koniec tejto jari a začiatok leta bol pre nás na miestnom úrade veľmi akčný. Spustili sme novú zónu rezidentského parkovania na Trávnikoch, ktorá okamžite od prvého dňa začala fungovať presne podľa očakávaní. Nemôžeme však zastať a okamžite musíme pracovať na ďalších zónach - Pošeň, Ostredky, či Prievoz, aby sa autá len nepreliali len z jedného miesta na druhé, ale aby výhody parkovacej politiky pocítili na všetkých hlavných sídliskách.
O pár dní budeme môcť otvoriť dočasne opravené ihrisko na Štrkovci. Dočasne preto, lebo už v lete zverejníme v spolupráci s Metropolitným inštitútom Bratislava architektonickú súťaž na jeho komplexnú revitalizáciu. Rovnako v najbližších dňoch spustíme súťaž na výstavbu garážového domu na druhej strane Štrkoveckého jazera, ktorá súčasnému parkovisku dodá rozsiahlu zelenú strechu, a výrazne tak zväčší verejný priestor.
Získali sme schválenie peňazí na tri významné projekty: rekonštrukciu domu kultúry na Trnávke, revitalizáciu vnútrobloku na Narcisovej a revitalizáciu oblasti okolo Heliosu. So štartom týchto projektov tak začneme do dvanástich mesiacov.
A napokon, po skoro dvoch rokoch čakania na súhlasy orgánov životného prostredia získal poslednú pečiatku v tejto oblasti projekt na mieste ružinovskej "Hirošimy", bývalého obchodného domu. Začať tak môže proces vydávania územných a stavebných rozhodnutí, aby sa Ružinov aj tejto svojej hanby konečne dokázal zbaviť. Čaká nás teda ešte veľmi veľa práce. Vám však prajem, aby ste si cez leto oddýchli - pretože na jeseň budeme všetci opäť potrebovať plno síl.
Váš starosta
Témy
som naozaj veľmi rád, že sme po ťažkom koronovom roku mohli v uplynulých dňoch osláviť 30. výročie Ružinova ako samostatnej mestskej časti a 60 rokov od začiatku výstavby našich sídlisk.
Festival Symfónia umenia z dielne Cultusu Ružinov priniesol do celého Ružinova 30 koncertov a kultúrnych akcií. Som rád, že sa nám podarilo zorganizovať koncerty aj na Trnávke, Ostredkoch a ďalších sídliskách, či sprístupniť záhradu Csákyho kaštieľa v Prievoze. A zo záverečných koncertov symfonického orchestra pod holým nebom mám ešte stále zimomriavky. Festivalom Symfónia umenia sme pozdvihli kultúrne aktivity Ružinova a nebojím sa povedať, že sme tento rok ponúkli najkvalitnejší kultúrny program v celom meste.
Nesmierne si vážim talentovaných ľudí. A to bez ohľadu na to, či je to talentovaný umelec, učiteľ, ktorý dokáže deti nadchnúť pre poznanie, pani, ktorá urobila úchvatnú kyticu, ktorú som minule niesol mojej lepšej polovičke domov k narodeninám, alebo ľudia, ktorí vymýšľajú technologické vychytávky, ktoré nám šetria množstvo času.
Tak, ako sa mení celý svet, mení sa aj mesto, v ktorom žijeme. Väčšina z nás dnes býva na miestach, kde ešte nie tak dávno boli polia. Na mieste, kde ešte celkom nedávno žili len stovky ľudí, je nás dnes takmer sto tisíc.
Je však niečo, čoho sa nemusíme vzdať ani vo veľkom meste, akým sa už Ružinov stal. Komunity a dobrých vzťahov. Aby sme tu nielen žili, ale aby sa nám tu aj žilo dobre. A som hrdý Ružinovčan práve preto, lebo Ružinov je plný aktívnych občanov, ktorí sa svojimi rôznymi talentami o zveľaďovanie prostredia, v ktorom žijeme, neustále usilujú.
Váš starosta
Po komunálnych, parlamentných a prezidentských absolvovali voliči na Slovensku začiatkom júna aj voľby do Európskeho parlamentu. Pozrite sa s nami, ako dopadli výsledky hlasovania v Ružinove, aká bola účasť a kto by reprezentoval Slovensko v Bruseli, ak by sa rozhodovalo podľa našej mestskej časti.
Tieto eurovoľby mali historicky rekordnú účasť - 34,48 % - a rovnaký trend sme zaznamenali aj v Ružinove, kde bola doteraz najvyššia, až 48,23 %. K urnám prišlo 31 974 Ružinovčanov zo 66 301 zapísaných voličov. Najvyššia účasť (59,95 %) bola v okrsku číslo 8, ktorý sa nachádza na Nivách medzi Dulovým námestím a Miletičovou ulicou. Už tradične najnižšia reálna účasť bola vo Vlčom hrdle a okolí (35,03 %).
Ako by rozdelili kreslá v europarlamente Ružinovčania? Najúspešnejšie by bolo Progresívne Slovensko, ktoré by získalo 8 kresiel, nasledoval by Smer – SD s 3 europoslancami a po jednom kresle by získali SaS, Republika, KDH a Demokrati. Z ostatných kandidujúcich strán získali viac ako jednopercentnú podporu len dva politické subjekty: Hlas - SD a Slovensko, Za ľudí.
Ako by teda vyzerala zostava slovenských europoslancov podľa voličov v Ružinove? Suverénne najúspešnejším kandidátom bol bývalý predseda úradníckej vlády Ľudovít Ódor s 11 474 hlasmi, ktorý získal takmer trojnásobok preferenčných v porovnaní s druhým v poradí, Martinom Hojsíkom (3 970) a viac ako 16-násobne viac ako posledný z hľadiska počtu hlasov, Jaroslav Naď (705). Okrem nich by do Bruseli poslali Veroniku Cifrovú Ostrihoňovú, Ľubicu Karvašovú, Michala Wiezika, Luciu Yar, Martina Poliačika, Miroslava Kocúra, Ľuboša Blahu, Erika Kaliňáka, Moniku Beňovú, Richarda Sulíka, Milana Uhríka a Miriam Lexman.
A na záver zaujímavosť... Pre voľby do Európskeho parlamentu bolo vytlačených len pre Ružinov približne 1,75 milióna hlasovacích lístkov formátu A5, platných odovzdaných hlasov bolo necelých 32 000, čo predstavuje 1,825%. Zo 73 000 opečiatkovaných obálok sa využila menej ako polovica (43,8 %). Okrem toho bolo natlačených vyše 10-tisíc A4 strán pre pomocné materiály a takmer 5-tisíc A4 strán pre zápisnice a odpisy.
Najväčší multižánrový open air festival na Slovensku opäť privíta v Ružinove hviezdy svetového formátu a umelcov, ktorých milujú celé generácie Slovákov. Aj tento rok sa mestská časť rozozvučí vďaka Symfónii umenia. 4. ročník festivalu prinesie jedinečné hudobné koncerty plné hviezd, nových talentov a rôznych druhov umenia.
Prvý septembrový týždeň bude Ružinov žiť hudbou doslova každý deň. Osem koncertov rôznych žánrov sa odohrá pod holým nebom či už na Štrkovci, v záhrade Csákyho kaštieľa alebo na Námestí pred Pradiarňou 1900 na Páričkovej ulici. Na svoje si prídu nielen milovníci hudby, muzikálov, ale aj tanca, prózy, poézie či rozprávok.
Na koncertoch vystúpi napríklad svetoznámy tenor José Cura, ktorý je s festivalom spojený už po tretí raz, herečka Emília Vášáryová, Rozhlasový Big Band Gustáva Broma pod vedením dirigenta Vlada Valoviča, operný spevák Martin Gyimesi, Bratislava Hot Serenaders, dámsky komorný orchester The Ladies Ensemble či najznámejšie komorné zoskupenie Moyzesovo kvarteto.
Podarilo sa nemožné
A ako sa zrodila prvotná myšlienka urobiť takýto multižánrový festival pre všetkých? „Bol to spontánny nápad, ktorý vznikol v tom najhoršom pandemickom období“, spomína na začiatky riaditeľka a zakladateľka festivalu Symfónia umenia Andrea Kozáková. Aj napriek tomu, že ľudia stále žili v strachu, totiž verili, že umenie im chýba. Za tri mesiace sa podarilo zorganizovať celotýždenný festival s tromi veľkými produkciami a so 600 účinkujúcimi umelcami. „Prvý ročník Symfónie umenia bol pre mňa osobne veľmi dojímavý. Keď som videla, ako sa ľudia tešia normálnemu životu, ako po jednom odhadzovali rúška a sedeli vedľa seba, to bol veľký impulz, že hodnotné umenie je stále žiadané,“ dodáva Kozáková.
Festival pre každého
Pripraviť veľké orchestrálne produkcie rozhodne nie je jednoduché. Na organizácii sa podieľa asi 40 ľudí, medzi ktorými sú všetci zamestnanci Cultusu Ružinov, brigádnici či dobrovoľníci. Ako dlho trvá príprava takéhoto festivalu? A čo je na takejto organizácii najťažšie? „Nepovedala by som, že je niečo náročné alebo ťažké v rámci organizácie. Ak máte dobrý tím, podporu Mestskej časti Ružinov a nápady, tak to ide jednoducho. Problémom sú však financie a to neustále naháňanie sa a zháňanie podpory. Už štvrtý rok sme nedostali žiadnu podporu od Fondu na podporu umenia, napriek tomu, že každý si musí byť vedomý toho, že jednoducho 80-členný orchester a svetového sólistu nemôže pokryť z predaja vstupeniek. To by jedna vstupenka musela stáť 500 eur. Festival pritom podporuje umenie a vzdelanie obyvateľstva a takisto sociálne znevýhodnené skupiny zľavami zo vstupného. Nehovoriac o tom, že na podnet mestskej časti dostávajú Ružinovčania na svetové umenie 50 % zľavu. Naozaj si to môže dovoliť každý a to je aj jeden z našich cieľov,“ vysvetľuje riaditeľka festivalu Kozáková.
„Dramaturgiu festivalu sa snažíme postaviť tak, aby bol každý koncert lákavý niečím iným. Som si istá, že takúto fúziu žánrov a rozmanitosť nenájdete nikde inde ako u nás v Ružinove,“ dodáva riaditeľka.
Najväčší nepriateľ festivalu
Za ostatné tri ročníky vystúpilo na festivale Symfónia umenia veľké množstvo umelcov. Nielen logistika účinkujúcich, ale aj samotná organizácia takéhoto podujatia si vyžaduje dlhé mesiace príprav. Ktorý z koncertov či predstavení bol za všetky doterajšie ročníky najnáročnejší? Aj na toto sme sa opýtali riaditeľky festivalu Andrei Kozákovej. „Okrem nedostatku financií dokáže festival potrápiť aj počasie, ktoré vám zničí celoročnú snahu. Ak sa kvôli počasiu koncert neuskutoční, diváci chcú svoje peniaze za vstupné vrátiť a umelci požadujú aspoň časť honoráru vyplatiť. Zatiaľ nás počasie veľmi nesklamalo, tak dúfam, že tomu tak bude aj tento rok. Minulý rok sa nám síce stalo, že tesne pred koncertom začalo silno pršať. Našťastie, dážď po hodine ustal a my sme asi 600 zmoknutých stoličiek v hľadisku rýchlo vymenili za suché. Diváci boli úžasní, pomáhali nám s tým. Koncert tak začal trochu neskôr, ale začal a bol jedným z najlepších koncertov počas festivalových rokov.“
Hviezda z Argentíny
S obrovským diváckym záujmom sa na festivale stretáva vystúpenie svetoznámeho tenora Josého Cura. Umelec chodí na Slovensko rád a na Symfónii umenia tento rok vystúpi už po tretí raz. A po každý raz sa Bratislavčanom predstaví v trochu inej polohe. Jeho minuloročný koncert s názvom Boleros zožal u divákov festivalu obrovský úspech. „Posledné dva dni sme na jeho vystúpenia pre veľký záujem museli do hľadiska pridávať ešte ďalšie rady na sedenie a stále ich nebolo dosť,“ dodáva s úsmevom riaditeľka Kozáková.
VSTUPNÉ KÚPITE AJ SO ZĽAVOU
Festival Symfónia umenia prináša kvalitné umenie rôznych žánrov naozaj pre všetkých. Rozhodne nie je privilégiom iba pre „horných desať tisíc“.
Doslova ľudové vstupné sa do 31. júla predáva s:
■ 20 % zľava pre všetkých
■ 50 % zľava pre Ružinovčanov
■ 25 % zľava pre seniorov, ZŤP, študentov a učiteľov
■ 35 % zľava pri kúpe väčšieho počtu vstupeniek
Má viac ako 40 členov a na scéne pôsobí už štyri dekády. Reč je o speváckom zbore Cantus, ktorý pri príležitosti tohto výročia chystá pre verejnosť výnimočný koncert. Ako vznikol, akým piesňam sa venuje a kde vystupoval? Pre Ružinovské Echo porozprávali jeho zakladatelia.
Umenie, radosť, potešenie, priateľstvo či úsmev a kultúra – to všetko sa snúbi v jednom hudobnom telese. Miešaný spevácky zbor Cantus pôsobí pri Dome kultúry Ružinov už od roku 1984. „Keď sme hľadali názov, náš prvý predseda so záujmom o stredovekú históriu zisťoval, aký názov by zbor mohol mať. Uvažoval aj o pomenovaní Ister, čo je odvodené od názvu rieky Dunaj. Napokon však vznikol Cantus, čo v latinčine znamená pieseň,“ hovoria Anton Kováč a Stanislav Fides, predseda a podpredseda občianskeho združenia Pro Cantus. Zbor vznikol na podnet prvého riaditeľa domu kultúry, viacerí členovia prišli z iných zborov, časť z Lúčnice. Dirigentskej paličky sa ujal pán Daněk. Odvtedy sa v zbore vystriedali viacerí dirigenti. Tým súčasným je Juraj Jartim.
V súčasnosti má zbor 42 členov, najmladšia členka má 45 rokov, najstarší 82. „Mali sme aj člena, ktorý spieval do veku 88 rokov,“ spomínajú. A či je o pôsobenie v zbore záujem? Veru je, sami priznávajú, že konkurz nemali už 20 rokov, dvere pre nových záujemcov majú otvorené: „Kto chce spievať, je vítaný. Môže sa prísť pozrieť na skúšku alebo na koncert. Ak sa mu to zapáči, stačí nás kontaktovať,“ dodávajú.
Práve Antonovi Kováčovi a Stanislavovi Fidesovi sa spev tak zapáčil, že v zbore pôsobia celé štyri dekády. „Napokon som si v zbore našiel aj manželku,“ prezrádza s úsmevom na tvári muž, ktorý stojí na čele telesa. Jeho kolega zase prízvukuje, že tolerancia a podpora rodiny je mimoriadne potrebná. Veď Cantus neúčinkuje len na slovenských pódiách, ale má za sebou vystúpenia aj na tých zahraničných. „Spievali sme v Bulharsku, Česku, Chorvátsku, Dánsku, Grécku, ale aj v Taliansku, Rakúsku, viackrát sme boli vo Francúzsku na výmenných zájazdoch. Dokonca si pamätám, že keď francúzsky zbor účinkoval v DK Ružinov, záujem bol taký veľký, že ľudia sedeli na zemi,“ spomínajú na veľké úspechy kolegov, ale aj na tie svoje. Všetko sa dialo za výdatnej pomoci Cultusu Ružinov aj mestskej časti Ružinov. To, že je obľúbený u verejnosti, potvrdzuje aj to, že so zborom nie raz vystupovali aj umelci svetového mena ako Ľubica Vargicová, Dalibor Jenis, Peter Mikuláš, súrodenci Dvorskí či iní poprední operní speváci.
Poslednou veľmi vydarenou zahraničnou aktivitou Miešaného speváckeho zboru Cantus bola účasť na Festivale B. M. Černohorského v českom meste Nymburk, kde pod taktovkou svojho dirigenta Juraja Jartima uviedol zbor koncert k 200. výročiu narodenia slávneho českého skladateľa Bedřicha Smetanu. Celá táto aktivita bola realizovaná vďaka finančnej podpore z Fondu na podporu umenia, ale aj podpory mestskej časti Ružinov.
Popri a cappella skladbách Cantus spieva aj vokálne inštrumentálne kompozície. Už teraz pripravujú koncert, ktorý bude patriť medzi jeden z najdôležitejších. V Dome kultúry Ružinov vystúpia 25. októbra pri príležitosti 40. výročia jeho vzniku: „Dramaturgia je už pripravená. Bude to kombinácia nového aj staršieho, pripravujeme atraktívny program, čomu sme podriadili aj výber. Teraz nás čaká už len tvrdá práca.“ Vstup bude bezplatný, zbor sľubuje úžasný umelecký zážitok. Vlastne tak, ako na každom koncerte. Lebo bez lásky k spevu sa spievať nedá. „A kultivácia spoločnosti je mimoriadne potrebná. Navyše, spev nám priniesol krásne zážitky,“ hovoria. Taký čaká všetkých návštevníkov aj v októbri v DK Ružinov.
Muzikál Na srdci mi hraj! má za sebou už stovku repríz a obrovskú fanúšikovskú základňu. Takmer dva a pol hodinový príbeh, ktorý čaká na divákov aj ďalšiu sezónu, zachytáva obdobie najväčšej slávy, ale aj životnej prehry speváka Karola Duchoňa, slovenskej ikony sedemdesiatych a osemdesiatych rokov.
Rodák z Galanty si v časoch svojej najväčšej slávy svojim fenomenálnym hlasom podmanil celé Československo. Do širokého povedomia sa dostal v roku 1970, kedy po prvý raz vystúpil na Bratislavskej lýre. Aj keď vtedy s piesňou Kto má ťa rád ocenenie nezískal, jeho kariéra raketovo vystrelila.
Jeho hlas obdivovali na koncertoch v Japonsku, v Nemecku, Sovietskom zväze, Švajčiarsku, Francúzsku, Poľsku, Maďarsku, Bulharsku a na Kube. Hudobní kritici v Nemecku ho dokonca nazvali slovenský Tom Jones. Spolupracoval s vtedajšou slovenskou hudobnou elitou, ako napríklad so speváčkou Evou Mázikovou, Evou Kostolányiovou, Marcelou Laiferovou, Janou Kociánovou, Tatjanou Hubinskou, Helenou Blehárovou, Oľgou Szabovou alebo so spevákom Dušanom Grúňom, s hudobným skladateľom Pavlom Zelenayom, Igorom Bázlikom. Texty piesní mu písal Tomáš Janovic, Ľuboš Zeman či Milan Lasica. Na vystúpeniach ste ho najčastejšie mohli vidieť s orchestrom Juraja Hronca, Juraja Velčovského, so skupinou Zajace a s VV-systémom Vlada Valoviča. Po dvojnásobnom úspechu na Bratislavskej lýre v roku 1974 založil svoju kapelu s názvom Prognóza.
Spieval srdcom
Fenomenálny hlas a veľké hity vyniesli Duchoňa doslova na olymp. Pesničky ako Čardáš dvoch sŕdc, Elena, V slovenských dolinách, Hraj, Vzdialená, Pieseň o decembri, Náš učiteľ, Smútok krásnych dievčat, Šiel, šiel, Mám ťa rád, Na srdci mi hraj! S úsmevom a mnohé ďalšie si spievali snáď všetci na Slovensku.
Na verejnosti neunikol záujmu fanúšikov, ženy mu padali k nohám, kolegovia z brandže ho uznávali. Jeden z Duchoňových blízkych spolupracovníkov, dirigent Vlado Valovič, ktorý je aj dramaturgom hudobného predstavenia Na srdci mi hraj!, si na Duchoňa spomína takto: „Karol Duchoň mal to šťastie, že svoj krátky, ale plnohodnotný život prežil v období, keď v populárnej hudbe kraľovali speváci s veľkými hlasmi ako Tom Jones, Engelbert Humperdinck, Tony Christie, Karel Gott a ďalší. Ďalšia veľká umelecká skúsenosť bola spolupráca s vynikajúcimi orchestrami a spolupráca s týmito skvelými hudobníkmi mu dala najlepšie základy pre interpretáciu aj najnáročnejších hudobných skladieb. Ale základom všetkého bol jeho prirodzený talent. Krásne barytónové zafarbenie hlasu, obrovský cit – fíling - pre stvárnenie melódie a textu. Myslím, že všetky tieto vlastnosti vychádzali z jeho povahy. Svoje srdce vedel vždy nastaviť pre tých, ktorí ho počúvali. V tom bol jedinečný.“
Karol Duchoň prežil krátky, ale o to intenzívnejší hudobný život. „Za ten čas dokázal vyprodukovať toľko hitov a nezabudnuteľných piesní, ktoré mnohí nedokážu ani za niekoľko desiatok rokov. V tom bol Karol veľký a zapísal sa tak zlatým písmom do histórie česko- slovenskej kultúry,“ dodáva Valovič.
„Duchoňmánia“
Hity Karola Duchoňa zažívajú v súčasnosti obrovský boom. Pospevuje si ich nielen staršia generácia, ale aj mladí v tínedžerskom veku. Návrat dávno zabudnutých Duchoňových pesničiek a záujem mladej generácie o ne, vidí Vlado Valovič v stagnácii v populárnej hudbe a v tom, že si na Slovensku nevážime svoju históriu a zabúdame na skvelých reprezentantov nielen v umeleckej sfére, ktorí nás preslávili aj v zahraničí. Potom sa stane, že niekto si spomenie, v tomto prípade Kuly a skupina Desmod, na nádhernú pieseň V dolinách a zrazu celé Slovensko objaví skvost, ktorý sa v médiách naplno neobjavil dlhých štyridsať rokov.
Valovič si myslí, že mladú generáciu zaujal Duchoň svojim fenoménom. V jeho príbehu sa vidia, jeho hudba je zrazu nadčasová. „Jeden môj priateľ, inak významný predstaviteľ slovenskej kultúry a textár, mi povedal, že jeho dcéry v tínedžerskom veku každý deň aspoň 20-krát počúvajú skladbu Mám ťa rád. Na sociálnych sieťach si našli originál tejto piesne a neverili, ako moderne sme túto pieseň pred štyridsiatimi rokmi nahrali. Moja odpoveď bola, nahrali, aranžovali ju džezmeni a spieval úžasný spevák s veľkým srdcom a obrovským fílingom,“ objasňuje Valovič.
Na srdci mi hraj!
Muzikál Na srdci mi hraj! divákom opisuje životnú dráhu Karola Duchoňa, od bezstarostnej mladosti, cez bohémsky život až po tragický a smutný koniec, má za sebou už viac ako 100 repríz. Tento hudobný príbeh je na scéne už dva roky a drží si pevný dramaturgický základ. „Stará známa prax hovorí, že čo je dobré a overené, netreba meniť. Preto odporúčam tým, ktorí si ešte neboli pozrieť toto dielo, ktoré na Slovensku videlo v 106. reprízach už vyše 50-tisíc divákov, aby zažili úžasnú atmosféru, ktorá prináša ľudom nielen dobrú náladu, ale najmä pocit hrdosti na velikána slovenskej kultúry,“ hovorí hudobný dramaturg muzikálu Vlado Valovič. Termíny ďalších repríz muzikálu nájdete na stránke cultusruzinov.sk
Úspech silného tímu
Už iba počet doteraz reprízovaných predstavení tohto muzikálu dokazuje, že jeho úspech je neodškriepiteľný. Tajomstvo sa skrýva nielen v samotnom mene tejto speváckej legendy, ale aj v práci všetkých tých, ktorí na jeho produkcii pracovali a pracujú. „Najťažší bol začiatok,“ spomína Valovič a pokračuje: „Na Slovensku sa vyrojilo veľa projektov, ktoré sa prihlásili k odkazu Karola Duchoňa. Ja sám so si niektoré pozrel a dosť ma zabolelo, že v nich Karola predstavili jednostranne. Buď iba s jeho ľudskými slabosťami alebo ho vykreslili ako politicky angažovaného dobového človeka. Vytvorili sme preto tím, ktorý sa rozhodol, že musíme odkaz Karola Duchoňa pre ďalšie generácie priniesť zoširoka a pravdivom duchu. Oslovili sme uznávaného režiséra a scenáristu Karola Vosátka a ten geniálne zasadil celý príbeh do úžasnej scény a podoby.“
Všetky príbehy tohto hudobno-dramatického diela tvorcovia čerpali nielen zo spomienok a zážitkov Vlada Valoviča s Duchoňom, ale aj zo spomienok jeho ďalších spolupracovníkov, resp. z knihy o živote Karola Duchoňa. Ďalší člen tímu, Andrea Kozáková, sa podujala napísať námet, vybrať skvelý repertoár a napokon prevzala najťažšiu úlohu, uviesť dielo po celom Slovensku tak, aby dokázali v rekordne krátkom čase uskutočniť 100 repríz. „Tretím, bez ktorého by sme to nikdy nedokázali, je Richard Bednár, geniálny stratég a duša celého zákulisia. Musím ale spomenúť aj tých, ktorí nesú štafetu tohto úspechu - herci a speváci. Myslím, že sa nám podarilo vyskladať skvelý kolektív, kde si každý člen perfektne zastane svoju pozíciu. Všetkých vymenovať nemôžem a tak spomeniem aspoň vynikajúcich hercov Dušana Cinkotu , Petra Trníka, Miška Spielmanna, ktorí dokážu vytvoriť správnu atmosféru na javisku. Šťastnú ruku sme mali aj pri výbere speváka, ktorý dokáže skvele pripomenúť nezabudnuteľného Duchoňa, a tým je Martin Gyimesi,“ vysvetľuje na záver hudobný dramaturg muzikálu Vlado Valovič.
S príchodom nového roku zvyknú ľudia bilancovať ten starý. Aký bol rok 2023 pre vás osobne, a aký pre Bratislavský samosprávny kraj?
Rok 2023 bol akčný, plodný a náročný. V mojom osobnom živote pribudol nový člen rodiny - Jakub Móric. Som hrdý na svoju manželku, že všetko statočne zvládla a som rád, že všetko dobre dopadlo.
Čo sa týka Bratislavského kraja, zrevitalizovali sme desiatky kilometrov ciest, otvorili sme centrá odborného vzdelávania a prípravy na stredných školách, dokončili sme stavebné práce v Divadle Aréna, Bratislavskom bábkovom divadle, seneckej Synagóge i v Kaštieli Čunovo. Rovnako sme pokračovali v očkovaní proti HPV vírusu, otvorili sme moderný športovo-rekreačný areál na Strednej priemyselnej škole elektrotechnickej K. Adlera v bratislavskej Dúbravke, ale aj sme zrevitalizovali záhradu v modranskom kaštieli. Tých vecí, ktoré sa podarili je naozaj veľa a to v každej našej oblasti, o ktorú sa staráme.
Z toho, čo sa vám podarilo v roku 2023, na čo ste najviac hrdý?
Najviac hrdý som na to, že rozvoj kraja sa nezastavil. A to aj napriek obmedzeniam, či už finančného alebo systémového charakteru. Dokázali sme pokračovať v rozbehnutých projektoch a dokonca začať aj nové.
Považujem za veľmi dôležité, že sme nezatvorili oči pred narastajúcimi problémami mladých ľudí a spustili sme pomáhajúci projekt zameraný na duševné zdravie detí s názvom „Je OK, ak nie si OK“. Sily sme spojili s občianskym združením IPčko, ktoré má v tejto oblasti obrovské skúsenosti a najmä výsledky. Cieľom je pomáhať žiakom, učiteľom, ale aj rodičom a najmä dať vedieť, že v tom nie sú sami. Že pomoc existuje. Projekt mal veľký ohlas, preto v ňom pokračujeme aj v tomto roku.
Rovnako ma teší, že aj napriek kríze sme zachránili dotácie. V rámci dotačnej schémy sme tak mohli v roku 2023 podporiť vyše 370 občianskych projektov.
A vyzdvihol by som aj to, že sme otvorili športovo-rekreačný areál na už spomínanej Adlerke, s čím sme priniesli aj unikátny elektronický rezervačný systém. Naším cieľom je sprístupňovať moderné športoviská verejnosti a vytvárať jej tak priestor pre športové aktivity. Adlerka je naša vlajková loď, ale postupne tam budeme pridávať ďalšie možnosti pre športovú činnosť. Stačí ísť na web Bratislavského kraja, vybrať si konkrétne športovisko, konkrétny čas a je to hotovo. Samozrejme ihriská, telocvične, plavárne nebudú len pre žiakov školy, športové kluby a rezervácie, ale vo vybraných časoch bude môcť verejnosť športovať aj zadarmo.
Poďme ale do roku 2024. Tak aký podľa vás bude?
Prelomový a otvárací. To asi najviac vystihuje to čo nás čaká. Stavebne sme dokončili viaceré rekonštrukcie kultúrnych a historických pamiatok, ktoré práve tento rok otvoríme a sprístupníme verejnosti. Naši divadelníci sa už veľmi tešia do svojich vynovených priestorov a verím, že aj verejnosť potešia všetky novinky, ktoré pre nich pripravujeme.
Na rok 2024 sa podarilo schváliť rozpočet – vyše 300 miliónov eur. Aké budú priority, na aké aktivity sa kraj zameria?
Rozpočet je výrazne ovplyvnený najmä znížením daňových príjmov z dôvodu zavedenia nových pravidiel daňového bonusu. A tiež rastúcimi cenami tovarov a služieb z dôvodu stále vysokej inflácie. Napriek tomu ho nepovažujem iba za údržbový. Naopak, dovoľujem si rozpočet označiť za rozvojový. Na rok 2024 sme navýšili finančné prostriedky na všetky kľúčové kompetencie žúp ako sú vzdelávanie, sociálne služby, prímestská doprava, cesty II. a III. triedy a kultúra. Podarilo sa nám navýšiť aj finančné prostriedky do cestovného ruchu.
Postupne dokončíme naše významné investície či už ide o centrá odborného vzdelávania a prípravy v školskej oblasti alebo deinštitucionalizáciu sociálnych služieb. Prebiehať budú revitalizácie parkov v Malinove a Stupave. Pokračovať budeme takisto v rozsiahlej modernizácii cestnej siete na území župy. Čiže ten náš Investičný plán je mimoriadne ambiciózny. Celkový suma investičných výdavkov je na úrovni 70,7 miliónov eur, čo je historicky najvyššie číslo. Do modernizácie ciest II. a III. triedy pôjde vyše 31 miliónov eur. Avšak z celkového pohľadu najviac finančných prostriedkov poputuje do oblasti vzdelávania, a to 108 miliónov eur.
Asi najviac projektov bude dokončených a otvorených práve v oblasti kultúry. Na čo sa obyvatelia kraja môžu tešiť?
V novej divadelnej sezóne 2024/2025 sa môžu obyvatelia kraja tešiť na otvorenie vynoveného Divadla Aréna, ktoré sme komplexne zrekonštruovali. Ide o jednu z najvýznamnejších a najväčších investícii do kultúrnej infraštruktúry na území Bratislavského kraja za posledné dekády. Nielenže sme obnovili divadelnú budovu, ale vytvorili sme jedno z najmodernejších divadiel na Slovensku. Zároveň sme zatraktívnili vnútorné aj vonkajšie prostredie a rozšírili sme obsahovú ponuku. Vytvorili sme tak verejne prístupný areál, ktorý sa bude využívať nielen na divadelné predstavenia, ale aj na rôzne kultúrno-spoločenské podujatia, prípadne príjemné posedenie pri káve na brehu Dunaja v novovzniknutej kaviarni. Kompletne sme obnovili javiskovú technológiu, zvukovú, osvetľovaciu, projekčnú techniku a opravili sme aj vodnú vežu.
Aréna však nebude jediné zrekonštruované divadlo.
Je to tak. Tento rok na staronovú adresu na Dunajskú ulicu vrátime Bratislavské bábkové divadlo. Je to najnavštevovanejšie divadlo v kraji. Roky fungovalo v náhradných priestoroch a konečne má pôvodnú starú budovu komplexne zrekonštruovanú a získalo aj novú prístavbu, kde sa nachádza hľadisko a javisko. Novinkou je zelená strecha, výťah, workshopové priestory, depozitár bábok. Pribudli tu šatne, skúšobňa pre hercov, kancelárie. Premenou prešlo aj foajé, ktoré bude nielen vstupnou bránou do divadla, ale fungovať tu bude detská cukráreň s interaktívnymi prvkami. Má modernú projekčnú, zvukovú a svetelnú techniku, čiže to bude divadlo 21. storočia, čo verím divákom prinesie úplne nový zážitok.
V roku 2024 otvoríme verejnosti aj kultúrne centrum v zrekonštruovanej Synagóge v Senci. Zrevitalizovali sme aj záhradu v Kaštieli v Modre. Obnovili sme tu vodné prvky, ako jazero a fontány, vybudovali sme okrasné záhony a vyvýšené bylinkové záhony. Verejnosť si ju bude môcť pozrieť v blízkej dobe.
V rámci zveľaďovania a obnovy historických a kultúrnych pamiatok ste sa pustili aj do komplexnej rekonštrukcie Kaštieľa v Čunove. Čo v ňom verejnosť nájde a kedy doň oficiálne bude môcť vstúpiť?
V čunovskom kaštieli nájde dušu unikátne Ekocentrum, ktoré v regióne dlhodobo absentovalo. Určené bude odborníkom, školám, žiakom, ako aj širokej verejnosti všetkých vekových kategórií, tak z Bratislavského kraja, ako aj celého Slovenska, s presahom na rakúske a maďarské územie. Slúžiť bude na workshopy, vzdelávacie programy pre žiakov a študentov, exkurzie, dobrovoľnícke dni, letné tábory či cezhraničné konferencie. V budove kaštieľa vznikne interaktívna expozícia zameraná na rôzne oblasti prírodného dedičstva regiónu ako sú Delta Dunaja či Lužné lesy. Vnútri budú tvorivé dielne a multifunkčná sála. V záhrade zase umiestnené rôzne zážitkové a interaktívne prvky ako biotopové jazierko schopné samočistenia, šplhací totem, interaktívna stena, zážitkový chodník „bosou nohou“, ako aj záchranná stanica pre zranené živočíchy. Otvorené pre verejnosť bude od jari 2024.
Čo sa týka modernizácie a rekonštrukcií župných komunikácií II.a III. triedy, tam bol kraj veľmi aktívny. Budete v tomto tempe pokračovať?
V rozsiahlej modernizácii ciest II. a III. triedy budeme samozrejme pokračovať aj v tomto roku. Do údržby a rekonštrukcie župných komunikácií plánujeme investovať vyše 31 miliónov eur. V rámci revitalizácie zmodernizujeme okolo 61 km ciest a sedem mostov. Cesty rekonštruujeme modernými technológiami, napríklad recykláciou za studena alebo za horúca, čím nielen šetríme materiál a životné prostredie, ale výsledný efekt je trvácnejší a kvalitnejší.
Súčasťou investícii bude aj nákup ďalšieho menšieho príslušenstva pre správcu župných komunikácií v celkovej hodnote 850 000 eur.
Našu psychiku počas života „testujú“ rôzne situácie. Enormné nároky sú kladené na deti v rodine, v škole, medzi rovesníkmi. Dospelí zase čelia vysokým požiadavkám na pracovisku, v kolektíve či v manželstve. Ako si môžeme v situáciách, keď sa necítime dobre, sme sklamaní, smutní či osamelí, pomôcť? A naopak, ako môžeme pomôcť tým, ktorí to potrebujú?
Vianoce sú obdobím, kedy omnoho častejšie hovoríme o smútku, depresii a osamelosti. Obdobie, ktoré je pre väčšinu z nás stelesnením radosti a rodinnej pohody, totiž mnohí ľudia prežívajú úplne inak. A nejde len o osamelých starších ľudí, ale aj o mladých, často ešte deti, alebo mužov i ženy v najlepšom veku, na ktorých by ste to vôbec nepovedali.
Navštívili sme preto Občianske združenie IPčko, ktoré poskytuje pomocnú ruku nielen v online priestore, ale aj v pobočkách pôsobiacich v každom kraji na Slovensku. Odborná poradkyňa PaedDr. Zuzana Juráneková, MBA, nám priblížila nielen problémy, s ktorými sa na IPčko klienti obracajú, ale objasnila aj varovné signály, ktoré by sme si mali všímať u svojich blízkych a nepodceňovať ich. Taktiež poskytla rady, ktorými môžeme ľuďom v ťažkých situáciách pomôcť.
Čo je spúšťačom problémov?
Najčastejšie pomoc vyhľadávajú ľudia s pocitom osamelosti. Nejde však iba o sociálnu osamelosť, lebo osamelý sa môže cítiť aj človek obklopený ľuďmi. Takýto stav je spojený so stresom a tlakom. Často máme pocit, že musíme podať skvelý výkon, aby sme mali hodnotu pre tých ostatných vo všetkých oblastiach nášho života – vo vzťahu k rodičom, k rovesníkom, ku škole, ku kolegom...
Pre naplnenie tejto potreby predovšetkým mladí ľudia posúvajú svoje hranice, robia veci, ktoré nám, dospelým, doslova rozum neberie. Je to veľakrát preto, aby boli dosť relevantní, aby ich rovesníci prijali. Tak isto sa ale môžeme správať v partnerských a pracovných vzťahoch, kedy nás môže trápiť obava, že nebudeme dobrí pre partnera alebo šéfa.
Ak ostaneme bez možnosti nájsť bezpečné miesto alebo dôverného človeka, s ktorým by sme mohli zdieľať tieto svoje pocity, môže sa to preklopiť do ďalších ťažkostí. Často odbornú pomoc vyhľadajú ľudia, ktorí majú úzkosti, depresiu, symptómy depresie, prepadajú sebapoškodzovaniu, majú myšlienky na ukončenie života alebo sa ocitnú na hrane života a smrti.
„Domorodci“ vs. „prisťahovalci“
Každá generácia má svoje špecifiká, ktoré nás viac či menej ovplyvňujú. Menia sa v kontexte času a prostredia, ktoré je pre mladých ľudí prirodzené. Pokým my sme boli „deti ulice“, dnešná generácia mladých prirodzene využíva online prostredie. Zato fenomény v tomto priestore vedia ublížiť naprieč generáciami. Mladí ľudia, tzv. digitálni domorodci, nerozlišujú online a offline svet. Pre nichje to jeden životný priestor.
Ale generácia dospelých – digitálnych prisťahovalcov – ktorí sme poznali svet aj bez technológií, často mladým hovoríme, že „na“ internete nežijú reálny život. Ale nie je to tak. Komunikácia vo svete internetu má pre nich rovnakú hodnotu ako osobný kontakt. Naprieč generáciami vedia ublížiť hejty, nenávistné komentáre, online podvody či napríklad body-shaming (kritizovanie vzhľadu). Tieto aspekty digitálneho sveta sú zraňujúce pre každého z nás.
Na rozdiel od dospelých, mladí ľudia ešte nedisponujú tzv. zvládacími stratégiami, a preto niektoré situácie dokážu dospelí vyriešiť ľahšie ako mladí, bez fatálnych dôsledkov.
Až po dvadsiatom roku života dozrievajú časti mozgu, ktoré sú zodpovedné za vyhodnocovanie rizika, následkov a dôsledkov. Dieťa do veku 10 rokov hľadá bezpečie u rodičov. Tínedžer sa chce prirodzene oddialiť od rodičov, chce ísť do veľkého sveta, chce si vyskúšať ako to funguje, a zároveň je to obdobie, kedy najviac potrebuje pomoc dospelých. No práve u dospelých pomoc hľadá najmenej. V tejto etape života chce človek riešiť svoje problémy už sám.
A preto niekedy pristupuje k problémovým situáciám extrémne, rizikovo, ba až fatálne.
Ako pomôcť?
Všímajme si ľudí okolo seba. Akákoľvek zmena, ktorá sa vymyká tomu, čo bolo štandardné, zaužívané, môže naznačovať, že v živote človeka sa niečo deje. Už len to, že si to všimneme a naberieme odvahu ponúknuť dotyčnému pomoc, je preňho svetielkom nádeje. Nie je žiadnou hanbou obrátiť sa s problémom aj na odborníka. Podstatné je, že budeme nápomocní a nablízku. Dávajme si ale pozor na to, aby otázky typu „Ako sa máš?“ alebo „Ozvi sa, keby si niečo potreboval,“ neboli iba frázami.
Ak sa o dotyčného zaujímame iba so zdvorilosti, tak to radšej nerobme. Falošná nádej na pomoc môže viac ublížiť. Pomoc by sme mali sľúbiť iba vtedy, ak to myslíme vážne. Treba si uvedomiť, že náš blízky nás môže potrebovať práve v čase, kedy my čas nemáme. Aj v tomto prípade vieme byť citlivý a dať najavo, že síce v tejto chvíli nemôžeme, ale vnímame to, čo nám človek hovorí a potrebuje.
Možno by v takom prípade stačilo, ak by sme prejavili záujem napríklad cez telefón alebo správou alebo môžeme poskytnúť aj informáciu o ďalších formách pomoci. Hlavne ho neodbime slovami „Teraz nemám čas“ alebo „Zavolám ti neskôr“, ale neurobíme tak. Ak by sme sľúbili veci, ktoré sú nad rámec našich možností, nikomu nepomôžeme, ale ublížime. Preto treba ponúkať transparentnú pomoc, aby bola pre obe strany čitateľná. Iba tak vieme byť užitoční.
Celý článok spolu s informáciami o tom, ako sa prejavuje či uvoľňuje napätie, úzkosť a stres nájdete na www.ruzinov.sk.
Ako komunikovať, ak badáme, že nášho blízkeho niečo trápi
ČO HOVORIŤ
Chcem ti pomôcť.
Zálež mi na tebe.
Neviem si predstaviť ako sa cítiš.
Ak mi dovolíš, budem hľadať riešenie s tebou.
Budeme v tom spolu.
Obdivujem ťa ako to zvládaš.
Super, že sa o tom môžeme rozprávať
ČO NEHOVORIŤ
Čo ti zase je?
To prejde. Chce to čas.
Viem, ako sa cítiš.
Aj ja som to zažil.
Aj horšie veci sa stávajú.
Mať tvoje problémy...
Deti v Afrike hladujú a teba trápi iba toto?
OZ IPčko
V roku 2012 primárne vzniklo za účelom pomoci mladým ľuďom v nepriaznivej životnej situácii a poskytovanie bezplatných a anonymných psychologických služieb formou online chatu a e-mailového kontaktu. Ľudia sú v anonymnom prostredí zdieľnejší, otvorenejší. Je za tým psychologický fenomén, ktorý sa volá disinhibičný efekt.
Anonymita je jedným z tých najväčších faktorov. V období pandémie začalo na chatovacie linky prichádzať okrem mladých aj množstvo starších ľudí. A dokonca aj seniorov. Strach z pandémie bol zrazu väčší ako strach z technológie. Odkedy sa potvrdil prvý prípad koronavírusu na Slovensku, tak im doslova explodovali linky. Preto sa IPčko zmenilo na linku pomoci pre všetkých – pribudlo videoporadenstvo a kontakt cez telefón.
Rok 2019 končili so štatistikou pomoci pre 25-tisíc mladých ľudí za celý rok. V pandemickom roku 2020 ich bolo cez 50-tisíc, v roku 2021 viac ako 70-tisíc a v roku 2022 cez 100-tisíc. V tomto roku sa na odborníkov IPčka počas polroka obrátilo až 97-tisíc kontaktov so žiadosťou o pomoc. Či už to bola pandémia, neskôr vojna, polarizácia, napätie – toto všetko dolieha na duševné zdravie. Našťastie v narastajúcich číslach vidia, že stále viac ľudí hľadá pomoc miesto toho, aby ostali so svojim problémom sami.
Časom vznikol výjazdový tím psychológov, ktorý sa volá Krízový intervenčný tím IPčko a pôsobí v každom kraji na Slovensku. Prichádza priamo na miesta, kde sa daný človek v núdzi nachádza. V krajoch vznikli centrály – Centrá krízovej intervencie - Káčko. Sem môžu ľudia za psychológom osobne prísť. Stačí sa objednať e-mailom. Pomoc je rýchla a bezplatná. Fungujú formou tzv. prvej pomoci, poskytnú niekoľko stretnutí a potom sa klienta snažia nasmerovať na ďalšiu pomoc – na psychiatrov, psychológov, psychoterapeutov.
Na Slovensku majú päť klubov, v ktorých poskytujú priestor pre mladých ľudí. V neformálnom prostredí tak môžu získať okamžitú pomoc od psychológov. Tieto priestory poskytujú rôzne druhy hier, technológií a podporný a rozvojový program. V takomto neformálnom prostredí môžu byť v kontakte aj so psychológom.
Nie každý má šťastie stretnúť v živote partnera, po boku ktorého aj zostarne. Ale viete si predstaviť byť vo vzťahu s tým istým partnerom dlhých 70 rokov? Manželia Kubíkovci z Ružinova toto šťastie mali a v auguste oslávili platinové výročie svadby.
25-ročný šofér Ján z Vrbového pri Piešťanoch a 22-ročná brašnárka Mária z Bratislavy mali svadbu 8. augusta 1953. V slnečnú letnú sobotu spečatili po necelých dvoch rokoch známosti v Bratislave svoj manželský sľub a na svadobnú hostinu im prišlo 74 pozvaných hostí. Dnes už 95-ročný Ján a 92-ročná Mária si stále živo spomínajú nielen na svoj svadobný deň, ale aj na deň, kedy sa zoznámili. Mária šila pre istú zákazníčku kabelky, ktoré jej prišiel vyzdvihnúť v tom čase vojak základnej vojenskej služby Ján.
Ako to začalo?
„Ešte v ten večer sme išli do Tarandy (kaviareň na nádvorí SNG, kde cez víkend podvečer hral salónny orchester – pozn. red.) tancovať a v ten večer mi dal aj prvú pusu. A už sme spolu chodili,“ spomína s úsmevom na prvé stretnutie pani Mária. Potom prišlo, ako sa patrí, aj oficiálne požiadanie o ruku. A bola svadba. Na radnici aj v evanjelickom kostole na Legionárskej. Na začiatku manželstva žili v 1,5-izbovom byte u Máriiných rodičov. V tom čase ich tam bývalo jedenásť. O pár rokov neskôr sa presťahovali do Ružinova, kde bývajú dodnes.
Veľká rodina
Manželia Kubíkovci spolu vychovali tri deti – jedného syna a dve dcéry. Syn zomrel pred 13 rokmi. Majú päť vnúčat a v týchto dňoch do rodiny Kubíkovcov pribudne už aj piate pravnúča – dievčatko. O starkých sa starajú dcéry. Jedna z nich býva neďaleko, a tak sú spolu v dennodennom kontakte.
V dobrom aj zlom
Pán Ján síce toho veľa nenahovorí, ale podľa slov jeho manželky je to skôr muž činu. Keď mala Mária 33 rokov diagnostikovali jej rakovinu. Našťastie, liečba bola úspešná. Manžel sa v ťažkých časoch jej choroby postaral nielen o ňu, ale aj o ich tri deti. A čo si najviac cenia jeden na druhom? „Vernosť po celý život, pomoc pri mojej chorobe a spoľahlivosť,“ vymenovala bez zaváhania manželove prednosti Mária. A čo na Máriu povedal Ján? Skôr, než stihol na otázku odpovedať, predbehla ho jeho manželka so slovami: „On má rád moju kuchyňu.“ Na otázku, či ho manželka nekomanduje, odpovedal stručne: „Nie.“ A ona s humorom dodala: „Ani by sa nedal. Je to tvrdohlavý Vrbovan. Celý život. Aj dnes ešte niekedy.“ Prišlo u nich za tých dlhých sedemdesiat rokov k nejakej kríze? „Nie. Ani raz. My sme sa nikdy nehádali. Všetko išlo hladko,“ povedal s vážnosťou pán Ján.
Každodenné radosti
Mária, ako pravá Prešporáčka hovorí plynule maďarsky aj nemecky. „Nemecky hovorím stále, lebo keď sa rozprávam sama so sebou, tak iba po nemecky,“ dodáva s úsmevom. V mladosti veľmi rada čítala, hlavne romantickú beletriu. S obľubou vyšívala, háčkovala oblečenie, vianočné ozdoby, dečky... Ako sama tvrdí, uháčkovala asi 400 – 500 kusov dečiek. Máriou vyšívané obrazy im dodnes zdobia byt. Na jednom z nich zvečnila aj svojho manžela. Pán Ján miloval prechádzky v prírode, ale aj v meste. Ružinov, v ktorom žijú už dlhých 62 rokov pozná ako svoju dlaň. Aj dnes si napriek svojmu úctyhodnému veku ešte stále rád zájde na prechádzku aspoň v okolí bytovky. Aj po 70. rokoch ich baví spolu tráviť čas. Niekedy majú aj spoločné myšlienky. Pán Ján ešte stále rád číta knihy, hrajú karty a pani Mária mu s obľubou do toho kibicuje. Čas si krátia aj krížovkami a Ján si často pozrie aj televízny futbalový prenos.
Vždy elegantne oblečený sivovlasý pán s pevným stiskom ruky na svoj vek rozhodne nevyzerá. Usmievavá a veselá pani Mária kvôli problémom so srdcom a nohami už von síce nechodí, ale ani napriek tomu z nej srší optimizmus a energia. Platinové výročie svadby oslávili v rodinnom kruhu. Zrejme aj rodinná súdržnosť, vzájomná láska a tolerancia sú pre manželov Kubíkovcov hnacím motorom.
Podnety na riešenie (výtlky, kosenie, neporiadok)
podnety@ruzinov.sk
Nefunguje verejné osvetlenie?
tsb.sk/ podnety, podnety@tsb.sk 0800 555 575
Vozidlo parkuje na tráve alebo mimo parkovacích miest? Vandalizmus?
mestská polícia – 159
Odvoz nadrozmerného odpadu?
www.olo.sk (vrátane možnosti objednať OLO taxi)
Kto je vlastníkom pozemku?
www.zbgis.sk
Problém s MHD?
+ 421 2 5950 5950 info@dpb.sk
Podozrenia z korupcie a iné citlivé témy (podľa ISO 37001 - protikorupčné riadenie)
protispolocenskacinnost@ruzinov.sk (prosíme, nezamieňať si s podnety@ruzinov.sk)
Ilustračná fotografia. (Pixabay.com)
4. september
Poslanecké stredy 16:30 – 17:30
Marek Pokrývka (Nivy)
11. september
Poslanecké stredy 16:30 – 17:30
Michal Páleník (Starý Ružinov)
18. september
Poslanecké stredy 16:30 – 17:30
Pavol Krajčík (Ružová dolina)
25. september
Poslanecké stredy 16:30 – 17:30
Martin Ferák (Trávniky)
Stretnutia s poslancami sa konajú v priestoroch MÚ na Mierovej 21.
Podozrenia z korupcie a iné citlivé témy (podľa ISO 37001 - protikorupčné riadenie)
pomoc@ruzinov.sk (prosíme, nezamieňať si s podnety@ruzinov.sk)
Výtlky, kosenie, neporiadok?
podnety@ruzinov.sk
Nefunguje verejné osvetlenie?
tsb.sk/ podnety, podnety@tsb.sk 0800 555 575
Vozidlo parkuje na tráve alebo mimo parkovacích miest? Vandalizmus?
mestská polícia – 159
Odvoz nadrozmerného odpadu?
www.olo.sk (vrátane možnosti objednať OLO taxi)
Kto je vlastníkom pozemku?
www.zbgis.sk
Problém s MHD?
+ 421 2 5950 5950 info@dpb.sk
Predstavujeme vám výber z toho najlepšieho, čo môžete v rámci kultúrnych a spoločenských podujatí v mestskej časti Ružinov v mesiaci jún zažiť.
Predstavujeme vám výber z toho najlepšieho, čo môžete v rámci kultúrnych a spoločenských podujatí v mestskej časti Ružinov v mesiaci máj zažiť.
Predstavujeme vám výber z toho najlepšieho, čo môžete v rámci kultúrnych a spoločenských podujatí v mestskej časti Ružinov v mesiaci apríl zažiť.
Má iba 17 rokov, ale v posledných dňoch vybojoval pre Slovensko dva mimoriadne cenné kovy. Adamovi Hagarovi sa na krku leskne striebro z mládežníckej olympiády a aj bronz z juniorského svetového šampionátu. My sme sa s ním rozprávali počas tréningu. Vedeli ste, že trénuje na Zimnom štadióne V. Dzurillu v našej mestskej časti?
Na tréning prichádza usmiaty mladý muž. Po získaní spomínaných cenných kovov má dobrú náladu. „Cítim sa pripravený znova trénovať, po týchto úspe‑ choch som spokojný,“ prezradí nám. Vraj bronz má pre neho ešte väčší význam ako striebro. „Lebo na MS bola väčšia konkurencia,“ objasní. Spokojný s výkonom je aj jeho tréner Vladimir Dvojnikov. Hovorí, že takto vidí zmysel svojej práce: „Pri druhom mieste chýbalo na víťazstvo pol boda. Sme veľmi spokojní.“
Po prílete z Tchaj-pej, kde sa šampionát konal, je Adam na ľade hneď na druhý deň. Nepotrebuje žiadne prestávky, ústupky, oddych. A ani nechce. „Našťastie nemávam jetlagy a motivuje ma láska k športu. Chcem vždy vyhrávať, posúvať sa ďalej, byť vždy lepší ako som bol predtým.“ Študuje pritom v Trnave, na tréningy chodí do hlavného mesta. Individuálny plán v škole vraj nepotrebuje. Keď sa ho pýtame, ako to stíha, len sa pousmeje a mykne plecom: „Normálne.“
Pred majstrovstvami sveta by brali umiestnenie aj do siedmeho miesta. Minulú sezónu bol na rovnakom podujatí na 14. priečke. Tréner má však recept na úspech, ktorý Adamovi prízvukuje: „Zabudni, čo bolo pred dvoma týždňami. Dôležité je, čo je teraz.“
Adam nie je v rodine jediným, kto sa venuje krasokorčuľovaniu. Z troch súrodencov našli záľubu v tomto športe všetci traja. Aj staršia sestra bola na mládežníckej olympiáde, v nórskom Lillehammeri, skončiť však musela pre zranenie. Najmladší z troch súrodencov má 9 rokov, ale tiež ho to ťahá na ľad. Od samého ma‑ lička, rovnako ako Adama. „Prvýkrát som bol na ľade, keď som mal asi 3-4 roky, boli sme na verejnom korčuľovaní v Trnave,“ prezrádza.
Kritici o ňom hovoria, že má našliapnuté na úspešnú kariéru. Komentátori na svetových podujatiach zase upriamujú pozornosť na jeho stoický pokoj. Takto podľa nich môže byť súčasťou svetovej špičky. „Za všetkým je prístup. V rodine, v škole, na tréningoch. Je veľmi zodpovedný. Nikdy netrénuje „iba tak“. Keď sa mu nedarí, nepovie, že nevadí. Robí to tak, aby to bolo kvalitné, dôležitá je pre neho aj mužská dôstojnosť. Nikdy neukazuje slabosť a nikdy nefňuká,“ prezrádza časť z tajomstva úspechu muž, ktorý Adama trénersky vedie. Dvojnikov dodáva, že potrebný je samozrejme aj talent, poctivá práca a zod‑ povednosť voči rodine a ľuďom, ktorí mu pomáhajú. Mladý krasokorčuliar vie však dať najavo aj svoje emócie. Športoví novinári sa predháňali, keď hovorili a písali o tom, ako sa Adam teší po dokončení svojej jazdy.
Vedel, že zajazdil dobre a mohol byť z toho úspech. Pred sebou má však už ďalšiu výzvu - účasť na seniorskej olympiáde. Kvalifikácia je už na budúci rok. „Musím popracovať na jazdách, je treba upraviť choreografie, zaradiť štvorité skoky. Pri tých je dôležité nájsť techniku, skok sa dá zrotovať, ale dôležité je ho udržať,“ objasňuje Adam. Už teraz je však pripravený spraviť všetko pre to, aby bol čo najlepšie pripravený. Na športovom poli má aj svoj vzor: „Yuzuru Hanyū... veľké meno v krasokorčuľovaní...“ 29-ročný Japonec je považovaný za najlepšieho krasokorčuliara v histórii. Má dokonalé technické prevedenie, veľké množstvo prvkov a skvostný umelecký prejav.
Adamovi sme ukradli z tréningu niekoľko cenných minút. Dovolil nám to tréner, inak by to nebolo možné. Zodpovednosť a disciplína je to, čo môže mladého slovenského reprezentanta priviesť k ďalším úspechom – ako na ZOHM v kórejskom Kangwone alebo MSJ v Tchaj-peji. Možno raz sa bude jeho meno skloňovať tak často ako mená Ondrej Nepela alebo Jozef Sabovčík. A my mu na tejto ceste držíme palce!
550 hráčov rozdelených do 27 tímov, týždenne 80 tréningov, 55 trénerov, ktorí okrem športu dbajú aj na osobnostný rozvoj. Najväčší mládežnícky futbalový klub na Slovensku SDM Domino oslavuje 30 rokov od svojho založenia. Zablahoželať mu prišla aj futbalová legenda Marek Hamšík.
Toto ešte ružinovská Trnávka nezažila! V kalendári bol síce obyčajný štvrtok, ale pred Dominom sa schádzali stovky ľudí. Od tých najmenších až po najstarších. Najmenší futbalisti boli v dresoch po kolená v sprievode otcov aj mám, tí starší zase s „čírom“ na hlave kopírujúc jedného z najznámejších slovenských futbalistov. Parkoviská boli v okolí plné, každý si niesol v ruke telefón pripravený na fotenie.
Hviezdny gratulant
SBD Domino oslávilo 30 rokov a ten, kto sfúkol sviečky na torte, bol práve Marek Hamšík, ktorého charakterizoval aj typický „kohút“ na hlave. To je však už minulosť. „Dávno som vedel, že keď skončím s futbalom, vlasy pôjdu dolu,“ prezradil s úsmevom muž, ktorý si v reprezentácii odkrútil množstvo zápasov. Na jeho špičkový výkon sa mohli vždy spoľahnúť nielen reprezentační tréneri, ale radosť robil aj fanúšikom.
V súčasnosti sa Hamšík okrem práci pri seniorskom SK-tíme venuje aj rozvoju mládežníckeho futbalu. „Viem, koľko práce a úsilia zo strany trénerov a aj rodičov je za fungovaním a rozvojom mládežníckeho futbalového klubu,“ povedal. Stovkám mladých futbalistov aj futbalistiek zaželal, aby sa športu venovali s vášňou a ten im prinášal maximum radosti. A čo zaželal SDM Domino? „Aby minimálne ešte ďalších 30 rokov fungovali a vychovali šikovných úspešných futbalistov“.
Nielen o športe
Či z mladých futbalistov vyrastú také hviezdy ako Hamšík, ktorý pôsobil aj v Taliansku, Číne či Turecku, je len na nich. Klub však kladie dôraz nielen na športový, ale aj osobnostný rozvoj mladých ľudí. „Chceme, aby futbal nebol iba cieľ, ale aj prostriedok k zodpovednému a férovému životu, ktorému sa učíme už na ihrisku,“ hovorí prezident klubu Tibor Reimer. Len tak z malých športovcov vyrastú ikony, ktorých podpis bude chcieť mať doma každý. Presne ako ten Hamšíkov.
Volko aj Fehérváry
Na autogramiáde rozdal Hamšík stovky podpisov, po podpiskartách sa len tak zaprášilo. „Tati, toto si doma odložím,“ zaznelo v dave. Malý chlapec hrdo zvieral v rukách podpísanú šiltovku. Iný si zase niesol podpísané tričko, ďalší zase plagát. Ak z nich aj nevyrastú noví „Hamšíkovia“, môžu sa presadiť aj v iných športoch. Veď na Domine začínal napríklad šprintér a halový majster Európy v behu na 60 metrov Ján Volko. Futbal tu hrávali aj úspešní hokejisti Adam Liška, Martin Fehérváry či Ondrej Rusnák. Odchovankyňou SDM Domino je tiež slovenská futbalová reprezentantka Tereza Mrocková.
Na Slovensku má futbal bohatú tradíciu a teší sa veľkej obľube. Stále sa rodia nové a nové talenty, ktoré ale treba správne podchytiť už v útlom veku. A práve aj práci s mladými nádejnými futbalistami sa venuje cez Útvar talentovanej mládeže podporovaný Futbalovým zväzom - Futbalový klub Inter - ktorý má zázemie v Ružinove.
Keď bol v roku 1940 založený klub Apollo, asi nikto netušil, že sa časom pretransformuje do jedného z najvýraznejších bratislavských futbalových klubov FK Inter Bratislava a vychová množstvo kvalitných hráčov. Medzi nich patria napríklad Jozef Barmoš, Ladislav Jurkemik, Titus Bubeník, Ľubomír Luhový, Vladimír Weiss a mnohí ďalší. Inter bol kedysi najväčším dodávateľom hráčov do reprezentačných mužstiev Slovenska.
Ide im karta
Po predaji licencie klubu sa Inter v roku 2009 presťahoval z dlhoročného zázemia na Pasienkoch do Ružinova, do priestorov na Drieňovú. Jeho prezidentom sa stal bývalý reprezentant, odchovanec Interu Jozef Barmoš, ktorý v klube pôsobí dodnes. Klub má vo svojom portfóliu 420 zverencov rozdelených v 20 tímoch. Z toho sú dva ženské – žiačky a dorastenky. Muži hrajú síce 4. ligu BFZ, no v sezóne 2023/24 dominujú a doteraz (v čase uzávierky tohto čísla) ešte neprehrali ani jeden zápas. Mladší a starší žiaci v tejto sezóne kopú 1. a mladší a starší dorastenci zase 2. ligu.
Dôležité je športové srdce
Tí najmenší futbalisti vo veku 4-5 rokov majú tréning raz do týždňa, mladší žiaci už dva razy týždenne, plus zápasy, starší žiaci trikrát a víkendový zápas, dorastenci trénujú štyri dni v týždni, plus absolvujú súťažný zápas cez víkend. Zápasy hrajú zverenci nielen s klubmi v Bratislave, ale po celom Slovensku. Šport je stále fyzická záležitosť. Futbal na konzole nie je futbal. Prvé veľké sito je vo veku 12-13 rokov, keďže sa hrá na celé ihrisko, strieda sa hokejovo, neskôr sa strieda podľa počtu. Tam sa niektorí zlomia aj kvôli kondícii, strácajú pozíciu, prichádzajú rastové či školské problémy. Ako si myslí Jozef Barmoš, nie každý zverenec je ochotný znášať tréningovú záťaž. Ak niekto nemá športové srdce, žiaden šport si ho neudrží.
Nie je prestup ako prestup
Nábor mladých talentov začína už od 4. roku, no priebežne sa káder vo všetkých kategóriách dopĺňa raz ročne. „Záujem detí o futbal je stále veľký, no musíme si dávať pozor aj na tzv. špiónov, ktorí nám lákajú kvalitných hráčov do konkurenčných klubov,“ vysvetľuje dlhoročný prezident Interu Jozef Barmoš a pokračuje: „Dnes je prestup jednoduchší ako kedysi, od klubu nemusí mať na prestup žiadne povolenie. Napríklad - odíde ako šikovný útočník, ktorý dáva veľa gólov. Konkurencia z neho urobí v klube záložníka, potom obrancu, náhradníka a nakoniec skončí na tribúne. Aj také veci sa stávajú.“
Kvalifikovaní tréneri
Futbal je hra, ktorá sa vyvíja. Iný futbal sa hral kedysi a iný sa hrá dnes. A tak úspech futbalového mužstva závisí aj od prístupu a kvalifikácie trénera. Futbalom zapálený personál, profesionálny prístup, sústavné vzdelávanie trénerov – to sú predpoklady pre úspešný klub. Medzi trénermi Interu sú aj bývalí hráči nielen tohto klubu, ale aj iných alebo učitelia telocviku. Všetci však musia mať potrebnú trénerskú kvalifikáciu. V klube pôsobia aj študenti FTVŠ, ktorí trénujú najnižšie kategórie alebo sú asistentmi trénerov. Každý mančaft má na certifikovaných pozíciách svojho hlavného trénera, asistenta a vedúceho mužstva.
Bratislave chýbajú tréningové ihriská
FK Inter má v užívaní areál na Drieňovej s jedným trávnatým ihriskom. To však ale na kapacitu zverencov ani zďaleka nestačí. Preto si na tréningy komerčne prenajímajú iné ihriská v Bratislave a počas zimnej sezóny aj telocvične. Keďže klub žije iba z členských príspevkov a okrem prenájmov aj údržba trávnatého ihriska niečo stojí, nie je vždy jednoduché pre vedenie klubu vyjsť s financiami. Klubu by veľmi pomohol aspoň umelý trávnik a osvetlenie ihriska.
„Z Bratislavy za posledných tridsať rokov doslova zmizlo 45 ihrísk. Je to veľká škoda, pretože potom sa dejú veci, že záujem detí o šport nie je kde naplniť. V ideálnom svete by developer postavil napríklad pri letisku tri ihriská so zázemím vedľa seba a problém by bol vyriešený,“ zhodnotil situáciu s nedostatkom priestorov pre futbal prezident Barmoš. Ale aj napriek starostiam s priestormi a financiami sa klubové srdce Jozefa Barmoša nezaprie. „Našim cieľom je vychovať deti, aby sa od najnižšieho ročníka dostali až po kategóriu mužov,“ dodal na záver.