Reportáže

Vonku je krásne, odložili sme rúška, a tak znovu vidíme ľudí a znovu sa na seba môžeme usmiať. Takmer sme zabudli ako nám úsmev dokáže zlepšiť deň. Pretože keď sa cítime dobre a sme so svojimi životmi spokojní, správame sa tak aj k druhým. A naopak. Je jedno, či si povieme, že prežívame návrat k tomu, čo sme poznali kedysi, alebo sme na ceste k niečomu novému, čo chceme pre seba a pre svoju budúcnosť. Podstatné je to, ako sa budeme správať a čo budeme považovať za normálne. Lebo taký bude už čoskoro náš život. Takže naordinujme si na ráno úsmev. Aj na obed. Aj na dobrú noc. foto: Renáta Skladaná  

Kým v zahraničí je to dlhodobý trend, u nás sa rozvíja pomalšie. Aj na Slovensku však pribúdajú jedinečné priestory, ktoré majú byť zdrojom pokojnej atmosféry nielen pre ľudí, ktorí tam pracujú ale aj pre prichádzajúcich návštevníkov. Jeden takýto vznikol aj v Ružinove. Pradiareň 1900 je projekt konverzie historickej budovy Pradiarne a Silocentrály, jediných zachovaných častí Uhorskej cvernovej továrne. Vychutnajte si pohľad z výšky z lešenia bytového domu na Páričkovej ulici na priestor námestia pred východnou fasádou Pradiarne z konca apríla 2022. A ak máte aj vy doma zaujímavé fotografie z Ružinova, pošlite nám ich na fotky@ruzinov.sk a my ich radi uverejníme v ďalších číslach mesačníka.  

V Ružinove je mnoho tímov, súťaží a líg, ktoré rozhodne stoja za povšimnutie. Práve naša televízia mapuje ich fungovanie. Pravidelne chodievame na západy Leaders Ružinov, stále ide o historicky najúspešnejší slovenský hokejbalový klub. Najmä v zime mapujeme činnosť HK Ružinov, klub ktorý je zameraný vyslovene na mládež. V našom športovom magazíne sa dozviete viac aj o Toplige a Ružinovskej amatérskej hokejovej lige. A je toho samozrejme oveľa viac. Pravidelne vysielame aj reportáže z aktivít Ružinovského športového klubu a iných tímov a súťaží. Ak sa chcete teda dozvedieť viac o športovom živote v Ružinove, sledujte náš TV Šport!  

Prešli dva mesiace od začiatku hroznej vojny a na ukrajinčinu v našom okolí sme si už zvykli. A práve tento zvyk ukázal to najlepšie a zároveň o najhoršie v nás. Máme okolo seba ľudí, ktorí stále dokážu pomáhať a nejde o to, aký plný je ich nákupný košík, ponúknu to, čo môžu. Niektorí jedlo, niektorí svoj čas a niektorí strechu nad hlavou. A toto nie je ani miesto ani čas na úvahy o príspevkoch, pretože vzdať sa súkromia je viac ako mnohí z nás kedy dokážu. Ľudia, ktorí sem prišli, sú ako my. Aj my máme susedov a kamarátov na lepších aj na horších autách. V drahšom oblečení aj v takom z Miletičky. Takých, ktorí veľa cestovali a hovoria niekoľkými jazykmi. Ale aj takých, ktorí sa dohovoria len po slovensky. Takých, ktorí si nepripúšťajú to zlé, ale aj takých, ktorí to nesú horšie. Skúsme si predstaviť, aké by to bolo stratiť všetko. Nevedieť, kedy sa budeme môcť vrátiť a či vôbec budeme mať kam a za kým. A nedovoľme, aby vyhralo to sebecké v nás. foto: Alena Ulejova   

Ružinov má rád inovácie. V minulom čísle Ružinovského Echa sme písali o pilotných projektoch, ktoré sa zameriavali na zníženie hlučnosti v triedach a optimalizovaní svetelnosti. Ďalším inovatívnym projektom, ktorý testujeme v rámci pilotného projektu, je čistenie vzduchu. Každý deň sa nadýchneme približne 20-tisíckrát. To je rovnaké množstvo príležitostí, ako sa do nášho tela môžu dostať baktérie, kvasinky alebo plesne, ktoré ovplyvňujú to, ako sa cítime. Vynásobme si to ešte desiatkami tisíc druhmi plesní, s ktorými môžeme prísť do kontaktu a ktoré potom prenášame na oblečení či domácich zvieratách. Bolesti hlavy, problémy s dýchaním, rôzne ekzémy... To sú najčastejšie situácie, ktoré človeka dostanú do ambulancie lekára. Dnes sa už takéto prejavy ochorení nevyhýbajú ani malým deťom. Plesne sa v interiéroch vyskytujú v ovzduší, môžu byť tiež sedimentované na povrchoch, kde sa často miešajú s prachom a pri utieraní sa iba viac rozptyľujú do priestoru. Koncentrácia spór plesní v interiéri závisí najmä od ich koncentrácie vo vonkajšom prostredí, odkiaľ sa dnu dostávajú pri vetraní, na oblečení a obuvi alebo na zvieratách. Najväčšie množstvo spór v ovzduší je v jarných až jesenných mesiacoch, v zimnom období sú koncentrácie plesní v interiéri dokonca vyššie než v exteriéri. Človek nie je schopný vnímať spóry plesní čuchom ani zrakom. Postupne porastajú povrch, ale vtedy je už spravidla na prevenciu neskoro. Práve tieto poznania inšpirovali mestskú časť pustiť sa do pilotného projektu analýzy ovzdušia v priestoroch niekoľkých našich školských zariadení. V čase uzávierky tohto čísla Ružinovského Echa sme v spolupráci s firmou Airlogy po prvotných analýzach nainštalovali v materských škôlkach na Budovateľskej, Haburskej 6, na ZŠ Kulíškova a v Cultuse Ružinov prvé štyri čističky vzduchu. Zároveň budú do priestoru umiestnené aj špeciálne real-time senzory, ktoré budú do konca júna merať prašnosť v danom priestore a na základe získaných dát sa bude vyhodnocovať zlepšenie kvality prostredia.  

Ilustračná fotografia. (Pixabay.com) Chceli by sme, aby ste dali na cestu retardér. Prečo ste ešte stále nezrezali konáre na tom strome? Kedy už konečne odtiahnete to auto? To je len malá vzorka otázok, ktoré nám denne posielate. Väčšinu vašich podnetov vieme riešiť okamžite, iné si vyžadujú viac času. Prečo je to tak a aké sú zákonné postupy pri podnetoch, ktoré sa často opakujú a vyžadujú si viac trpezlivosti?  1. Prečo tu konečne nedáte retardér (spomaľovač)? Tadiaľto chodia denne desiatky ľudí a je to mimoriadne nebezpečný úsek. Aj keď ide o nebezpečný úsek, oddelenie dopravy nemôže umiestniť retardéry na cestách ako sa im chce. Na začiatku tohto procesu je posúdenie situácie, čiže obhliadka miesta a analýza dopravnej situácie, kde rozhoduje viacero faktorov – od umiestnenia takéhoto zariadenia až po vplyv na plynulosť premávky. Návrh riešenia potom podlieha schvaľovaniu na Krajskom dopravnom inšpektoráte a magistráte. Až v poslednom kroku je možné tento spomaľovač osadiť. Má to však zásadný háčik. Autá obyčajne jazdia rýchlo na hlavných ťahoch. Teda presne tam, kadiaľ chodí aj hromadná doprava. A na takých cestách ich osadenie rieši Magistrát hlavného mesta Bratislava. 2. Už by ste tu mohli vysadiť nový strom. Ten posledný vyschol ešte koncom minulého roka. Ideálne by bolo, keby ste tu vysadili lipy, topole, jelše... Oddelenie životného prostredia musí zvážiť mnohé situácie. Lipa by sa možno hodila a aj páčila, je to však strom, ktorý postupne nadobúda veľké rozmery a tak by mohol spôsobiť ďalšie problémy. Topoľ by zase mohol byť problémom pre ľudí, ktorí sú alergici a v danej lokalite by sa mohli pohybovať napríklad malé deti, ktoré tam chodia do škôlky. Do úvahy treba brať aj fakt, že sa na konkrétnom mieste môžu nachádzať horúcovodné prípojky. A tak by výsadba „strom za strom“ nemala žiaden zmysel, lebo aj ten predchádzajúci vyhynul preto, že nebol umiestnený na správne miesto. Navyše stromy sa nedajú sadiť v každom ročnom období. 3. Na našom parkovisku máme už dva roky vrak. To auto sa nehýbe, dokonca okolo neho už rastie tráva. Nemá platnú technickú ani emisnú kontrolu (STK a EK). Kedy ho odtiahnete? Lebo iba tu zaberá miesto a s parkovaním je v celej Bratislave veľký problém. Ak auto stojí na parkovisku a má platné STK a EK, odtiahnuť ho nemôžeme. Áno, ide o neférový prístup jeho majiteľa. Neporušuje však žiadny platnú právnu normu. Ak zistíme, že potrebné predpísané kontroly nemá v poriadku, alebo prekročili zákonom predpísané lehoty, oddelenie životného prostredia adresuje výzvu majiteľovi na adresu jeho trvalého pobytu a tiež ju vylepí aj na samotný vrak. Ďalšie kroky môže poskytnúť až po uplynutí lehôt. Podľa novely zákona o cestnej premávke môžeme odtiahnuť dlhodobo odstavené vozidlo okrem iného po 6 mesiacoch odo dňa vypršania lehoty technickej a emisnej kontroly. V súčasnej dobe ešte navyše naďalej platí automaticky predĺžená lehota obnovy STK a EK o 3 mesiace (kvôli pandémii s koronavírusom). Ak malo napríklad vozidlo STK a EK platnú do novembra 2021, tak v zmysle zákona ho môžeme v súčasnosti odtiahnuť až v auguste 2022. 4. Pred bytovým domom v okolí kontajnerov je obrovský neporiadok. Videli sme tam stôl, dve kreslá aj umývadlo. Kedy to konečne prídete upratať? Za čistotu kontajnerového stojiska zodpovedá správca, ten sa teda pod hrozbou pokuty musí postarať aj o napravenie stavu. V takom prípade sa teda suma uhradí z bytového fondu a to, čo by mal zaplatiť ten, kto neporiadok spôsobil, sa rozráta na všetkých obyvateľov daného bytového domu. Pre porovnanie... suma, ktorú by uhradil „znečisťovateľ“ v zbernom dvore, sa rovná nule a v prípade, že ide napríklad o stavebný odpad z rekonštrukcie bytu, je to len niekoľko eur. 5. Aj my platíme dane a nikto sa nestará o našu ulicu. Je plná výtlkov. Okrem toho, že hrozia úrazy, ak tam ľudia zle stupia, ničíme si aj autá. Kedy konečne opravíte našu cestu, ktorá ale nie je ani v správe mestskej časti ani magistrátu? Ružinov sa stará o komunikácie, ktorá patria Ružinovu. Mesto sa stará o komunukácie, ktoré patria mestu. O účelové komunikácie (tie nepatria ani mestu a ani mestskej časti) sa má starať ten, kto ich najviac využíva. Ako mestská časť robíme "nadprácu" v tom, že ak je to možné, riešime údržbu aj tých ciest a chodníkov, ktoré nemajú vlastníka. Komunikácií, ktoré „nepatria nikomu“, je však niekoľko desiatok kilometrov. Snažíme sa s mestom tento problém vyriešiť, aby sa nezaradené komunikácie dostali buď do správy mesta alebo mestskej časti.  

Ružinov má oficiálne vyše 80-tisíc obyvateľov, neoficiálne ešte o 20-tisíc viac. Aj s tým súvisí výstavba v našej mestskej časti. Prvé projekty pre budovanie sídlisk sa rodili v 60. rokoch a pod tie najznámejšie sa podpísal aj nedávno zosnulý architekt a urbanista Iľja Skoček. Na fotografii z roku 1968 ešte vidieť, ako sa na Štrkoveckom jazere ťaží štrk, ešte pritom nestoja Ružinovská poliklinika, Zimný štadión V. Dzurillu či Fakultná nemocnica. V pozadí je však vytýčený budúci park A. Hlinku. Ak máte aj vy vo vašom archíve historické zábery či fotografie z Ružinova, pošlite nám ich naskenované na adresu fotky@ruzinov.sk a my ich radi uverejníme v ďalších číslach mesačníka.  

Každý z nás občas dostane od života ranu. Občas ťažkú. Občas sa z nej nedokážeme dlho spamätať. Občas takúto ranu dostane celá spoločnosť. Ako keď nás pred dvoma rokmi prekvapila pandémia. Mali sme pocit, že je to to najhoršie, čo by sa nám mohlo stať a neustále si opakovali, ako veľmi chceme žiť svoje „staré“ životy. A vtedy prišlo ráno, aké by sme si nikdy nepredstavili. Vojna hneď za našimi hranicami a s ňou ľudia, ktorí utekajú pred jej hrôzami. Každý z nich je iný. Inak vyzerá, je inak starý, má iné vzdelanie... Ale všetci stratili svoj domov. Mnohí aj svojich blízkych. To ako vnímame zlo, pred ktorým utekajú a ako ich prijímame, je testom našej ľudskosti. Ukazuje, akí sme ľudia a či si aj my zaslúžime, aby sa iní postavili za nás. foto: Lucia Derčalíková   

V času mieru si môžeme povedať, že má značnú rozlohu, v čase ohrozenia by však musel poslúžiť na záchranu desiatok ľudí. Téma krytov civilnej ochrany sa skloňuje stále častejšie. Vojna na Ukrajine ovplyvňuje totiž každého z nás. Aké to je stráviť dlhé hodiny na mieste, kde nezasvieti denné svetlo a ľudia dúfajú, že si zachránia holý život, sme vyskúšali na vlastnej koži. Snáď ich nikdy nebudeme potrebovať, zaznieva v posledných dňoch v každom rozhovore. Aj ľudia na Slovensku sa čoraz častejšie pýtajú – kam by sme sa ukryli my? Vojnový konflikt na Ukrajine si vyžiadal už množstvo obetí. Boje u nášho východného suseda sú niečím, na čo sme ešte pred niekoľkými mesiacmi nechceli ani pomyslieť. Dúfali sme, že život v modernej a civilizovanej Európe 21. storočia je o niečom inom. Teraz však prichádzajú otázky – kde môžeme nájsť útočisko? Máme kryty civilnej ochrany? Sú v takom stave, že si dokážeme zachrániť holý život? Kryty CO v Ružinove V Ružinove je 57 krytov civilnej ochrany, ktoré patria pod správu mestskej časti. Obyčajne sa nachádzajú pod panelákmi, ďalšie sú v objektoch škôl, vo výrobných či priemyselných podnikoch, ako záchranný priestor by tiež poslúžili aj podzemné garáže nákupných centier. Spolu – v našej mestskej časti pre asi 170-tisíc ľudí. „ Revidované sú každé tri roky, vrátane filtračných zariadení, pravidelne sa odstraňujú závady revíznych správ, elektrika tiež podlieha revízii každé tri roky. Kontrolujú sa však približne každý mesiac,“ hovorí Jaroslav Wyka z oddelenia krízového riadenia miestneho úradu, ktorý sa stará o funkčnosť týchto priestorov. 72 hodín Tie pod panelákmi majú kapacitu asi 150 ľudí. Pohodlie ide skutočne bokom. Nie je to žiadne mesto pod mestom. „Každý si prinesie stoličku a osobné veci. Tu sa ľudia usadia a prečkajú ten najvyšší nápor,“ opisuje ďalej. Potom sa kryt vzduchotesne uzavrie. „Ľudia by tak mali vydržať 72 hodín, záleží však od toho, aké sú podmienky na povrchu. Potom nastáva evakuácia,“ dodáva. V kryte je voda, nie však pitná. Tú je nutné si priniesť so sebou. Niektoré kryty majú aj studne, iné zase nemajú toalety. V čase ohrozenia je nutné ich zabezpečiť, čo je v kompetencii okresného úradu. V krytoch sú vyprosťovacie zariadenia, jednou z priorít sú aj rádiomajáky. „Rozložia sa v objekte a vysielajú signál na povrch. Keďže záchranári majú prijímač, dokážu identifikovať, kde sa nachádza zával,“ opisuje Jaroslav Wyka. Funguje to ako vyhľadávanie nezvestných osôb v lavínach. Kopať možno aj priamo z krytu. Ktorým smerom, to signalizuje červená čiara na stenách. Plná varuje pred ďalším priestorom, prerušovaná znamená blízkosť terénu. Môže zachrániť život Týmto by sa však nebezpečenstvo zrejme neskončilo. Na rad by prišla evakuácia. So zasypaným vchodom a bez núdzového východu je jediným riešením núdzový výlez. Šachta s rozmermi 70x70 centimetrov ústí asi 20 metrov od domu. „Aby bol bezpečný v prípade, že by došlo k zrúteniu domu,“ objasňuje. Ak teda kráčate po ceste a vidíte prekrytie kanálu, nehádžte do neho odpad. Raz by mohol niekomu zachrániť život. Aj keď veríme, že konflikt na Ukrajine sa rýchlo skončí.