Každý z nás občas dostane od života ranu. Občas ťažkú. Občas sa z nej nedokážeme dlho spamätať. Občas takúto ranu dostane celá spoločnosť. Ako keď nás pred dvoma rokmi prekvapila pandémia.
Mali sme pocit, že je to to najhoršie, čo by sa nám mohlo stať a neustále si opakovali, ako veľmi chceme žiť svoje „staré“ životy. A vtedy prišlo ráno, aké by sme si nikdy nepredstavili. Vojna hneď za našimi hranicami a s ňou ľudia, ktorí utekajú pred jej hrôzami.
Každý z nich je iný. Inak vyzerá, je inak starý, má iné vzdelanie... Ale všetci stratili svoj domov. Mnohí aj svojich blízkych. To ako vnímame zlo, pred ktorým utekajú a ako ich prijímame, je testom našej ľudskosti. Ukazuje, akí sme ľudia a či si aj my zaslúžime, aby sa iní postavili za nás.
foto: Lucia Derčalíková
Facebook
Twitter