Reportáže

Prievoz: Benátky na Dunaji

Prievoz: Benátky na Dunaji

Rubrika: Reportáže
Kedysi územie Prievozu tvorilo vyše jedenásť ostrovov obmývaných dunajskými ramenami, na ktorých sa nachádzali prevažne udržiavané lesy a poľovnícke revíry. Do roku 1946 bol Prievoz samostatnou plnohodnotnou obcou s rodinnými domami. Dnes je to najľudnatejšia štvrť Ružinova. Prvá písomná zmienka o chotári, ako sa kedysi hovorilo katastrálnemu územiu, na ktorom leží dnešný Prievoz, bola už v roku 1290, kedy sa spomína priechod cez rameno dnešného Malého Dunaja s názvom Čalov. Ale názov obce Horný Prievoz, v staronemčine nazývaný Obern Urfar, sa v listine Bratislavského mešťana Heydena objavil už v roku 1382. Potom sa obec skomoleninou prezývala aj Oberufer a neskôr sa názov pomaďarčil na Fél Rév. Dnešný názov – Prievoz – nesie až od roku 1927. Katastrálne územie obce Obern Urfar bolo naozaj rozsiahle. Obsahovalo aj niektoré územia dnešnej Petržalky a hraničilo až s obcou Kittse. Dedina sa nachádzala na jednom z vyše desiatich riečnych ostrovov. Ostatné ostrovy slúžili ako poľovnícke revíry rodu Pálffyovcov, ktorým toto územie patrilo. Pôvodní obyvatelia Prievozu Prievoz bol osídlený v prvej etape nemeckej kolonizácie Uhorska. Kolonisti prichádzajúci z hospodársky vyspelejšieho prostredia dostávajú v novej krajine kráľovské výsady a privilégiá. Väčšinou išlo o prisťahovalcov z Rakúska a Bavorska. Vzniklo tzv. prievozské nárečie nemčiny, ktoré síce patrilo do skupiny bavorských nárečí, ale obsahovalo aj prvky malokarpatského a prešporského dialektu. Nemeckí učitelia v 17. storočí priniesli na územie Prievozu vianočné divadelné hry. Tie nemeckí obyvatelia tradovali až pokým opustili v štyridsiatych rokoch Slovensko. Najväčší prísun prisťahovalcov bol v 16. storočí, kedy boli na území dnešného Nemecka luteráni prenasledovaní katolíkmi. V roku 1925 sa začalo s výstavbou prievozského evanjelického kostola, ktorý bol vysvätený 21. augusta 1927 a stojí dodnes. Vlčie hrdlo Územne najväčšou časťou Prievozu je Vlčie hrdlo. Spomedzi viacerých ostrovov doň spadal aj ostrov Kopáč, ktorý z jednej strany obmývalo dunajské rameno, ktoré bolo známe komplikovaným priechodom. A tak ho volali Vlčie hrdlo. Najstaršou, dodnes stojacou stavbou na pôvodnom ostrove Kopáč, je letohrádok Pálffyovcov z 18. storočia. Okrem letohrádku bolo územie Vlčieho hrdla zalesnené a šľachtickému rodu slúžilo ako poľovnícky revír až do roku 1920, kedy sa novým majiteľom stala rodina veľkopodnikateľov bratov Micherovcov. Tá letohrádok a celý chotár využívala na rekreačné účely až do roku 1947. Po vykonštruovanom obvinení rodiny, bolo toto územie zoštátnené. Aj dnes sa úsek medzi Slovnaftom a Dunajom volá Micherov les. V roku 1956 sa na území Vlčieho hrdla začalo s výstavbou rafinérie Slovnaft. Stalo sa tak pár rokov po tom, ako počas druhej svetovej vojny Američania bombardovaním vážne poškodili rafinériu Apollo. Po spustení do prevádzky, v roku 1957, sa rafinéria ešte niekoľkokrát rozširovala a v roku ´62 sa do nej začala čerpať ropa z ropovodu Družba z niekdajšieho Sovietskeho zväzu. Zároveň s rafinériou vyrástla kolónia pre jej zamestnancov, kde bolo najskôr postavených 27 typických 4-bytových domov. V modernizácii a rozširovaní sa pokračovalo aj v ďalších rokoch. Pribudla tepláreň, spaľovňa odpadu a nové technológie dodala americká firma Foxboro. V čase najväčšej zamestnanosti pracovalo v Slovnafte vyše 8 000 zamestnancov. Dnes je to už dôsledkom automatizácie výrazne menej. Csákyho kaštieľ Už v roku 1900 sa o tejto výraznej stavbe píše v denníku Pressburger Zeitung, ktorý tvrdí, že kaštieľ dal vybudovať Ján Csáky. Projektoval ho staviteľ Ferdinand Kittler a stavbu realizovala firma Kittler a Gratzl. Navrhnutý bol v štýle anglických zámkov. Najvyššia veža má 40 m, ostatných päť je menších. Kaštieľ krášlia aj mnohé arkiere, balkóny, terasy a ďalšie výrazné stavebné prvky. Objekt má viac než 50 miestností a zimnú záhradu. (Zdroj: Gažo, Holčík, Zinser – Bratislava pred sto rokmi a dnes (2003)) Csáky však nebol ani zďaleka posledným majiteľom kaštieľa. V roku 1933 ho kúpili rádové sestry kongregácie Dcér svätého Františka z Assisi a zriadili v ňom kláštor, nemocnicu a Kaplnku Božského Srdca Ježišovho. Tá neskôr slúžila ako farský kostol až do vysvätenia nového kostola na Tomášikovej ulici. Za bývalého režimu bol kaštieľ znárodnený štátom a bolo v ňom zriadené geriatrické sanatórium. Po nežnej revolúcii bol navrátený rádovým sestrám. Posledná, kompletná a dôkladná rekonštrukcia budovy prebehla v rokoch 2003 až 2006 a kláštor bol vyhlásený za pamiatku roka 2006. Obdobie veľkých zmien Po roku 1919 sa do Prievozu prisťahovalo veľa Slovákov, ktorí boli zamestnaní v bratislavských priemyselných podnikoch. Napriek tomu nemeckí obyvatelia ostali v Prievoze významne zastúpení medzi Slovákmi a Maďarmi. Až do roku 1945, kedy bolo prijatých viacero dekrétov Edvarda Beneša, na základe ktorých boli karpatskí Nemci pozbavení československého občianstva a bol im skonfiškovaný všetok majetok. Z vyše stotisíc karpatských Nemcov na Slovensku ostalo približne iba šesťtisíc. 1. apríla 1946 bol Prievoz spolu s dedinami Devín, Dúbravka, Lamač, Rača, Vajnory a Petržalka pričlenený k Bratislave. Po dlhom územnom vývoji hlavného mesta, sa v roku 1971 stal Prievoz súčasťou Bratislavy II. Kvôli výstavbe mostu Hrdinov Dukly (terajší Prístavný most) bola v polovici 70. rokov na území Prevozu zbúraná osada Pálenisko (Brenner). Zo sto rodinných domov vysťahovali 500 obyvateľov, ktorým pridelili náhradné byty. Súčasný Prievoz ■ rodinné domy: 1 475 (približne 3 940 obyvateľov) ■ byty: 5 313 (približne 7 390 obyvateľov) ■ obyvatelia: 11 841 ■ rozloha: vyše 17 km2 (väčšinu tvorí Vlčie hrdlo) ■ Prievoz má zo všetkých štvrtí Ružinova najvyšší počet obyvateľov v produktívnom veku (až 68 %). Podobne ako na Trnávke, má aj Prievoz nižší počet seniorov. ■ Viac ako polovica ľudí tu žije menej ako 15 rokov, štvrtina menej ako 5 rokov. ■ V porovnaní s ostatnými štvrťami Ružinova, má Prievoz najväčšiu rozlohu a najviac obyvateľov. Viac ako 500 ľudí tu býva v obydliach, ktoré nie sú určené na trvalý pobyt.  
Rozširovanie PAAS: Ako zaparkujete na parkovisku Štrkovec?

Rozširovanie PAAS: Ako zaparkujete na parkovisku Štrkovec?

Rubrika: Reportáže
25. októbra 2023 bola spustená ďalšia zóna regulovaného parkovania na území Ružinova – sídlisko Štrkovec, ktoréje súčasťou zóny RU3 – Ružinov stred. Súčasťou tejto zóny budú postupne v priebehu rokov 2024 a 2025 aj sídliská Trávniky, Pošeň a Ostredky. Okrem zóny RU3 už v Ružinove funguje zóna RU1 - Nivy a časť zóny RU2 - Prístav – Mlynské nivy (časť Klingerova kolónia). Súčasťou zóny RU3 je aj parkovisko Štrkovec na Sabinovskej ulici v susedstve obľúbeného Štrkoveckého jazera. Na tomto parkovisku sa môže vodič stretnúť s viacerými značkami regulujúcimi režim parkovania v tejto časti, súčasťou sú aj parkovacie miesta s obmedzeným užívaním. Na pláne parkoviska nájdete presne uvedené, v ktorej časti platia aké pravidlá parkovania, kde môžu parkovať rezidenti bez obmedzenia, v ktorých časových úsekoch môžu na vyhradených miestach parkovať aj obyvatelia iných častí mestá a v ktorej časti môžu nechať svoje auto bez platenia obyvatelia z iných regulovaných zón v Ružinove (Nivy, Starý Ružinov, Ružová dolina, Klingerova kolónia...), ale aj to, kde nemôžete v istých časoch parkovať ani ako domáci. Zelená farba Pracovné dni od 24:00 - 12:00 bezplatne pre všetkých, v čase 12:00 - 24:00 spoplatnené parkovanie 1,5 €/hod. (okrem rezidentov s platnou parkovacou kartou). Žltá farba Pracovné dni, 07:00 – 08:00, 13:00 – 16:00 pre návštevníkov školy v počte 10 parkovacích miest (parkovacie miesta sú označené zvislým dopravným značením), mimo vyhradeného času platí režim ako v zelenej časti. Modrá farba Pondelok – nedeľa, 00:00 – 24:00 bezplatne pre vozidlá rezidentov RU1, RU2, RU3 (držiteľa rezidentskej parkovacej karty vydanej v zmysle Všeobecne záväzného nariadenia hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 6/2023 z 25. mája 2023 o dočasnom parkovaní motorových vozidiel, pre zónu regulovaného parkovania RU1 - Nivy, RU2 - Prístav – Mlynské nivy, RU3 -Ružinov stred. Červená farba V pracovné dni, 07:00 – 18:00 pre vozidlá Bratislavského samosprávneho kraja s povolením v počte 20 parkovacích miest (parkovacie miesta sú označené zvislým dopravným značením), mimo vyhradeného času platí režim ako v modrej časti. Parkovaciu kartu môžete získať po registrácii na www.paas.sk  
Nový projekt v jasliach: Vzdelávajú detičky, ale aj rodičov

Nový projekt v jasliach: Vzdelávajú detičky, ale aj rodičov

Rubrika: Reportáže
Hovorí sa, že ak je šťastné dieťa, spokojní sú aj rodičia. Platí to však aj naopak. Preto v ružinovských detských jasliach na Palkovičovej prišli s projektom, vďaka ktorému sa vzdelávajú aj rodičia malých detí. Už o prvú prednášku bol veľký záujem. Mať dieťa je radosť, ale aj starosť. A výchova dá niekedy naozaj zabrať. Preto v jasliach prišli s unikátnym nápadom - vzdelávajú aj rodičov. Ako vznikla celá myšlienka a čo sa môžu naučiť? Najskôr stretnutie s psychologičkou Ninou Oravcovou v jasliach zorganizovali len pre opatrovateľky, aby získali nové poznatky v prístupe k malinkým detičkám, spoznali ich potreby, ale aj odpovede, ako riešiť mnohé krízové situácie. Pozitívne ohlasy a rozhovory s rodičmi napokon spôsobili, že dopytovať sa začala druhá strana. Preto takúto diskusiu zorganizovali aj pre rodičov. „Je to výborný nápad. To, čo sme sa naučili, využívame pi výchove nielen menších, ale aj starších detí,“ zhodli sa tí, ktorí kurz absolvovali. Zo štyroch ponúknutých tém si na jesennom stretnutí vybrali tému: Hranice – o láskavej aj prísnej výchove, ktorá má predchádzať poruchám správania. Ďalšie takéto stretnutie plánujú aj na budúci rok, opäť na jar a na jeseň. Opäť budú prítomné aj opatrovateľky, aby obe strany vedeli, ako v danej situácii - rovnako - postupovať. Témy, z ktorých si definitívne vyberú rodičia, sú v kompetencii psychologičky. Tá z vlastnej praxe presne vie, s čím sa rodičia pasujú najčastejšie. Rodičia detí, ktoré navštevujú ružinovské jasle na Palkovičovej, však už v mnohých prípadoch poznajú rýchle, účinné, ale najmä láskavé riešenia.   
Spojená škola má zmodernizované odborné pracovisko v zálesí. Dosahuje úroveň 21. storočia.

Spojená škola má zmodernizované odborné pracovisko v zálesí. Dosahuje úroveň 21. storočia.

Rubrika: Reportáže
Škola bude pripravovať žiakov na prácu v odboroch ako sú agropodnikanie, poľnohospodárstvo či veterinárne zdravotníctvo. V roku 2018 sa Bratislavský samosprávny kraj (BSK) pustil do komplexnej rekonštrukcie a modernizácie objektov odborného a teoretického vyučovania Spojenej školy Ivanka pri Dunaji. Centrum odborného vzdelávania a prípravy (COVP) sa nachádza v Zálesí a slúžiť bude pre oblasť poľnohospodárstva a rozvoja vidieka. Areál zmenil nielen vzhľad, ale disponuje aj moderným a kvalitným materiálno-technickým vybavením. „Našim cieľom je zatraktívňovať odborné školstvo a tiež zvyšovať uplatniteľnosť absolventov škôl v praxi. Preto modernizujeme stredné školy, dopĺňame ich kvalitným vybavením a zavádzame nové atraktívne odbory. Budujeme centrá odborného vzdelávania a prípravy, ktoré sú na kvalitatívnej úrovni 21. storočia. Naša snaha už prináša prvé ovocie. Len za minulý rok bol nárast prihlášok o 20 %,“ uviedol predseda BSK Juraj Droba na slávnostnom otvorení zmodernizovaného Centra odborného vzdelávania a prípravy v Zálesí. “Ak chceme byť konkurencieschopní na spoločnom európskom poľnohospodárskom trhu, bez moderného odborného vzdelávania a inovácií to jednoducho nepôjde. V odvetví poľnohospodárstva stojíme pred výzvou vytvoriť odbory s vyššou pridanou hodnotou, ako sú napríklad chov koní a jazdectvo, agropodnikanie, bioenergetika, veterinárne zdravotníctvo či hygiena a kynológia. A práve na to slúžia eurofondy. Teším sa, že BSK dokázal pripraviť a zrealizovať eurofondový projekt moderného centra odborného vzdelávania a prípravy. Vďaka tomu budeme môcť zvýšiť počet a kvalitu žiakov na praktickom vyučovaní s dosahom na trh práce,” uviedol minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI SR) Richard Raši. COVP v Zálesí patrí pod Spojenú školu so sídlom v Ivanke pri Dunaji. Aktuálne po rekonštrukcii disponuje moderným priestorovým zázemím v celkovej rozlohe 6 980,64 m2, ako aj materiálno-technickým vybavením, ktoré už plne vyhovuje požiadavkám trhu práce v oblasti pôdohospodárstva a veterinárstva. Pracovisko tak bude pripravovať žiakov na prácu v odboroch ako sú agropodnikanie, poľnohospodárstvo, veterinárne zdravotníctvo a ďalšie. Zároveň umožní väčšiemu počtu žiakov COVP absolvovať prax v prostredí podobnom podnikateľskému sektoru s možnosťou následného zapojenia žiakov do výučby priamo u zamestnávateľa. Stavebné práce sa začali v roku 2020. Pozostávali z výmeny podláh, okien, deliacich priečok, strešnej krytiny, murárskych, vodárskych či elektroinštalačných prác. Zrekonštruovaných bolo deväť objektov. V nich sa nachádzajú odborné učebne pre ustajnenie koní, výkrm brojlerových kurčiat i moriek. Ďalej sú to: učebňa kováčstva, veterinárstva a hygieny, hala pre farmový chov zvierat, exteriérová učebňa koterca pre ustajnenie psov a viacúčelová odborná učebňa. Rovnako prišlo aj k prekrytiu exteriérovej učebne pre chov koní a jazdectvo, ktorá tak získala celoročné využitie. Celková modernizácia materiálno-technického vybavenia sa týka objektov odbornej výučby. Nové materiálno-technické vybavenie majú stolárske a kováčske dielne. Modernou technológiou disponuje aj výkrm v oblasti drobnochovu, ktorú spĺňa súčasné štandardy v oblasti poľnohospodárstva. Technológie dodané do objektu, ktorý bude plniť účely RTG pracoviska, podporia odbor veterinárne zdravotníctvo. Nové poľnohospodárske stroje a doplnené zariadenia v objekte pre farmový chov zvierat zatraktívnia učené odpory v oblasti agropodnikanie. „Moderné priestory, ako aj vybavenie v nich, priblížia vzdelávanie podmienkam podobným v podnikateľskom prostredí. Zlepší sa kvalita odborného vzdelávania, zvýši sa počet žiakov na praktickom vyučovaní a vytvoria sa priestory pre celoživotné vzdelávanie. Zároveň sa podporí inklúzia vďaka bezbariérovému prístupu a zvýši sa energetická efektívnosť,“ doplnila riaditeľka odboru stratégie, územného rozvoja a riadenia projektov BSK Barbora Lukáčová. V rámci materiálno-technického vybavenia boli napríklad dodané: jazdecká výstroj koní, trenažér jazdy na koni, v rámci zariadenia ordinácie stacionárny RTG s príslušenstvom, ochranné RTG odevy, dopplerovský sonograf, veterinárne EKG, anestéziologický prístroj či operačný stôl, z poľnohospodárskych strojov zase traktor s vlečkou, multikára, šmykom riadený nakladač, ďalej štiepkovač, rámový lis, ohýbačka a moderným príslušenstvom je vybavená aj kováčska dielna. „Našu školu navštevuje vyše 900 žiakov z celého Slovenska. Má dlhoročnú tradíciu. Vzdeláva v 20 odboroch a medzi tie najzaujímavejšie patrí chov koní a jazdectvo, rybárstvo, kynológia a drobnochov. Dlhodobo spolupracujeme s partnerskými školami v Rakúsku, Maďarsku, vo Fínsku a v Česku. Pracovisko Zálesie predstavuje teraz ucelený moderný komplex, začínajúci reprodukciou, chovom, starostlivosťou, ošetrovaním až finalizáciou produktov v rámci chovu hospodárskych a spoločenských zvierat. Rekonštrukcia COVP prinesie okrem riadnej praktickej výučby aj možnosť mimoškolských aktivít ako sú krúžková činnosť žiakov, detské letné tábory, kvalifikačné kurzy, organizácia pretekov a podujatí. Verím, že modernizácia prinesie lepšie podmienky pre učiteľov aj žiakov,“ uzavrela riaditeľka Spojenej školy Ivanka pri Dunaji Katarína Kubišová. Aktuálne sa jednotlivé objekty areálu Zálesie kolaudujú, zároveň sa dokončujú vnútro areálové komunikácie a montuje sa materiálno-technické vybavenie pre chov poľnohospodárskych zvierat. Žiakom a učiteľom budú priestory k dispozícii v roku 2024. Projekt bol spolufinancovaný z Integrovaného regionálneho operačného programu 2014-2020. Výška nenávratného finančného príspevku z eurofondov je 3,5 milióna eur, spolufinancovanie BSK je vo výške 5%.  
Pred sviatkami na Miletičke: Bratislavské Vianoce na stole

Pred sviatkami na Miletičke: Bratislavské Vianoce na stole

Rubrika: Reportáže
Vianoce sú sviatky radosti a pokoja, keď sa za jedným stolom zídu príbuzní aj priatelia. Želáme si však, aby boli aj tradičné. Na to, aby sa plány stali skutočnosťou, treba najmä dobré prípravy. Všetko, čo potrebujete na štedrovečerný stôl, nájdete na Trhovisku Miletičova. Od kyslej kapusty, cez domáce orechy až po voňavé vianočné oblátky. Fajnová, čo krúti ústa „Poďte ochutnať, takúto kapustu ste ešte nemali,“ hovoria zákazníci pri stánku, kde predávajú tradičnú kyslú kapustu. „Táto je ze Stupavy,“ objasní nám pani, keď prechádzame okolo, aby sme pred Vianocami zmapovali, čo všetko na tomto trhovisku zoženiete. Na Miletičke, ako familiárne nazývajú ružinovské trhovisko, poznajú týchto trhovníkov doslova tisícky ľudí. Okrem kyslej kapusty majú aj nakladanú červenú repu, čalamádu, či tradičné kvašáky. „Máte radi sladšiu, či kyslejšiu,“ pýtajú sa. Srdce, a vlastne ani rozum, by vám nedovolili otočiť sa na päte. Receptúru zdedili po rodičoch, každý rok natlačia desiatky kíl, aby boli pripravení na sezónu. Veď na takú zdravotnú injekciu k nim nechodia ľudia len pred Vianocami. Aj teraz – týždne pred sviatkami - už stoja v rade desiatky ľudí. Keď nie je kapusty, teda v lete, chodia na papriku či paradajky. „Veď kto by v lete varil kapustnicu, že áno,“ zasmejú sa, aj keď pri koštovke už pod nechtami cítia prichádzajúcu zimu. Aj to je súčasťou príprav tradičnej vianočnej kapustnice. Zamestnajú celú rodinu Na trhovisku je jedno, či je leto a či zima. Na Miletičke je každý deň množstvo predajcov. V jednom stánku kúpite zeleninu, v druhom ovocie, v treťom zase doma vyrobené produkty. Genius loci, to je to, čo má toto miesto. Najmä pred Vianocami. Pristavíme sa teda pri stánku s úhľadne naukladanými trubičkami aj oblátkami. Na štedrovečernom stole nemôžu chýba. Tento rok pečú škoricové, orechové a vanilkové. Ale aj bezlepkové, aj bez obsahu laktózy. Na svoje si tak príde každý. Koľko ich napečú pred sviatkami, je vraj ich malé tajomstvo. „Tisíce, desaťtisíce...?,“ vyzvedáme. Vraj to druhé. Na Miletičke pred sviatkami predajú 10-tisíc trubičiek a 10-tisíc oblátok. V domácnosti sa obyčajne zíde šesť ľudí, pečú na 14 strojoch, šikovnejšie ženy obsluhujú tri stroje naraz. Orechy, mak aj med Na Miletičke viete stráviť celé hodiny. Kým sa neznalý rozkuká, čas plynie ako divý. Čo si vybrať? Kto nechodí s nákupným zoznamom, má ťažkú úlohu – odolať. Ale zase, prečo by aj? Zemiaky z dolnej zeme sa pýtajú aj do vianočného šalátu, veď vyzerajú celkom inak ako zo supermarketu. „Máme aj šošovicu, fazuľu... sme taký rodinný podnik,“ hovoria trhovníci. Sem zas zavítajú tí, ktorým tradícia priniesla na vianočný stôl inú polievku ako pripravenú z kvasenej kapusty. Na trhu predávajú aj orechy a mak. Podľa ich slov pred vianočnými sviatkami si robia zásoby všetci, aby na sviatočnom stole nechýbali čerstvé domáce kysnuté koláče. „To ide najviac. Pred Vianocami predáme stovky kíl,“ hlásia štatistiku spred roka či dvoch. Aj tento rok už majú pripravené zásoby. Tak ako včelári. Čože by to boli Vianoce bez dobrého domáceho medu, čo sa ťahá po oblátke s orechami, jablkom a cesnakom? Príchutí majú od výmyslu sveta. Laik by povedal – svetlejší aj tmavší, redší aj hustejší. Ak nie ste si istý, ktorý si vybrať, pýtajte sa. Lebo len ten, kto sa nepýta, sa nič nedozvie. „Na posilnenie imunity máme aj med zmiešaný so zázvorom,“ dozvedáme sa.Pri ochutnávke jemne zaštipká už na jazyku, keď prechádza nižšie, možno aj slzu vyroníte, ale odmenou je pevné zdravie. Pripraviť tieto produkty stojí čas, energiu, ale hlavne treba kumšt. „To je práca od pondelka do nedele,“ dozvedáme sa. Každý deň, ale hlavne od štvrtka Vyberte sa na Miletičku, kedy máte čas. Najviac trhovníkov je tam však vo štvrtok, piatok a sobotu. Vrava, ktorá sprevádza predaj, je ako zo staršej inscenácie. Aj keď je Miletička ďalej od historického centra, pozná ju každý Bratislavčan a návštevníci mesta o nej aspoň počuli. Nadýchajte sa tu pri stánkoch - už v predstihu pri prípravách - vône Vianoc. Také sušené dubáky či čerstvý chlieb, ako na Miletičke, veru v žiadnom obchodnom centre nezoženiete. Otvorená je od pondelka do soboty, kvety si tu môžete kúpiť aj v nedeľu. Viac informácií a presné otváracie časy nájdete na www.trhoviskaruzinov.sk  
Rok 2024: Prehľad termínov, daní, poplatkov a príspevkov

Rok 2024: Prehľad termínov, daní, poplatkov a príspevkov

Rubrika: Reportáže
Ilustračná fotografia. (Pixabay.com) JANUÁR DAŇ Z NEHNUTEĽNOSTI Ak ste sa počas roka 2022 stali majiteľmi nehnuteľnosti, do konca januára musíte podať daňové priznanie, spraviť to môžete v papierovej forme (písomne, prípade osobne na adrese Blagoevova 9 v Petržalke) alebo elektronicky. Pozor: túto daň nespravuje mestská časť, ale hlavné mesto.   FEBRUÁR – MAREC DOTÁCIE (GRANTY) MESTSKEJ ČASTI Začiatkom roka (po schválení rozpočtu na príslušný rok) vyhlasuje mestská časť výzvu na komunitné a rozvojové dotácie. Je to jediný spôsob, akým môže Ružinov prispievať na občianske aktivity – kultúrne, športové, vzdelávacie, osvetové a pod. Presný termín bude zverejnený.   APRÍL – MÁJ PRIHLÁŠKY DO MŠ A ZŠ Zápis do 1. ročníka základných škôl sa koná spravidla v druhý aprílový týždeň, podávanie žiadostí o prijatie detí do materských škôl prebieha začiatkom mája. Konkrétny termín nájdete v dostatočnom predstihu na webe mestskej časti, informujú o ňom aj jednotlivé školy a podrobnosti zverejňujeme aj v Ružinovskom Echu.   MÁJ – JÚN TÁBORY A INTEGRAČNÉ POBYTY Rodiny zo sociálne slabších, nízkopríjmových a viacdetných rodín môžu požiadať o finančný príspevok na letný tábor pre deti. Mestská časť tiež poskytuje finančný príspevok na integračný pobyt pre zdravotne ťažko postihnuté deti so sprievodcom.   NOVEMBER VIANOČNÝ PRÍSPEVOK Rodiny v hmotnej núdzi alebo v náhlej núdzi s nezaopatrenými deťmi s trvalým pobytom môžu do 15. novembra požiadať o príspevok vo výške 80 až 200 eur (podľa počtu detí a toho, či už v ten rok dostali nejaký príspevok mestskej časti).   PRIEBEŽNE DAŇ ZA PSA Každý pes musí byť prihlásený do evidencie v mieste, kde sa v danom roku prevažne zdržiava. Takže ak aj s ním bývate cez týždeň v Bratislave a na víkendy chodievate za rodičmi, prihlásený musí byť tu. Po prihlásení dostane známku, ktorú kontroluje polícia. Odcudzenie, zničenie alebo stratu známky je držiteľ psa povinný do 14 dní odvtedy, čo odcudzenie, zničenie alebo stratu známky zistil, oznámiť obci, kde je pes evidovaný. Fyzická osoba podáva daň za psa staršieho ako 6 mesiacov a platí 20 eur za psa v rodinnom dome alebo chate a 40 v byte. Osoby s ŤZP sú od dane oslobodené úplne, obyvatelia nad 60 rokov a majitelia psov s výcvikom majú 50% zľavu. Samotnú daň treba zaplatiť na základe rozhodnutia, ktoré bude každému majiteľovi doručené.   REZIDENTSKÉ PARKOVANIE Ružinovčania, ktorí vlastnia auto a majú trvalý pobyt v v niektorej z regulovaných zón, dostanú pred uplynutím ročnej lehoty e-mail na ďalšiu úhradu za parkovaciu kartu. Podrobnosti nájdete na webe www.paas.sk.   PRÍSPEVOK PRI NARODENÍ DIEŤAŤA 110 € Rodič (zákonný zástupca) oň môže požiadať do šiestich mesiacov veku dieťaťa, potom nárok na tento príspevok zaniká.   PRÍSPEVOK PRE PRVÁČIKOV 40 € Požiadať oň možno do konca mája školského roka, v ktorom dieťa nastúpilo na základnú školu.   PRÍSPEVOK NA STRAVOVANIE Nárok na tento príspevok majú nepracujúci dôchodcovia s trvalým pobytom v Ružinove s dôchodkom do 600 eur. Vypláca sa podľa výšky dôchodku od 0,30 až do 1,70 eur za obed.   PRÍSPEVOK V NÁHLEJ ALEBO HMOTNEJ NÚDZI 200 / 300 € Obyvateľ s trvalým pobytom v Ružinove (za presne špecifikovaných podmienok) môže požiadať o poskytnutie jednorazového príspevku. Od roku 2022 je podľa Všeobecne záväzného nariadenia č. 32/2021 výška jednorázovej dávky v hmotnej núdzy 200 eur pre jednotlivca resp. 300 eur v prípade, že ide o rodinu s deťmi.   
Analýza: Koľko škôlok a škôl Ružinov potrebuje?

Analýza: Koľko škôlok a škôl Ružinov potrebuje?

Rubrika: Reportáže
Školský rok 2023/2024 je v Ružinove z hľadiska počtu detí v materských a základných školách rekordný. Prvýkrát sa podarilo prijať do škôlok všetky ružinovské deti staršie ako tri roky a podarilo sa postaviť dve nové základné školy. Čo však hovoria štatistiky? Bude detí pribúdať? Má pre nich mestská časť dostatok miest? Ponúkame vám prehľad rozvoja kapacít materských a základných škôl. Mestská časť je zriaďovateľom 13 materských škôl (pri započítaní elokovaných pracovísk je to spolu až 27 materských škôl) a 9 základných škôl. Základné školy v tomto roku navštevuje 5 687 žiakov, čo je v porovnaní so školským rokom 2012/2013 nárast o 59 percent (3 580). Prvákov je 724, čo je za to isté obdobie nárast o 46 percent (497). Počet detí v materských školách dosiahol 2 369 a to je nárast o 14,7 percenta (2 066). Očakávaný vývoj Analýza demografického vývoja na území mestskej časti Bratislava-Ružinov ukazuje, že počet obyvateľov mestskej časti by sa mal v najbližších dvoch desaťročiach zvyšovať. Podľa stredného a vysokého scenára demografického vývoja spracovaného Výskumným demografickým centrom by počet obyvateľov Bratislavy mal rásť prinajmenšom do roku 2035. V prípade nízkeho scenára by sa zvyšovanie počtu obyvateľov malo zastaviť okolo roku 2025. Špecifikom mestskej časti Ružinov, v porovnaní s hlavným mestom ako celkom, je jej vysoká atraktívnosť, čo spôsobuje vyšší záujem o bývanie a presťahovanie sa do našej mestskej časti. To sa odzrkadľuje v masívnom záujme investorov o výstavbu v lokalite mestskej časti Ružinov a jej najbližšom okolí. Len pár najväčších investičných projektov ako Klingerka, Zwirn, Ovocné sady, Bývanie Trnávka, Mlynárka a Nový Ružinov prinesie v najbližších rokoch na trh tisíce nových bytov. Zo škôlok do škôl Podľa aktuálnych údajov sčítania obyvateľov pribudlo v Ružinove približne 7-tisíc nových obyvateľov; uvedené číslo je však stále o približne 3-tisíc obyvateľov nižšie, než dáta z evidencie trvalých pobytov. Populačná vlna momentálne pri materských školách vrcholí a postupne sa presúva do základných škôl. V prípade základných škôl ide o tzv. princíp lievika. Prvé ročníky sa napĺňajú počtom tried štyri a viac, zatiaľ čo z druhého stupňa odchádzajú len cca 1-2 triedy deviatakov. Postupným presúvaním prvého stupňa na druhý stupeň, po znížení počtu osemročných gymnázií, a tým elimináciou odchodu žiakov ZŠ na SŠ, sa vlna väčšieho počtu tried presúva postupne do vyšších ročníkov a kapacity škôl sa postupne stávajú nedostatočnými. Detí pribúda S ďalším rozvojom výstavby a s pribúdajúcim počtom obytných domov je predpoklad prílivu mladých rodín s deťmi. V tomto momente už lievik nahrádza rovnobežka, kedy vstup do ZŠ sa rovná výstupu, nakoľko migrácia detí s rodičmi spôsobí vyváženú naplnenosť kapacity jednotlivých tried. Následkom uvedených skutočností hrozí, že školy v súčasnej zostave nepokryjú potreby a požiadavky na umiestnenie žiakov pre plnenie povinnej školskej dochádzky. Požiadavky na rozširovanie kapacít školských zariadení ovplyvňujú okrem pozitívneho demografického vývoja aj investičná výstavba, špecifické požiadavky na špeciálne prístupy pri vzdelávaní a mobilita pracovnej sily. V budúcom školskom roku možno očakávať nárazový nárast dopytu po kapacitách základných škôl, ktoré súvisí so zavedením povinnej školskej dochádzky pre deti odídencov z Ukrajiny. Odhaduje sa, že oproti súčasnému stavu tak vznikne dopyt po umiestnení 100 a viac ďalších detí do základných škôl mestskej časti. Rozširovanie kapacít Počas minulých rokov mestská časť rozšírila kapacitu materských škôl o približne 312 detí, a to 80 miest MŠ Borodáčova, 44 miest MŠ Banšelova, 12 miest rekonštrukcia MŠ Stálicová, 60 miest EP Tomášikova, 40 miest EP Hraničná (NUPPU), 84 miest MŠ Ivanská cesta (Ovocné sady). Kapacity materských škôl sa tak zvýšili o takmer 312 miest. V budúcom roku by mali pribudnúť škôlky v lokalitách ZWIRN a Nový Ružinov a rekonštrukcia a rozširovanie čaká aj škôlku na Pivoňkovej. V rovnakom období vznikla v spolupráci s Bratislavským samosprávnym krajom Spojená základná a stredná škola športová na Ostredkovej (talentová škola, ktorá slúži žiakom z celého kraja), Ružinov získal priestory bývalej modelovej školy na Tomášikovej (dnes súčasť ZŠ Borodáčova) a boli vybudované nové pavilóny na ZŠ Ostredková a ZŠ Medzilaborecká. Rozširovanie kapacít základných škôl je zložitejšie než je to v prípade materských škôl, tam totiž platí tzv. rajonizácia, t. j. povinnosť umiestňovať deti do základných škôl podľa miesta ich trvalého pobytu. Vzhľadom na doterajší vývoj a očakávanú investičnú výstavbu sa dá najväčší nárast dopytu po primárnom vzdelávaní očakávať v oblastiach Nivy a Trnávka. V najbližších piatich rokoch by malo vzniknúť celkovo 30 nových tried. Už v roku 2024 by mohla začať výstavba nového pavilónu na ZŠ Vrútocká (viac na s. 5). V štádiu preverovania je aj možnosť vzniku novej školy na Vrútockej, na mieste bývalej, ktorú zničil požiar a ďalších na Mlynských nivách a v lokalite Nový Ružinov.  
Rekonštrukcie detských ihrísk: Areál hier radosť je zatvorený

Rekonštrukcie detských ihrísk: Areál hier radosť je zatvorený

Rubrika: Reportáže
Najznámejšie detské ihrisko v Ružinove dočasne zatvorilo svoje brány. Môžu za to sprísňovanie bezpečnostných noriem a zlý technický stav hracích prvkov. Z rovnakého dôvodu začalo v polovici novembra odstraňovanie starých nebezpečných prvkov aj na ihriskách Budovateľská, Kozmonautická, Jašíkova a Haburská, tie sú však deťom k dispozícii aj naďalej. Ale pre tých, ktorí ste sa pýtali... Áno, ťava na Štrkovci ostane! Prečo sa musia prvky vymieňať, keď dnešní rodičia sa na nich hrávali a páčia sa aj ich deťom? Podmienky ich prevádzkovania veľmi presne určujú technické normy 1176/1177. Prevádzkovateľ detského ihriska je povinný vykonať každoročne kontrolu bezpečnosti zariadení detského ihriska prostredníctvom oprávnených a zaškolených osôb na výkon kontroly. Úlohou kontroly je hodnotenie celkovej úrovne bezpečnosti zariadení, technického stavu zariadení, základov a povrchov, napríklad v dôsledku pôsobenia poveternostných vplyvov, znakov rozpadu alebo korózie či poškodenia. Ak sa počas kontroly zistia nedostatky, ktoré by mali vplyv na bezpečnosť zariadenia, musia byť odstránené okamžite. Ak takéto opravy nie sú možné, vlastník/prevádzkovateľ by mal zabezpečiť, aby sa na dané zariadenie nemohli dostať používatelia (zamedzením vstupu alebo odstránením zariadenia). Inšpekcia môže dokonca voči správcovi/ prevádzkovateľovi ihrísk vyvodiť až trestnoprávnu zodpovednosť. Čo bude0 s ihriskom na Štrkovci ďalej? Ružinov definitívne získal do vlastníctva pozemky pod celým areálom a chystá veľkú revitalizáciu celého areálu. V spolupráci s Metropolitným inštitútom Bratislavy sa pripravuje architektonická súťaž, ktorej cieľom je navrhnúť rekonštrukciu tak, aby tu vznikol areál pre rodiny s deťmi, kde by mohli stráviť celý deň (dostatkom rôznych atrakcií, sociálnym zázemím a ďalšou infraštruktúrou). Keďže ide o vysokú investíciu, v roku 2024 mestská časť nepočíta so začiatkom rekonštrukcie. Aby však areál nebol po celý tento čas uzatvorený, budú tu dočasne umiestnené nové, náhradné prvky pre deti. Od leta by tak mohlo byť ihrisko znova otvorené. Keď začne plánovaná veľká rekonštrukcia, presunú sa tieto prvky na iné detské ihriská v Ružinove.  
Aktuálne: Kolónia na Astronomickej

Aktuálne: Kolónia na Astronomickej

Rubrika: Reportáže
Približne pred mesiacom informovali médiá o policajnej akcii v kolónii na Astronomickej v susedstve konečnej električiek. Našli sa tam predmety, ktoré boli polícii nahlásené ako odcudzené a rovnako im aj dobrovoľne vydali predmety, o ktorých sa vyjadrili, že ide o omamné a psychotropné látky. Aby toho nebolo málo, presne v deň uzávierky tohto čísla Ružinovského Echa sa v médiách objavila správa, že pri jednom z bežných čistení priestranstiev, našli zamestnanci ružinovskej VPS ľudskú lebku. Prípad už preveruje polícia. Tento hrozivý nález objavili zamestnanci VPS počas čistenia priestranstva, kde odstraňovali náletové dreviny a vypratávali desiatky ton odpadu, ktoré tu pribudli za posledné obdobie. Celkové náklady na upratovanie sa odhadujú až na 75-tisíc eur. Lokalitu veľmi dobre poznajú aj obyvatelia z okolia. Postupne sa tu usídlilo asi päťdesiat ľudí. Viacerí sa sem presunuli z Pentagonu vo Vrakuni potom, ako tam vybudovali novú policajnú stanicu. Ďalší sa presunuli do Vlčieho hrdla. Snaží sa s nimi pracovať aj sociálny odbor ružinovského miestneho úradu. Kompetencie sociálnych pracovníkov sú však obmedzené a tamojší obyvatelia nie sú povinní využívať služby nízkoprahových sociálnych zariadení (napr. neďalekú nocľaháreň sv. Vincenta de Paul a podobné zariadenia). Niekoľko dní po spomínanej policajnej akcii, a vzhľadom na viaceré podnety obyvateľov z okolia, prišli na miesto aj zástupcovia mestskej časti. Podnety sa týkali najmä podozrenia na drogovú trestnú činnosť, keďže evidujeme citeľný nárast odpadu, napríklad vo forme použitých striekačiek či nárastu vandalizmu. Taktiež na sídliskách Ostredky a Pošeň približne päťnásobne stúplo množstvo trestnej a priestupkovej činnosti. Len v priebehu dňa, kedy VPS čistila priestor, si sem prišli desiatky ľudí kúpiť drogy, len si vybehli z taxíka a pokračovali ďalej. Takéto prostredie je nebezpečné aj pre tých, ktorých životné okolnosti dostali na toto miesto, ale napriek tomu sa usilujú vytvoriť si v rámci možností čo najprijateľnejšie bývanie. Žije tam napríklad žena vo vysokom štádiu tehotenstva, ale aj stará mama, ktorá sa stará o maloleté dieťa. „Nie každému dokážeme pomôcť, pretože nie každý chce prijať pomocnú ruku. Niekto robí všetko preto, aby si zabezpečil aspoň trochu slušný život a správa sa k okoliu s naozaj veľkým rešpektom – a presne to sme u viacerých videli. Ale ak už niekto svoj život vzdal, nemôžeme ho nútiť zmeniť postoj. Naši sociálni pracovníci robia, čo je v ich silách. Terénni pracovníci rôznych mimovládnych organizácií robia, čo môžu, ale napriek tomu nedokážu zmeniť ich postoj. Jediné, čo môžeme spraviť, je vytvoriť bezpečné prostredie pre tisíce ľudí z bezprostredného okolia a pomôcť tým, ktorým dokážeme a ktorí o túto pomoc majú záujem. Práve preto sme museli konať rýchlo a rázne,“ povedal starosta Martin Chren. „Ružinov nemá k dispozícii sociálne byty, tento druh ubytovania dokáže v rámci možností a kapacít poskytnúť len hlavné mesto. Napriek tomu sme našli riešenie - ubytovanie pre babičku s vnučkou a tá by už čoskoro mohla aj začať chodiť do škôlky," dodal starosta.  
O župné školy opäť vzrástol záujem. Podaných bolo o takmer 3000 prihlášok viac.

O župné školy opäť vzrástol záujem. Podaných bolo o takmer 3000 prihlášok viac.

Rubrika: Reportáže
V tomto školskom roku prišlo na stredné školy v zriaďovateľskej pôsobnosti Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) 16 577 prihlášok. V tom minulom to bolo 13 864, teda počet medziročne narástol o 2 713 prihlášok, čo predstavuje takmer 20 percentný nárast. Najväčší záujem bol o všetky bilingválne a osemročné gymnáziá, z nich bolo najžiadanejšie bilingválne štúdium na Gymnáziu J. Papánka na Vazovovej v Bratislave, kde sa prihlásil 21-násobok počtu uchádzačov. Veľkému záujmu sa však tešia aj viaceré stredné priemyselné, stredné odborné školy a umelecké školy. „Sú to všetko kvalitné školy, s dobrými odbormi, reputáciou či uplatnením sa v praxi. Ktorúkoľvek si vyberiete, neoľutujete. Som rád, že sa nám to naše školstvo podarilo posunúť dopredu nielen rekonštrukciami budov, priestorov, modernizáciou vybavenie, ale aj novými odbormi, či motivovaním učiteľov. Rovnako sa zvýšil záujem aj o odborné školy, čo je určite devíza. Mať dnes remeslo v ruke je výhra, nakoľko takýchto profesií je nedostatok," povedal predseda BSK Juraj Droba. Po gymnáziách bol najväčší záujem o všetky IT odbory, umelecké odbory a bilingválne odbory na stredných odborných a priemyselných školách, napr. na SPŠ elektrotechnickej Hálova, SPŠ elektrotechnickej Zochova a SPŠ elektrotechnickej K. Adlera, SPŠ strojníckej na Fajnorovom nábreží, na Obchodnej akadémii Dudova, na ŠUP Josefa Vydru na Dúbravskej ceste, ŠUP Sklenárova, všetko v Bratislave. V prijímacom konaní pre školský rok 2023/24 bolo rozpísaných pre celý Bratislavský kraj 7 316 miest. Reálne sa z nich naplnilo 6 824 (počet prvákov k 15. 9. 2023). Stále tak zostalo 492 neobsadených miest na župných stredných školách. Počet všetkých evidovaných žiakov BSK k 15.9.2023 je 22 770. V minulom roku bol tento počet 21 759. Medziročne tak ide o nárast o 1 011 žiakov.  
Mapa s príbehom: Kaštieľ sa mení na unikátne vzdelávacie centrum

Mapa s príbehom: Kaštieľ sa mení na unikátne vzdelávacie centrum

Rubrika: Reportáže
Vytvorili sme pre vás mapu, ktorá je cestovným sprievodcom dejinami, súčasnosťou a budúcnosťou kaštieľa. Táto mapa vás prevedie cez fascinujúci príbeh transformácie kaštieľa na unikátne vzdelávacie centrum so zameraním na environmentálnu výchovu pre širokú verejnosť. Otvorenie Ekocentra je naplánované na jar 2024. Objavte vnútorné usporiadanie kaštieľa Mapa vám poskytne detaily o vnútornom usporiadaní kaštieľa, jeho jedinečnej histórii a premenách, ktoré prešiel od svojich počiatkov až po dnešok. Budete mať možnosť sledovať, ako sa menila jeho architektúra a účel. Spoznajte budúce vybavenie Necháme vás nahliadnuť aj do budúcnosti kaštieľa, ukážeme vám, ako plánujeme vybaviť tento historický komplex tak, aby sa stal moderným centrom vzdelávania a kultúry. Očakávajte inovatívne učebne, kreatívne dielne a priestory, ktoré inšpirujú k objavovaniu. Priľahlý park Mapa vás zavedie aj do okolitého parku, kde sa môžete stratiť v zelene a pokojne si oddýchnuť od mestského ruchu. Vyskúšajte si piknik, prechádzku alebo jednoducho posedieť na čerstvom vzduchu. Objavte aktivity v okolí Okolie kaštieľa na južnom okraji Bratislavy je obklopené chránenými územiami a prírodnými krásami. Mapa vám poskytne tipy na aktivity, ktoré môžete v tejto oblasti vykonávať, vrátane turistiky, cyklistiky a pozorovania vtákov. Ekocentrum na dotyku Dunaja Nachádzame sa na juhu Bratislavy a na dotyku s riekou Dunaj, kde sa rozprestiera množstvo chránených území. Táto lokalita je ideálnym miestom pre naše Ekocentrum, ktoré je úzko prepojené s poznávaním prírody a ochranou životného prostredia. Všetci sú vítaní Naše budúce vzdelávacie centrum je určené pre rôzne skupiny ľudí. Mládež, žiaci škôl, rodiny s deťmi, záujmové združenia, ochranári, centrá voľného času, domáci a zahraniční návštevníci regiónu – všetci budú vítaní a nájdu tu niečo pre seba. Využite túto mapu s príbehom a začnite objavovať históriu a budúcnosť tohto nádherného kaštieľa, ktorý sa stáva centrom vzdelávania a environmentálnej výchovy. Pripojte sa k nám a staňte sa súčasťou tejto pozoruhodnej transformácie.  
Štrkovec: Príbeh Štrkovca začal ťažbou

Štrkovec: Príbeh Štrkovca začal ťažbou

Rubrika: Reportáže
Túto časť Ružinova pozná snáď každý obyvateľ Bratislavy. Štrkovec sa stal doslova ikonickým miestom predovšetkým vďaka jazeru a jeho okoliu, ktoré s obľubou ľudia z okolia využívajú na relax, šport a oddych. Nie vždy tomu tak ale bolo. Začiatkom 30-tych rokov minulého storočia toho na Štrkovci veľa nebolo. Územím pretekalo Mlynské rameno, v tom čase miestnymi nazývané Mühlavský priekop. Na juh od kanála bol majer, neskôr nazývaný štrkový dvor. Na sever od neho boli zasa pozdĺž Lumnicerovej ulice (dnešná Prešovská) záhrady, mrchovište (kafiléria) a Mestská ľadová továreň Stierau. Už pred druhou svetovou vojnou však ľadovú továreň nahradilo jedno z prvý futbalových ihrísk na území dnešného Ružinova, ktoré bolo v 40-tych rokoch nazývané ihrisko ŠKŽ. Neskôr ihrisko patrilo pod Telovýchovnú jednotu Stavokombinát Vinohrady. Postupom času sa ihriská rozšírili a vybudovalo sa tak niekoľko hádzanárskych a futbalových plôch. Rozvíjal sa aj Mládežnícky futbalový klub TJ Vinohrady, ktorý mal mnohých talentovaných odchovancov, medzi inými aj známeho futbalového reprezentanta Petra Dubovského. Uznávaným trénerom klubu bol aj bývalý dekan FTVŠ UK Miroslav Holienka. Klub sa stal tzv. záchytnou stanicou nádejných futbalistov, ktorí nenašli umiestnenie v Slovane alebo Interi. V roku 2000 ihriská ustúpili výstavbe supermarketu. Prví obyvatelia sídliska Štrkovec Manželia Mária a Albín Barokovci sa ako prví obyvatelia sídliska Štrkovec v roku 1962 nasťahovali do 3-poschodovej tehlovej bytovky s jedenástimi vchodmi na Tokajíckej ulici číslo 6. Do 2-izbového bytu na 3. poschodí prišli štyri roky po svadbe a spoločne v ňom prežili dlhých šesťdesiat rokov. „Sťahovali sme sa tam na Veľký piatok, takže Veľkú noc sme boli už v novom. Predtým sme bývali v dvojgarsónke ešte s jedným pánom, z ktorého som mala strach. Tak aj preto sme sa so sťahovaním ponáhľali a to aj napriek tomu, že v bytovke ešte nebola zapojená elektrina,“ spomína si na začiatky v novom byte dnes už 87-ročná pani Mária. Sídlisko Štrkovec začiatkom šesťdesiatych rokov prvým obyvateľom toho veľa ešte neponúkalo, ale aj napriek tomu si pani Mária aj po dlhých rokoch bývanie na Štrkovci pochvaľuje. „Oproti domu boli potraviny, autobusová zastávka bola tiež pri dome a v jazere Štrkovec sme sa kedysi kúpali a popri ňom chodili na romantické prechádzky,“ dopĺňa svoje spomienky pani Baroková. Po Tokajíckej nasledovali vo výstavbe a osídľovaní ďalšie ulice a približne do konca roku 1964 na Štrkovci pribudlo 3 699 bytov. Štrkovec bol dokončený ako prvý z ružinovského štvorlístka sídlisk. Po dokončení výstavby sídliska sa uvažovalo nad zasypaním ťažného kráteru s vodou. Našťastie sa tak nestalo. Aj podľa zámeru plánujúceho urbanistu Dušana Kedra, malo práve sídlisko Štrkovec okrem bývania slúžiť aj na rekreačné účely. „Maják“ Štrkovca Ikonickým bodom Štrkovca je rozhodne jazero. Z miesta, na ktorom bola kedysi iba malá „bačorina“ v blízkosti Mlynského ramena, sa stala Bratislavčanmi vyhľadávaná relaxačná lokalita. Na začiatku 60-tych rokov sa na tomto mieste začalo s ťažbou štrku, ktorý sa využíval na stavbu novovznikajúceho sídliska. Stred už terajšej plochy jazera, je paradoxne najplytší, pretože tam stál ťažiaci bager, ktorý dookola doloval štrk. V roku 1972 sa vtedajší Obvodný národný výbor Bratislava II rozhodol jazero zveľadiť. Dokonca aj jeho zamestnanci priložili ruku k dielu a pričinili sa na významnej úprave jazera. Dnes dosahuje jazero miestami hĺbku až 8 metrov. Dom priateľstva Na prelome rokov 1976/1977 na križovatke ulíc Herlianska a Komárnicka dostavali Dom československo – sovietskeho priateľstva s názvom Darnica. „Konali sa tu výstavy a kultúrne podujatia. Raz som tam pred Vianocami išiel aj s deťmi na vystúpenie súrodencov Hečkovcov. A keďže to bolo v KD ČSSP, prišiel tam aj Dedo Mráz,“ spomína na akcie v Darnici pán Štefan. Darnica nebola ani zďaleka v tom období prvým takýmto zariadením v republike. Úplne prvý Dom československo – sovietskeho priateľstva otvorili už v roku 1961 na Rooseveltovom námestí (dnes Nám. Ľ. Štúra) a časom pribudli po celom Slovensku. Budova Darnice pokračovala v prevádzke ako bežný kultúrny dom aj po Nežnej revolúcii, no časom ho zatvorili a zbúrali, a v roku 2010 sa tam už sťahovali prvý obyvatelia bytovky, ktorá ho nahradila. Smutný osud CKM-ky Ďalším záchytným bodom Štrkovca je aj hotel Junior. Kedysi hotel Cestovnej kancelárie mládeže CKM Sputnik, ako znel jeho pôvodný názov, slávnostne otvorili v roku 1982. Predovšetkým mladí Bratislavčania si ho rýchlo obľúbili, keďže v podzemí hotela bola vychýrená diskotéka. Tú v osemdesiatych rokoch v hojnom počte navštevovali aj hoteloví hostia, medzi ktorých patrili predovšetkým zahraniční študenti. Hotel bol zaujímavý nielen svojou architektúrou, ale aj polohou v blízkosti jazera. Pre návštevníkov bola atraktívna aj vonkajšia terasa, ktorá má presah nad hladinu jazera. Od 1. júla 2018 je hotel zatvorený. Jeho súčasní majitelia majú v pláne na jeho mieste urobiť novú výstavbu. Súčasný Starý Ružinov ■ Rodinné domy: 48 (1,6 %) ■ Byty: 5 666 (98,2 %) ■ Obyvatelia: 9 317 ■ Rozloha: 1,02 km2 Štrkovec je jednou z vekovo najstarších oblastí Ružinova, až tretina obyvateľov má viac ako 55 rokov. Napriek tomu tu až 46 % obyvateľov býva kratšie ako 15 rokov.  
Na výlete v partnerskom meste: Poklad, ktorý chráni UNESCO

Na výlete v partnerskom meste: Poklad, ktorý chráni UNESCO

Rubrika: Reportáže
Letné dovolenkové obdobie je už síce za nami, ale na plánovanie výletu do netradičnej destinácie je vhodný čas kedykoľvek. Jedným z partnerských miest našej mestskej časti je aj gruzínska Mtskheta. Nielen názov znie exoticky, históriou a zaujímavosťami dýchajú pamiatky, ktoré tam môžete obdivovať. Mtskheta je jedno z najstarších miest v Gruzínsku, v minulosti bola aj jeho hlavným mestom. Nachádza sa len asi 20 kilometrov od Tbilisi, súčasného hlavného mesta. Z Bratislavy je oblasť vzdialená asi 3200 kilometrov a tak je skôr praktickejšie uprednostniť leteckú ako pozemnú dopravu. Najjednoduchšie je spojenie z viedenského letiska do gruzínskej metropoly a ďalej do partnerského mesta. Staré ako Rím Jedno z najstarších nepretržite obývaných miest na svete sa nachádza na sútoku riek Mtkvari (Kura) a Aragvi, bývalé veľké opevnené mesto bolo v minulosti významným hospodárskym a politickým centrom Pyrenejského kráľovstva. Podľa gruzínskej kroniky mesto založil Mtskhetos, syn Kartlosa, predka Gruzíncov. Historici však skôr hovoria, že ju založili meschiánske kmene v 5. storočí pred n. l., takže je len o trochu mladšie ako Rím. Už pri vstupe do mesta je citeľný nádych histórie. V roku 1977 dostala štatút archeologicko-architektonickej rezervácie. A od roku 1990 je majetok v meste chránený ako národná kultúrna pamiatka a zároveň je jeho ochrana regulovaná podľa legislatívy územného plánovania. Svetové dedičstvo Historický význam sa odrazil aj na skutočnosti, že historické pamiatky Mtskhety sa v roku 1994 dostali na zoznam svetového dedičstva UNESCO. O dvadsať rokov neskôr ju gruzínska pravoslávna cirkev vyhlásila za „sväté mesto“. Pamiatky v meste dostali pred siedmimi rokmi ešte väčší punc, keď organizácia zaradila pamiatky pod zvýšenú ochranu. Mesto však neláka iba historickými pamiatkami, ale aj pohoriami. Veľký Kaukaz a Malokaukazské hory ponúkajú aj atraktívne trate na pešie prechádzky. Mesto plné prekvapení Návšteva gruzínskeho mesta nepatrí medzi tradičné ciele turistov. Nielen mesto, ale aj samotná krajina je stále akoby zahalená rúškom tajomstva. Ponúka však zaujímavé gurmánske zážitky, nie často ospevované turistické miesta, ale najmä nové zážitky. Ak teda máte chuť na netradičný výlet, odvahu spoznať to, kam obyčajne nevedú kroky turistov, alebo zažiť niečo, čo sa v klasických bedekroch nedočítate, zvoľte si za cieľ cesty mesto, kam si letenky nekupuje väčšina, alebo skutočne len minoritná časť cestujúcich. Už na letisku zistíte, že v lietadle budete možno jediným Slovákom či Slovenkou s touto cieľovou destináciou. Viete, kam ísť a čo nevynechať? 1. Mtskheta a návšteva Tbilisi Ide nielen o duchovné centrum samotného Gruzínska. Tbilisi je len na skok a tak sa oplatí naplánovať si aspoň pol dňa, ak nie celý, v hlavnom meste. Lístok na autobus do hlavného mesta stojí v prepočte menej ako euro, jazdí v pravidelných intervaloch. Vraj celkom presne, nie ako na juhu Európy, kde sa približný čas odvíja od nálady šoféra či počasia. Spojením návštevy dvoch miest si zabezpečíte nezabudnuteľnú spomienku na množstvo pamiatok pod záštitou UNESCO. Ako hovoria tí, čo v Tbilisi už boli – návšteva večerného mesta je nevyhnutnosť a treba to zažiť na vlastnej koži! Niečo ako, keď bežný Európan povie, že cestu do Ríma či Paríža nemožno vynechať. Mtskheta však nie je o chválení sa, je to aj o životnom štýle. 2. Historická prechádzka mestom Ak hľadáte informácie v printových sprievodcoch, nájdete základnú definíciu. Typické pre mesto sú domčeky, ktoré majú červené strechy a kamenné múry. V žiadnom prípade ich nemôžete obísť a ani vynechať. Vrátiť sa z tohto partnerského mesta bez takejto fotografie by bol doslova hriech. V mnohých týchto domčekoch nájdete ponuku čerstvo lisovaných štiav, sladkých dezertov aj teplých nápojov. Nielen, že mesto zažijete na vlastnej koži, ešte aj skúsite, ako chutí. 3. Katedrála Svetitskhoveli Najvýznamnejšia pamiatka tamojšej kultúry pôsobí dôstojne a práve tu má byť uložené Kristovo rúcho. Pre veriacich je toto miesto niečo ako Vatikán a spomienka na všetky zmienky o Turínskom plátne. V chráme sú namaľované krásne fresky, konali sa v nej korunovácie gruzínskych kráľov a krsty kniežat. Náboženská atmosféra je takmer „zhmotnená“ práve v tomto chráme. Nájdite si čas, aby ste jej návštevu nemuseli vynechať a škrtať ju zo svojich plánov. 4. Kláštorný komplex Shiomghvime Nemusíte byť milovníkom archeológie, nemusíte chodiť do všetkých múzeí, ktoré sa nachádzajú v mestách, ktorými prechádzate... Ale v gruzínskej Mtskhete sa nechajte zlákať aj skutočnou históriou spred asi 1500 rokov. Komplex postavili v 6. storočí, jeho autorom je jeden z asýrskych otcov. Boli to svätci, ktorí prišli do Gruzínska, aby posilnili kresťanstvo a postavili 12 kláštorov. Najstaršou stavbou je kostol sv. Jána Krstiteľa, ktorého časť je vytesaná do skaly. 5. Kláštor Jvari Kláštor Jvari (pamiatka UNESCO) patrí medzi najvyhľadávanejšie pamiatky. Ročne ho navštívia tisíce ľudí. Aj preto, že na zozname ho majú takmer všetci turisti, ktorí zavítajú do Gruzínska a mesta Mtskheta. Kláštor nesie názov „kríž“, keďže potom, čo sa Gruzínsko stalo kresťanskou krajinou, kráľ Mirian postavil na tomto mieste vysoký drevený kríž. Osobitný význam majú nápisy, ktoré tvoria cenný odkaz pri štúdiu pôvodu gruzínskej abecedy. 6. Plavba po rieke Ak ste milovníkom vody, nádherných výhľadov a fotografovania, potom neváhajte. Plavba po rieke spája všetky spomínané záľuby. Nemusí ísť pritom o turistický cieľ, môže byť pokojne romantickým zážitkom, ak cestujete vo dvojici. V prípade skupiny vám zase môže priniesť netradičné zážitky, ktoré nikde inde nezažijete. 7. Ochutnajte miestne víno Mtskheta nie je len o histórii. Ak hovoríme o skvelom gastronomickom zážitku, nemôžeme zabudnúť na skvelé víno. Pivničná reštaurácia Guramishvili je jednu z tých, ktoré vyhľadávajú nielen domáci, ale aj turisti. Tento gastro zážitok je však neprenosný. Dovolenka je od slova dovoliť si. Na dovolenke v Mtskhete si určite dovoľte aj za pohár výborného vína. Neoľutujete! Zaujímavosti o partnerských mestách nájdete aj na www.ruzinov.sk  
Získali sme cenu SENIOR FRIENDLY!

Získali sme cenu SENIOR FRIENDLY!

Rubrika: Reportáže
Ôsmy ročník celoslovenského oceňovania Senior Friendly pozná svojich víťazov a naša televízia je jedným z nich! Cieľom projektu Senior Friendly je upriamiť pozornosť na tých, ktorí prispievajú k tomu, aby sa seniorom žilo lepšie, kvalitnejšie a prispievajú svojimi aktivitami k zmene postojov k tejto skupine obyvateľov. Každoročne organizátori a odborná porota vyberie víťazov v štyroch kategriách. Tento rok ocenenie v kategórií média dostala práve naša televízia, čomu sa nesmierne tešíme. Celoročne sa totiž v TVR venujeme tejto vekovej kategórii. Každý mesiac mávame živé špeciálne relácie Senior Klub, kde sa sústreďujeme výlučne na seniorské témy a pozývame zaujímavých hostí, ktorí sú pre seniorov inšpiráciou alebo im ponúkajú zaujímavé tipy ako stráviť voľný čas, zdravotné rady a podobne. Seniorským témam sa venujeme aj v našom dennom spravodajstve a každý deň si tí skôr narodení môžu s našou televíziou zacvičiť vďaka relácii Hýb sa s nami senior.  
Mesiac úcty k starším: Október patril seniorom

Mesiac úcty k starším: Október patril seniorom

Rubrika: Reportáže
Hoci mestská časť pripravuje pre dôchodcov akcie počas celého roka, na jeseň myslíme na seniorov ešte viac. Úcta k starším by mala byť samozrejmosťou pre nás všetkých a nielen v túto časť roka. Ružinov sa rozhodol v mesiaci október venovať osobitnú pozornosť svojim seniorom a prichystal pre nich bohatý a pestrý program plný kultúry a zábavy. Hlavnou témou tohto ročníka boli divadelné hity ako komédia Milenec, Pacho – zbojník z Hybe, príbeh Alžbety Báthory alebo mimoriadne obľúbené stvárnenie života Karola Duchoňa, Na srdci mi hraj!. Potešil ich aj koncert speváčky Andrei Zimányiovej, kreatívny workshop, cestovateľský večer a rôzne typy prednášok. V čase uzávierky tohto čísla tento maratón podujatí vrcholil. Seniori sa dozvedeli viac o zariadeniach sociálnych služieb, ktoré pôsobia v mestskej časti, získali bezplatnú právnu pomoc, vyskúšali si tréning pamäte a vypočuli si aj o dôležitosti pohybu a užívaní voľnopredajných liekov. Moderátorom podujatia Deň seniorov s prednáškami bol Richard Vrablec, ktorý sa nad stretnutím so staršou generáciou zamyslel takto: „Keď miluješ ľudí, dajú ti bohatstvo, keď miluješ bohatstvo, prídeš o ľudí. Okrem tohto citátu, ktorý je už veľa rokov mojím mottom, si vážim našich seniorov. Sú pre mňa zdrojom skúseností a pokory. Ja im za to venujem kus mojej energie a radosti zo života. Teraz, keď sa aj so mňa postupne stáva senior, viem, že raz aj pre mňa bude mladícka energia hnacím motorom do ďalších rokov.“  
Termín prihlášok, vzniká mládežnícky parlament

Termín prihlášok, vzniká mládežnícky parlament

Rubrika: Reportáže
Máte od 15 do 30 rokov? Ste Ružinovčania? Zaujíma vás ako funguje samospráva a chceli by ste pomôcť pri riešení situácií, ktoré si zaslúžia pozornosť ľudí aj mestskej časti? Pošlite do 30. novembra vyplnený formulár a motivačný list a možno práve vy sa stanete členom Ružinovského mládežníckeho parlamentu. Podľa posledného sčítania obyvateľov žije v našej mestskej časti 9 510 ľudí od 15 do 30 rokov, a stovky ďalších tu študujú na stredných a vysokých školách. Úlohou Ružinovského mládežníckeho parlamentu bude prinášať do formulovania politík perspektívu tejto cieľovej skupiny. Fungovať bude ako poradný orgán miestneho zastupiteľstva a starostu, podobne ako je to v prípade seniorov. ňČlenmi mládežníckeho parlamentu sa môžu stať mladí ľudia od 15 do 30 rokov, ktorí majú v mestskej časti trvalý pobyt alebo sa aktívne zapájajú do činnosti na jej území. Záujemcovia o členstvo môžu doručiť vyplnený registračný formulár spolu s motivačným listom do štvrtka 30. novembra 2023 na adresu Miestny úrad Bratislava – Ružinov, Komisia školstva, kultúry a športu, Mierová 21, 827 05 Bratislava s označením: Ružinovský mládežnícky parlament / Neotvárať, resp. e-mailom na mladeznicky_parlament@ruzinov.sk. Formulár bude dostupný na webe mestskej časti a na základe predložených dokumentov vyberie komisia uchádzačov, ktorých pozve do druhého kola – na osobný pohovor a z nich vyberie 15, ktorí sa stanú prvými členmi Ružinovského mládežníckeho parlamentu. Všetky informácie nájdete na www.ruzinov.sk  
Z histórie: Večný odpočinok našli v Ružinove

Z histórie: Večný odpočinok našli v Ružinove

Rubrika: Reportáže
K mestskej časti Bratislava – Ružinov patria dva cintoríny. Jeden z nich, starší, je v Prievoze, ktorý leží medzi ulicami Stachanovská a Kľukatá. Druhým, väčším, je Martinský cintorín na Ostredkoch. Kovová vstupná brána je z dielne umeleckého zámočníctva Ľudovíta Mártona a betónové stĺpy s podmurovkou vyhotovila známa prešporská firma Pittel - Brausewetter. Martinský cintorín bol vysvätený v roku 1919. A práve tam našlo svoj večný odpočinok aj niekoľko významných osobností Slovenska. František Krištof Veselý Elegán a bonviván s osobitým interpretačným štýlom, spevák, herec a režisér. Spolu s Gejzom Dusíkom a Pavlom Braxatorisom patrí medzi spoluzakladateľov slovenskej operety. Bol aj spoluzakladateľom divadla Nová scéna v Bratislave. Narodil sa 12. apríla 1903 ako František Veselý v Skalici. Meno Krištof prijal až na prahu dospelosti, keď si ho nevlastný otec v Budapešti ako 17-ročného adoptoval. A v Budapešti rozbehol aj svoju spevácku kariéra. V roku 1931 podpísal zmluvu so SND do operetného súboru. Režíroval niekoľko operiet a sám aj v operetách hral. Popri vystupovaní v maďarskom a slovenskom divadle hosťoval aj v českých divadlách. Účinkoval v jedenástich filmoch. Bol superstar svojej doby, pretože nebol iba operetný spevák, ale aj popový. Za svoju kariéru naspieval približne dvestopäťdesiat piesní. Medzi jeho najnámešie hity patrí Jaj, Zuzka, Zuzička, Skôr, než odídeš, Ja som optimista, Len bez ženy a mnohé ďalšie. Zomrel 13. marca 1977 v Bratislave. Alexander Moyzes Hudobný skladateľ, pedagóg, publicista a organizátor hudobného života sa narodil 4. septembra 1906 v Kláštore pod Znievom. Bol synom hudobného skladateľa Mikuláša Moyzesa. Na svojom konte má nespočetné množstvo hudobných diel. Napísal 12 symfónií, kantáty, skladby pre sólový nástroj a orchester, upravoval ľudové piesne a bol jedným zo zakladateľov SĽUK-u, pre ktorý vytvoril mnohé diela. Skladal tiež filmovú hudbu, napríklad v roku 1935 k filmu Milan Rastislav Štefánik. Bol profesorom teoretických predmetov a kompozície na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave (Štátne konzervatórium), zároveň bol aj vedúci hudobného odboru Československého rozhlasu v Bratislave. Bol profesorom kompozície na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, z toho 1966 – 1971 rektor. Medzi jeho žiakov patril napríklad Igor Bázlik, Braňo Hronec, Vašo Patejdl, či Peter Breiner. Zomrel 20. novembra1984 v Bratislave. Dominik Tatarka Prozaik, esejista a publicista sa narodil 14. marca 1913 v Drienovom (okr. Považská Bystrica). Slovenský a francúzsky jazyk študoval na Karlovej univerzite v Prahe a Sorbonne. Pôsobil ako stredoškolský profesor slovenčiny a francúzštiny na gymnáziu v Žiline a Martine. Počas Slovenského národného povstania bol partizánom. Po skončení vojny pracoval ako redaktor vo viacerých denníkoch. Politiku KSČ najskôr vo svojich dielach podporoval, no vydaním knihy Démon súhlasu (1956) navždy zvrátil svoj osud spisovateľa. Jeho nekompromisná kritika režimu, „stalinizmu“, burcovanie a silné protistranícke emócie počas okupácie v ´68 ho na nasledujúcich dvadsať rokov vyradili zo spoločenského života. V roku 1971 bol vyňatý zo zoznamu členov Zväzu slovenských spisovateľov a jeho diela boli stiahnuté z knižníc. Pracoval ako pomocný robotník v lesnom závode. Bol signatárom Charty 77. Zomrel 10. mája 1989 v Bratislave. Johann Korče Pekár a filantrop. Narodil sa v roku 1851 v Ľubľane. Ako siroty sa ho ujala pestúnka, ktorá ho dala vyučiť sa pekárom. Po štúdiách odišiel na skusy do sveta a jeho kroky ho zaviedli až do Bratislavy. Tu sa zamestnal v pekárni s predajňou na Vydrici. Johannovo stretnutie s vdovou po majiteľovi pekárne bolo dôvodom, prečo tu Johann ostal. S vdovou sa oženil a mali päť detí. Jeho pekárenské produkty sa stali vychýrené po celom Prešporku a po tzv. bajgle si k nemu chodili ľudia zo všetkých kútov mesta. Stal sa plnohodnotným členom Prešporského pekárskeho spoločenstva na dlhých 20 rokov. Spoločenstvo finančne podporovalo mestský azyl pre opustené deti. Bol aj členom mestského zastupiteľstva a mestskej rady. V roku 1881 spolu s pekárom Rudolfom Schreinerom založil Prešporský pekársky v nemoci podporujúci a pohrebný spolok. Korčemu bol udelený rytiersky kríž Radu Františka Jozefa za celoživotné zásluhy. Zomrel 13. júla 1919 v Bratislave.  Antal (Anton) Sendlein Hlavný mestský prešporský inžinier sa narodil v roku 1841. Býval v meštiackom dome, ktorý stál na mieste súčasnej budovy Generálnej prokuratúry. Dokonca navrhol a vytýčil Štúrovu ulicu, zodpovedal za stabilitu mestských budov. Stojí aj za projektom vychádzkových ciest v Horskom parku či architektonickým návrhom priečelia sídla a skladu Spolku dobrovoľných hasičov. Zomrel v roku 1918. Jozef Mišák Botanik a záhradník sa narodil 7. apríla 1866 v Hořicích. Skúsenosti záhradníka zbieral v Nemecku. Neskôr sa dostal do služieb grófa Štefana Ambrózy-Migazziho, ktorý v roku 1892 zakladal vždyzelený park - Arborétum v Tesárskych Mlyňanoch. Spracovával a realizoval aj výsadbu zelene v Kochovej záhrade. Zomrel 29. decembra 1939 v Bratislave. Anton Szova Hasičský dôstojník a učiteľ telocviku hasičov sa narodil v roku 1877. Súkromným povolaním bol fotograf s vlastným ateliérom. Zomrel v roku 1927. Náhrobný kameň miesta jeho posledného odpočinku dodnes zdobí fotografický autoportrét. Gustáv Mallý Akademický maliar sa narodil 21. mája 1879 vo Viedni. Pôsobil aj ako pedagóg. Medzi jeho žiakov patril napríklad Ľudovít Fulla, Ferdinand Hložník či Mária Medvecká. Zomrel 3. augusta 1952 vo veku 73 rokov v Bratislave. Štefan Németh-Šamorínsky Skladateľ, pedagóg a klavirista sa narodil 29. septembra 1896 v Šamoríne. Stal sa učiteľom Mestskej hudobnej školy v Bratislave a pôsobil tiež ako organista v Dóme svätého Martina, ako profesor na Vysokej škole hudobnej v Budapešti, od roku 1949 pôsobil ako profesor klavíra a komornej hry na VŠMU v Bratislave. Bol starým otcom herečky Kamily Magálovej a herca Mariána Slováka. Zomrel 31. januára 1975 v Bratislave. Jeho meno nesie Základná umelecká škola v Šamoríne. Jozef Žucha Lekár - neurológ sa narodil v roku 1909. Na oddelení nervovej chirurgie v Bratislave sa zaslúžil o značný pokrok pri liečbe neuralgie trojklanného nervu. V roku 1941 založil oddelenie detskej chirurgie v Bratislave. V 50. rokoch 20. storočia bol pre svoje názory perzekvovaný. Zomrel v roku 1964. Ernest Zmeták Akademický maliar, grafik a ilustrátor sa narodil 12. januára 1919 v Nových Zámkoch. Patril k najvýznamnejším osobnostiam slovenského výtvarného života. Je autorom tympanónu Primaciálneho paláca v Bratislave. Pôsobil ako asistent Ľudovíta Fullu na VŠVU. Jeho diela sú súčasťou významných galérií na Slovensku a v zahraničí, ale aj v súkromných zbierkach. Rodnému mestu Nové Zámky venoval svoju umeleckú zbierku v hodnote niekoľko desiatok miliónov korún, ktorá je sprístupnená v Galérii umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch. Zomrel 13. mája 2004 v Bratislave. Jozef Adamovič Divadelný a filmový herec, pedagóg, režisér sa narodil 23. apríla 1936 v Trnave. Počas štúdia na VŠMU sa zoznámil so svojou neskoršou manželkou, herečkou Božidarou Turzonovovou. Tridsať rokov bol členom SND. Kvôli zdravotným problémom so srdcom sa v roku 1991 rozhodol z divadla odísť. Zomrel 2. augusta 2013. Celý článok nájdete na www.ruzinov.sk  
Úspešný príbeh firemného dobrovoľníctva

Úspešný príbeh firemného dobrovoľníctva

Rubrika: Reportáže
Človek je spoločenská bytosť. Aby sa cítil šťastne a spokojne, potrebuje udržiavať dobré vzťahy s ostatnými a kultivovať svoje prostredie. Spolupatričnosť a vzájomná pomoc s tým ide ruka v ruka. Ťažko by sme hľadali jednotlivca, ktorý nikdy nepomohol svojmu blízkemu či ľuďom zo susedstva. Práve na tom stavia aj firemné dobrovoľníctvo. Pomôcť, zveľadiť, skrášliť, mať pritom dobrý pocit zo seba a zároveň sa stať empatickejším. Firemné dobrovoľníctvo je dnes súčasťou spoločenskej zodpovednosti podnikov. Dobrý zamestnávatelia svojich ľudí v dobrovoľníctve podporujú a vytvárajú im podmienky, aby sa mohli realizovať. Má to racionálny základ: odborníci tvrdia, že dobrovoľníctvo pomáha rozvíjať v ľuďoch kreativitu, zlepšuje ich schopnosti poradiť si s problémami, a tým aj osobnú efektivitu a výkonnosť. V bratislavskej rafinérii Slovnaft je firemné dobrovoľníctvo podporované dlhodobo a cielene. Aj po pandemickej pauze, kedy niektoré aktivity boli v útlme, sa dobrovoľnícke projekty naplno rozbehli. „Našich dobrovoľníkov a dobrovoľníčky v Slovnafte a jeho dcérskych spoločnostiach počítame na stovky. Patríme medzi najpočetnejšie skupiny zapájajúce sa do veľkých organizovaných podujatí firemného dobrovoľníctva a snažíme sa podporovať ľudí aj v nových aktivitách,“ opisuje Anton Molnár, hovorca spoločnosti a riaditeľ Komunikácie Slovnaftu. Jednou zo tradičných dobrovoľníckych akcií je podujatie Naše mesto. Už 16 rokov prepája firmy, samosprávy a občiansky sektor s jasným cieľom – vyčistiť, skrášliť a viditeľne zlepšiť mestá, v ktorých žijeme. Slovnaftári sa do tohto najväčšieho podujatia firemného dobrovoľníctva zapájali už v jeho začiatkoch, kedy ešte nieslo názov Naša Bratislava. Tento rok si na jeden deň vymenilo kancelárie za vinice, materské aj základné školy, domov sociálnych služieb alebo hrad Biely Kameň až 222 ľudí z rafinérie. Vlastnými rukami tak pomohli skrášliť tie miesta, kde je to potrebné a zároveň si vyčistili hlavu či spoznali lepšie svojich kolegov a kolegyne. Svoje miesto v kalendári dobrovoľníctva v Slovnafte má aj čistenie Vtáčieho ostrova. Ide o celoročne neprístupné územie uprostred Hrušovskej zdrže, ktoré na dva dni v roku uvoľní Slovenská ornitologická spoločnosť / Bird Life, aby dobrovoľníci pripravili lokalitu na hniezdenie ohrozenej čajke čiernohlavej. O tom, že ide medzi slovnaftármi o obľúbenú aktivitu svedčí aj tohoročný počet 60 dobrovoľníkov a dobrovoľníčok. „Najnovšou dobrovoľníckou aktivitou, do ktorej sme sa zapojili, je World Clean Up Day, teda svetový deň venovaný uprataniu si svojho okolia. V rámci neho sme sa zamerali na naše najbližšie okolie – Pálffyovskú záhradu vo Vlčom hrdle, ktorá má nielen environmentálnu hodnotu, ale aj bohaté historické pozadie. 23 našich dobrovoľníkov a dobrovoľníčok v nej vyzbieralo takmer 100 vriec odpadu,“ upresnil Anton Molnár. V Slovnafte sa dobrovoľníci organizujú v rámci Klubu dobrovoľníkov Slovnaftu. Jednou z aktivít, ktoré rozvíjajú priamo v sídle firmy je swap oblečenia, hračiek či doplnkov do bytu, ktorý sa koná trikrát za rok. Čo si nenájde nových majiteľov, putuje do charít, s ktorými spoločnosť spolupracuje.  
Moderná Stredná škola so špičkovým vybavením už nie je sci-fi

Moderná Stredná škola so špičkovým vybavením už nie je sci-fi

Rubrika: Reportáže
Bratislavský samosprávny kraj (BSK) krok za krokom modernizuje stredné odborné školy. Komplexnou rekonštrukciou prechádzajú Centrá odborného vzdelávania a prípravy (COVP). „Posledných tridsať rokov bolo stredné odborné školstvo na vedľajšej koľaji. A pritom vidíme, že nám stále viac chýbajú remeselníci ako napríklad elektrikári, vodári, mechanici, či murári. Preto je dôležité mať kvalitné školy a v nich moderné vybavenie. Chceme, aby do praxe odchádzali absolventi, ktorí sú pripravení pre trh práce. Preto sme sa rozhodli zmodernizovať a zatraktívniť stredné odborné školy,“ uviedol predseda BSK Juraj Droba. Jedným z prvých ukončených projektov bola modernizácia Strednej odbornej školy informačných technológií na Hliníckej ulici v bratislavskej Rači. Župa tu vybudovala moderné centrum odborného vzdelávania a prípravy. Vznikli v ňom odborné triedy teoretického vyučovania a priestory podobnému podnikateľskému sektoru. Prostredníctvom projektu sa komplexne zrekonštruovali budovy a škola získala aj nové materiálno-technické vybavenie učební. Modernizáciou prešla aj Stredná odborná škola technológií a remesiel na Ivanskej ceste v Bratislave. Ide o nový koncept odborného teoretického a praktického vyučovania výrobných priestorov pre vzdelávacie predmety strojárstvo, kovospracujúca výroba, strojný mechanik, či spracovanie dreva. Okrem nových učební má škola aj veľkopriestorovú prezentačnú a cvičnú halu. Škola sa pýši novým materiálno-technickým vybavením. Nechýbajú formátovacia píla, zrovnávacia a hrúbková fréza, CNC stroj, CNC obrábacie centrum, stolová vŕtačka, či stojanová vŕtačka. Rekonštrukcie a investičnej podpory sa dočkala aj Spojená škola v Ivanke pri Dunaji a jej pracovisko, Jazdecká škola v Zálesí. Župa tu vybudovala moderné priestorové a technologické zázemie. Plne vyhovujú požiadavkám trhu práce v oblasti pôdohospodárstva a veterinárstva. Projekt zahŕňa nové technológie pre výkrm v oblasti drobnochovu, ako aj stolárske a kováčske dielne. Technológia dodaná do objektu, ktorý bude plniť účely RTG pracoviska, zase podporí odbor veterinárne zdravotníctvo. Kompletne zrekonštruované je pracovisko Strednej odbornej školy gastronómie a hotelových služieb v Dúbravke. Slúžiť bude ako centrum odborného vzdelávania a prípravy pre oblasť potravinárstva. Vo finále je aj modernizácia centra odborného vzdelávania a prípravy na Strednej odbornej škole polygrafickej v Rači. „Práve tieto centrá sa ukázali ako nevyhnutná súčasť siete stredných odborných škôl. Väčšiemu počtu žiakov umožnia absolvovať prax v prostredí porovnateľnom so súkromným sektorom a s možnosťou ich následného zapojenia do vyučovania priamo u zamestnávateľa,“ doplnil Juraj Droba. Župa okrem priestorov na vzdelávanie modernizuje aj športoviská. V areáli Strednej športovej školy na Ostredkovej ulici odovzdala moderný atletický štadión. Nachádza sa v bratislavskom Ružinove. Porovnateľný je s profesionálnymi štadiónmi. Je prispôsobený predovšetkým potrebám športovej školy, ale tiež verejnosti.  
Stredné Školy na jednom mieste. Nenechajte si újsť deň župných škôl v Bory mall

Stredné Školy na jednom mieste. Nenechajte si újsť deň župných škôl v Bory mall

Rubrika: Reportáže
Chemici, kuchári, pekári, informatici, elektrotechnici, kvetinári či kaderníci na jednom mieste. Bratislavský samosprávny kraj (BSK) opätovne pripravil prezentáciu stredných škôl. Obľúbené podujatie Deň župných škôl sa uskutoční v piatok 13.10.2023 v bratislavskom nákupno-zábavnom centre Bory Mall. Žiaci základných škôl, rodičia, pedagógovia, východní poradcovia, ako aj široká verejnosť môžu stredoškolákom a pedagógom župných stredných škôl klásť počas dňa zvedavé a zaujímavé otázky. „Výber strednej školy je jedno z najdôležitejších rozhodnutí mladého človeka. A nie je nič lepšie, ako sa stretnúť sa osobne priamo s pedagógmi i žiakmi a získať informácie z prvej ruky. A to všetko na jednom mieste, všetky školy naraz. Toto podujatie organizujeme už po dvanásty krát a som presvedčený, aj vďaka tomu si žiaci vedia zvoliť tú najlepšiu školu pre svoju budúcnosť. Považujem za dôležité, aby sa mladí ľudia vedeli po škole nielen zamestnať, ale aby ich budúca profesia aj bavila. Výberu treba preto venovať dostatočnú pozornosť,“ povedal predseda BSK Juraj Droba. Tradičné župné podujatie sa v nákupno-zábavnom centre Bory Mall uskutoční od 9:00 do 19:00 hod. Počas dňa sa na jednom mieste stretnú všetky stredné odborné školy a gymnáziá v pôsobnosti BSK. Vybrať si môžete z 13 gymnázií (z nich 8 má aj bilingválne triedy), jednej športovej školy, 6 priemysloviek, z 12 technických odborných škôl, zo 4 obchodných a z 1 hotelovej akadémie, zo 7 odborných škôl zameraných na služby, z 5 umeleckých škôl, z 2 zdravotníckych a 3 pedagogických škôl. Okrem informačných stánkov jednotlivých škôl bude na pódiu pripravený aj sprievodný program, kde sa návštevníci dozvedia informácie o školách, odboroch vzdelávania, možnostiach štúdia či úspechoch škôl. Žiaci odprezentujú ukážky hudobných, tanečných a speváckych vystúpení, viazania kytíc i športových aktivít. Deň župných škôl v Bory Mall je určený pre žiakov 8. a 9. ročníkov základných škôl, ako aj zanietených, odhodlaných a kvalifikovaných učiteľov, pedagogických poradcov, rodičov, ale aj pre širokú verejnosť. Cieľom je bližšie sa oboznámiť so strednými školami, zorientovať sa v ponuke a umožniť žiakom ľahšie si vybrať správnu školu - teda takú, ktorá ich zaujme a bude baviť.