Spravodajstvo

Zariadenie starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa na Palkovičovej ulici 11/ A, ktorého zriaďovateľom je Mestská časť Bratislava – Ružinov, poskytujú (okrem mesačnej letnej pauzy) 240 dní v roku ambulantnú sociálnu službu na podporu rodín s deťmi. O deti vo veku 18 mesiacov až 3 roky sa stará 12-členný tím opatrovateliek pod vedením Bc. Klaudie Schneider.„Naše jasličky majú kapacitu 55 detí. Momentálne máme k 1. septembru voľných ešte desať miest,“ vysvetľuje vedúca. V prípade, že sa miesta do septembra neobsadia, rodičia môžu deti prihlasovať aj v priebehu roka. Zariadenie, ktoré funguje formou detských jaslí, sa aj napriek tomu, že je v susedstve panelákov, môže okrem veľkého nádvoria pýšiť aj krásnym dvorom plným zelene, stromov, kde okrem klasického vybavenia ako pieskovisko a rôzne preliezky, nájdete aj bylinkovú záhradku. V nej sa deti učia už od útleho veku vzťahu k prírode. „Najstaršie deti majú u nás angličtinu, recitačný a čitateľský krúžok a zdravú stravu poskytujeme prirodzene všetkým deťom. Tú s láskou pripravujú naše dve kuchárky,“ dodáva hrdo Klaudia Schneider. Ako prihlásiť dieťa? Žiadosť si záujemcovia môžu vytlačiť z webovej stránky www.ruzinov.sk (miestny úrad - oblasti záujmu - sociálne služby - detské jasle), kde nájdete aj všetky ďalšie informácie o prihlásení a chode detských jaslí. Vyplnenú žiadosť treba podať písomne poštou alebo priamo v podateľni miestneho úradu na Mierovej 21 v Bratislave. Po zaevidovaní žiadosti o poskytovanie sociálnych služieb v Detských jasliach bude dieťa zaradené do zoznamu žiadateľov. Mesačný paušál: 350 eur, jeden stravovací deň 2,90 eur.  

Bude to už štyridsať rokov, čo 15. augusta 1983 otvorili pôvodnú Autobusovú stanicu Mlynské nivy. Jej výstavba trvala osem rokov (1975 – 1983), architektkou bola Ing. arch. Valéria Triznová. V čase svojho vzniku dokázala stanica denne obslúžiť 50-tisíc cestujúcich a vypraviť 485 spojov. Mala 38 nástupíšť a 10 výstupíšť, pohyblivé schody, poštu, zmenáreň, reštauráciou či dispečerské centrum s nepretržitou prevádzkou. Jej súčasťou mal byť pôvodne aj 13-poschodový vežiak. Ten však nakoniec nepostavili. Predtým bol na týchto miestach napríklad aj vojenský sklad. Budovu stanice definitívne zatvorili 1. októbra 2017 (slúžila 34 rokov). Ak máte aj vy historické zábery či fotografie z Ružinova, pošlite nám ich na adresu fotky@ruzinov.sk. Radi ich uverejníme v ďalších číslach Ružinovského Echa. Zdroj: TASR  

Poznáte nejakého výnimočného Ružinovčana alebo človeka, ktorý je nejakým spôsobom spätý s našou mestskou časťou? Niekoho, kto je úspešný doma alebo v zahraničí? Nominujte ho na verejné ocenenie mestskej časti. Čas máte do 31.augusta. V posledných rokoch získali toto ocenenie viaceré osobnosti, ktoré za roky a desaťročia svojej profesionálnej kariéry získali rešpekt aj ďaleko za hranicami Ružinova. Medzi laureátov patria napríklad Alfréd Wetzler (v roku 1944 spolu s Rudolfom Vrbom utiekol z koncentračného tábora v Osvienčime a ich správa zachránila životy možno až státisícov ďalších ľudí), infektológ Peter Sabaka, historik umenia a pamiatkar Patrik Guldan alebo vysokoškolský pedagóg Tibor Wallner. Návrh na udelenie najvyššieho ocenenia mestskej časti môže predložiť ktokoľvek – jednotlivec, občianske združenie alebo inštitúcia. Udeľuje sa ľuďom, ktorí sú spätí s Ružinovom a ktorí sa osobitne významným spôsobom zaslúžili o rozvoj mestskej časti a život jej obyvateľov alebo ktoré obohatili ľudské poznanie vynikajúcimi tvorivými výkonmi. Prihlasovací formulár, ktorý nájdete na webe www.ruzinov.sk, stačí doručiť na adresu Miestneho úradu Bratislava – Ružinov buď poštou alebo elektronicky až do 31. augusta 2023. Dôležité je, aby boli vyplnené všetky jeho časti – vrátane odôvodnenia, životopisu a (pokiaľ navrhovaný kandidát ešte žije) jeho podpis na súhlase s nomináciou. Návrhy potom posúdi komisia školstva, kultúry a športu, ktorá spomedzi nominácií vyberie kandidátov na udelenie ocenenia, navrhne ich starostovi, a potom tento zoznam predloží na rokovanie miestneho zastupiteľstva. elektronicky: ocenovanie@ruzinov.sk poštou s označením „OCEŇOVANIE – OSOBNOSŤ RUŹINOVA“: Komisia školstva, kultúry a športu Miestny úrad Bratislava - Ružinov Mierová 2 827 05 Bratislava  

na miestnom úrade nás čaká ešte pracovnejšie leto než obvykle. Chystáme spustenie novej zóny rezidentského parkovania na Štrkovci, začneme s niektorými väčšími opravami ciest (s opravou časti Mlynských Luhov či Kladnianskej sme čakali na prázdniny, keď dopravné obmedzenia menej zasiahnu do premávky), ale najmä musíme urobiť všetko pre to, aby sme dokončili dve nové rozostavané základné školy, do ktorých by už 2. septembra mali nastúpiť prváčikovia. Júnové zastupiteľstvo schválilo zmenu nášho rozpočtu, čo prináša aj niekoľko nových projektov. Dobrej správe sa snáď potešia na Trnávke: Ružinov podá pomocnú ruku hlavnému mestu a prispeje na obnovu Kina Zora, aby sa mohlo čo najskôr znovu otvoriť a nezostalo nefunkčné ďalšie roky. Viac peňazí dáme do opráv našich škôl, napríklad telocvične v Ružovej doline či jedální na Tomášikovej a Mierovej. A napriek ťažkej finančnej situácií pridáme aj na opravy ciest a chodníkov. Stará radnica v Prievoze bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku, na projekte jej obnovy už pracujeme. Plním svoj sľub a od 1. júla sme prebrali starostlivosť o Pohotovostné sídlisko vo Vlčom hrdle. Úspešne sme zvládli prvý ročník Ružinovskej futbalovej ligy žiakov základných škôl - zvíťazila ZŠ Vrútocká. Naša najstaršia základná škola Kulíškova oslávila svoje 70te narodeniny. Jej pani riaditeľka Snehotová po 27 rokoch poctivej práce odchádza na penziu - v mene celej mestskej časti jej ďakujem za jej službu a želám veľa radosti s vnúčatami. Verím, že rada školy zvolila dynamickú a akčnú nástupkyňu, ktorá túto našu ZŠ povedie do novej éry. Želám vám krásne a naozaj oddychové leto. Váš starosta  

Každým rokom sa Bratislava mení, pribúda nová výstavba – bytové domy, infraštruktúra, ale aj verejné priestranstvá. Jednou z najžiadanejších častí mesta je práve Ružinov. V uplynulých týždňoch a mesiacoch získalo súhlas magistrátu niekoľko nových stavieb. Získanie záväzného stanoviska hlavného mesta znamená, že ak stavebník splní všetky určené podmienky, nič mu už v ceste nestojí. Ružová dolina V susedstve trhoviska Miletičova, na mieste dnešného Kovoprojektu, vyrastie nový polyfunkčný objekt Nový trh. Budú ho tvoriť dve časti – nižšia, 14-podlažná v tvare brány s otvorom do úrovne deviateho podlažia, a vyššia – 20-podlažná veža. Od nižšej časti ju bude deliť päťpodlažný objekt s verejnou obchodnou pasážou. Pod celým objektom má vzniknúť trojpodlažné podzemné parkovisko so 440 parkovacími miestami a deväť ich bude vybudovaných na ulici ako náhrada zrušených pozdĺžnych stojísk v dôsledku zobojsmernenia ulice Ružová dolina. Práce by sa mali začať v roku 2024 a výstavba by mala byť hotová za tri roky. Štrkovec Ďalšou stavbou, ktorá pribudne v Ružinove, bude polyfunkčná budova pri Heliose na Herlianskej ulici. Má mať jedno podzemné a šesť nadzemných podlaží a vznikne tam 20 bytov a 8 ďalších priestorov, ktoré budú plniť funkciu bývania. Podzemná garáž bude mať kapacitu 57 stojísk a ďalších 13 bude vonku pri budove. Prievoz Na rohu Prievozskej a Tučkovej ulice, medzi prevádzkou McDonald´s a Centrom pre liečbu drogových závislostí, vyrastie nová centrála spoločnosti LIDL. Stavba má mať jedno podzemné a päť nadzemných podlaží (s jedným ustúpeným). V podzemí bude garáž so 71 parkovacími miestami a ďalších 220 ich bude na pozemku pred samotnou centrálou. Táto výstavba susedí s pozemkom, na ktorom by podľa platného stavebného povolenia malo vyrásť obchodné centrum Prievoz – jednopodlažný objekt s povrchovým parkoviskom, ktorý mal byť podľa pôvodne avizovaných plánov dokončený koncom roka 2023. Budúcnosť pre Mlynské nivy Podmienkou pre vydanie záväzného stanoviska je súlad s územným plánom. Podľa informácií Metropolitného inštitútu dostalo hlavné mesto minulý rok 16 žiadostí od rôznych vlastníkov pozemkov na zmenu územného plánu. Na základe tohto dopytu zverejnilo mesto návrh zadania pre urbanistickú štúdiu Mlynské nivy. Týka sa územia s rozlohou 138 hektárov, ktoré je vymedzené ulicami Košická, Prievozská, Hraničná, diaľnica D1 – Prístavný most a Prístavná a kde by časom mohlo pribudnúť až 20-tisíc obyvateľov. Súčasťou zadania štúdie je v novej štvrti v rámci verejného priestoru navrhovaný mestský bulvár primárne určený pre električkovú trasu, cyklotrasu a peší pohyb, aký Bratislava doteraz nemá. Bulvár majú dopĺňať komorné námestia so vzájomne prepojenými ulicami. Štvrť by mala mať blokovú zástavbu a vznikne tu tiež sieť verejných parkov. Dôležitú úlohu hrajú dobré prepojenia k nábrežiu Dunaja, zimnému prístavu, k zóne Chalupkova, k Ružovej doline a Prievozu. Celý návrh je dostupný na webe www.bratislava.sk, prípadne www.mib.sk a verejnosť ho môže pripomienkovať do utorka 7. februára 2023.   PROCES POVOĽOVANIA Vydanie povolenia na výstavbu je proces, ktorý trvá celé mesiace. V  rôznych fázach sa do neho môžu zapojiť aj občania a  pripomienkovať či namietať ho. Platí, že čím skôr, tým lepšie. Kým v procese EIA sa toho dá ovplyvniť dosť, stavebné povolenie je už do veľkej miery technická záležitosť a  zastaviť stavbu v  procese jeho vydávania je takmer nemožné. 1. Posudzovanie EIA – Ministerstvo životného prostredia a  okresné úrady posudzujú vplyv navrhovanej stavby na životné prostredie. Do tohto procesu sa môže zapojiť každý občan. Výsledkom môže byť aj nedovolenie stavby, alebo stanovenie prísnych podmienok na jej výstavbu. 2. Vydanie záväzného stanoviska – stanovisko vydáva hlavné mesto. Ak dá kladné stanovisko, jeho rozhodnutie je pre mestskú časť záväzné a  osvedčí tým, že stavba je v  súlade s územným plánom. 3. Vydanie územného rozhodnutia – Platné územné rozhodnutie dáva developerovi právo umiestniť stavbu presnej veľkosti na pozemok. Účastníkmi územného konania môžu byť obyvatelia dotknutí výstavbou, ale aj všetci tí, ktorí boli účastníkmi posudzovania EIA. Kľúčovým parametrom pre vydanie územného rozhodnutia je súhlas primátora – kladné záväzné stanovisko. 4. Vydanie stavebného povolenia – V  stavebnom konaní už stavebný úrad zväčša posudzuje len splnenie technických podmienok konkrétnej stavby. Šanca ovplyvniť výstavbu v  tejto fáze procesu je už len minimálna. 5. Kolaudácia – Pri dokončenej stavbe skúma stavebný úrad, či boli splnené všetky normy, zákony a  požiadavky, aby bolo stavbu možné začať užívať.   

pred niekoľkými dňami som sa so skupinou primátorov, starostov a županov zúčastnil novoročného prijatia u prezidentky Zuzany Čaputovej. Veľmi si vážim jej slová o tom, ako sú v mnohých prípadoch práve samosprávy tými, ktoré dnes štát držia nad vodou a ako by s nimi mal štát počítať nielen vtedy, keď potrebuje ich pomoc v čase kríz, ale aj vtedy, keď sa pripravujú zákony, ktoré majú vážny dopad na ich fungovanie a rozpočty. Kiež by si ich vzali k srdcu aj iní predstavitelia štátu, ktorí posledné mesiace a roky robili presný opak toho, na čom sú postavené úspešné krajiny - centralizovali, samosprávam jednou rukou pridávali úlohy a robotu a druhou rukou zároveň uberali peniaze a kompetencie. Jedno ťažké obdobie je za nami, pred nami sú však žiaľ roky, ktoré budú ešte ťažšie a zložitejšie. Za samosprávu však budeme veľmi radi, keď na strane štátu budú predstavitelia ochotní počúvať a komunikovať, aby aj naše odborné argumenty a skúsenosti pomohli Slovensku zvládnuť náročné skúšky a prekážky, ktoré nás čakajú. Nikto nevie, ako tento začínajúci rok 2023 dopadne, aké prekvapenia nám prinesie a čo bude na jeho konci. Chaotický svet okolo nás sa mení tak rýchlo, že odhadovať, čo bude v decembri, je ako veštiť z krištáľovej gule. A na záver jedna pracovná... Od nového roka fungujeme na úrade v obnovenej zostave a vo funkciách zástupcov starostu budú pôsobiť Martin Patoprstý a Marek Machata. Oboch si veľmi vážim a som rád, že ich v tomto zložitom období budem mať po boku. V rukách držíte prvé tohtoročné číslo Ružinovského Echa, a tak dovoľte mi zaželať vám v novom roku zdravie, šťastie a lásku. A k tomu navyše pokoj, dostatok rozumu a za každý splnený sen aspoň jeden nový, lebo snívať stále treba. Váš starosta  

Samosprávne inštitúcie sú už niekoľko desaťročí významnou súčasťou našej spoločnosti, ale ani napriek tomu ešte stále ich ľudia nemajú zažité. V Bratislave, ktorú tvoria mestské časti a okrem starostov máme aj primátora, je situácia ešte komplikovanejšia. Aký je vzťah medzi mestom a mestskými časťami? Aké sú právomoci obce? Aký je vzťah poslancov a mestského, prípadne miestneho úradu?  Mesto a mestská časť Napriek často zaužívanému názoru, hlavné mesto nie je nadriadeným orgánom voči mestským častiam, a teda primátor nie je šéfom starostov. Sú to rovnocenné subjekty, ktoré majú len inú pôsobnosť. Mestské časti riešia témy, ktoré sú občanom najbližšie, mesto také, ktoré presahujú jednotlivé mestské časti – najjednoduchšími príkladmi sú napríklad MHD, odvoz odpadu alebo verejné osvetlenie. Znamená to, že niektoré podnety z Ružinova (a od obyvateľov iných mestských častí) budú riešiť na magistráte. Ďalším príkladom sú cesty, chodníky, zeleň alebo detské ihriská. Zjednodušene – „veľké“ cesty, teda také, po ktorých jazdí MHD, sú v správe hlavného mesta, tie „menšie“ v správe mestskej časti. Výnimkou sú komunikácie v súkromnom vlastníctve, tie nemôže opravovať ani magistrát, ani mestská časť. Takéto využívanie verejných zdrojov by bolo totiž protizákonné. Jedinou výnimkou sú prípady, kedy obec dostane cesty a chodníky do správy (ako napríklad naposledy vo Vlčom hrdle). Deľba moci Klasické rozdelenie moci na zákonodarnú (parlament), výkonnú (vláda) a súdnu môžeme použiť aj na úrovni samosprávy. V tomto prípade primátor, resp. starosta, reprezentujú výkonnú moc a poslanci zákonodarnú a žiadna zo zložiek nie je tej druhej nadriadená. V praxi to znamená, že primátor/ starosta nemajú právo dávať poslancom úlohy a poslanci nemajú právo zasahovať do zodpovedností starostu, chodu mestského, resp. miestneho úradu a dávať úlohy jeho zamestnancom. Zodpovednosť Kľúčový rozdiel medzi primátorom/ starostom a poslancami zastupiteľstva je v miere zodpovednosti. Primátor/ starosta ako štatutári obce nesú za svoje rozhodnutia priamu zodpovednosť. Znamená to, že v prípade porušenia zákona nesú právnu zodpovednosť (napr. v podobe zodpovednosti za škodu). Naproti tomu sú poslanci súčasťou zastupiteľstva, teda kolektívneho orgánu a ich zodpovednosť je skôr politická. Ako príklad môžeme použiť situáciu, keď zastupiteľstvo odsúhlasí všeobecne záväzné nariadenie (VZN), ktoré je v rozpore so zákonom. V takomto prípade koná prokurátor a na základe jeho protestu musí obec uviesť VZN do súladu so zákonom. Poslanci, ktorí hlasovali za takýto zákon, nijako sankcionovaní nie sú. Právomoci Vyjadrenia typu „je to v Ružinove/ v Bratislave, tak im to prikážte/ zakážte“, alebo „keď sa chce, všetko sa dá“ v prípade štátnych a verejných inštitúcií neplatia. Na rozdiel od súkromnej sféry, kde môže človek robiť všetko, čo mu zákon nezakazuje, inštitúcie môžu robiť len to, čo im zákon dovoľuje. Mestská časť tak napríklad nemôže vybudovať zastávku vlaku na konci Ružinova, aby ľudia z okolitých obci neprichádzali do mesta vlakom, ale musia to urobiť železnice a ministerstvo dopravy. Zamestnanci úradu nemôžu prísť a riešiť rušenie nočného kľudu, to je v kompetencii mestskej polície, resp. RÚVZ. A starosta nemôže ani len tak odvolať riaditeľa školy. Práve tento princíp však zabezpečuje, že sa v rukách jednotlivých inštitúcií nebude koncentrovať neprimerane veľa moci a bude zaistená ich rovnováha.   V ČOM SA ODLIŠUJÚ? MESTO (vrátane prenesenej štátnej správy) ■ mestská hromadná doprava ■ verejné osvetlenie ■ odvoz odpadu ■ vodovody a kanalizácie (okrem tých, ktoré patria k nehnuteľnostiam) ■ ZUŠ a centrá voľného času ■ výber dane z nehnuteľnosti ■ vydáva záväzné stanoviská (čo je podmienka pre akúkoľvek výstavbu) ■ koordinácia celomestskej parkovacej politiky ■ pomoc ľuďom v núdzi (nocľahárne a útulky) ■ zariadenia pre seniorov MESTSKÁ ČASŤ (vrátane prenesenej štátnej správy) ■ jasle ■ materské školy ■ základné školy ■ zariadenia pre seniorov ■ matrika (rodná, sobášna, úmrtná) ■ evidencia pobytov (trvalý, prechodný) ■ stavebný úrad ■ zariadenia pre seniorov ■ daň za psa  

tento príhovor píšem len niekoľko hodín pred prvým z a s a d n u t í m nového zastupiteľstva. Pred štyrmi rokmi som si netrúfal odhadnúť ako to spolu s poslancami zvládneme, ale dnes už viem, že základom je schopnosť spolupracovať. A práve naša vzájomná spolupráca pre mňa bola a vždy bude najdôležitejšia. To od nás ľudia očakávajú. Schopnosť hľadať riešenia a slušne navzájom komunikovať. Rád by som sa poďakoval aj primátorovi Matúšovi Vallovi a županovi Jurajovi Drobovi - veľmi si vážim, že ste vždy boli Ružinovu aj mne korektnými partnermi a som rád, že budeme mať možnosť spolupracovať aj naďalej. Spolupráca a férovosť neznamenajú, že pre každý problém budeme prichádzať s rovnakým riešením. Znamená, že budeme počúvať jeden druhého. Že sa budeme rozhodovať podľa argumentov a nie „za“ niekoho, alebo „proti“ niekomu. Záleží na nás všetkých, ako bude vyzerať Ružinov a to nehovorím len o opravených chodníkoch a detských ihriskách. Komunálna politika je omnoho náročnejšia ako tá veľká. Riešime totiž to, čo trápi našich susedov – ľudí, ktorých denno-denne stretávame. Je ťažké pripomínať si, že výtlk na mojej ulici je menší ako ten o niekoľko kilometrov ďalej. Je ťažké nežiadať, aby sa požiadavky mojich susedov neriešili skôr ako iné. Je ťažké, ak sa na vás sypú výčitky na sociálnych sieťach a vy viete, že sa musíte rozhodovať podľa závažnosti problému, hoci sa tým rozhodne každému nezavďačíte. Čakajú nás ťažké roky. Energetická kríza a dopad rôznych balíčkov výrazne zatrasú rozpočtami všetkých samospráv. Takéto náročné obdobie zvládne len silná koalícia 25 poslancov, ktorým záleží na tom, aby sa tu Ružinovčanom žilo stále lepšie. A verím, že takých 25 poslancov v tomto zastupiteľstve máme. Váš starosta  

Len niekoľko dní pred uzávierkou tohto čísla Ružinovského Echa, 29. októbra 2022, sa po prvýkrát v histórii Slovenska konali spojené komunálne a župné voľby. Voliči tak rozhodovali o tom, kto bude stáť na čele župy, mesta a mestskej časti a rovnako aj o poslancoch všetkých troch zastupiteľstiev. Župan Juraj Droba, primátor Matúš Vallo a ružinovský starosta Martin Chren v nich získali najväčšiu podporu voličov a svoje mandáty obhájili. Voľby boli zložitejšie než sme boli zvyknutí a krúžkovať svojich favoritov na šiestich volebných lístkoch zabralo omnoho viac času. Jeden z voličov strávil za plentou až hodinu. Napriek tomu všetkému a že voliči museli na odvolenie čakať dlhšie, prebehli voľby pokojne a bez komplikácií. Do tridsiatich dní od volieb sa uskutočnia ustanovujúce schôdze jednotlivých zastupiteľstiev a noví poslanci sa ujmú svojich mandátov. Koho si teda voliči zvolili do ružinovského parlamentu? Obyvateľov mestskej časti Bratislava – Ružinov zastupuje 25 poslancov, ktorí boli zvolení v deviatich volebných obvodoch. Z týchto 25 obhájilo svoj post 14 poslancov, 11 je nových (hoci niektorí z nich už predtým poslancami boli). 13 poslancov je z Tímu Ružinov starostu Martina Chrena, 11 z koalície Team Bratislava – PS – Sloboda a solidarita a 1, ktorého zvolili ako nezávislého kandidáta bez podpory niektorej z politických strán. Ružinov bude mať v nasledujúcich štyroch rokoch v zastupiteľstve 6 žien a 19 mužov. Piati poslanci majú vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa, 19 druhého stupňa a jeden poslanec je bez vysokoškolského titulu. Poslanci sú vo vekovom rozmedzí 33 až 55 rokov, priemerný vek je 42 rokov. Väčšina z nich – až desiati - sú ekonómovia, resp. si uvádzajú ako zamestnanie manažér, štyria sú právnici, štyria pôsobia v oblasti informatiky, ostatní prichádzajú z oblasti školstva, tretieho sektora, prípadne iných. Čo bude nasledovať? Na ustanovujúcej schôdzi poslanci a starosta zložia sľub. Potom sa bude riešiť rozdelenie do jednotlivých komisií, miestnej rady, do predstavenstiev a dozorných rád organizácií mestskej časti a rozhodne sa aj o tom, kto z poslancov bude môcť počas nasledujúcich štyroch rokov sobášiť. V nasledujúcom čísle Ružinovského Echa vám prinesieme „manuál kompetencií“, v ktorom podrobnejšie vysvetlíme, čo je agendou mestských častí, čo hlavného mesta a čo rieši župa. Kompletný zoznam novozvolených poslancov nájdete na nasledujúcich stranách, v prípade Ružinova aj rozdelených podľa volebných obvodov.   STAROSTA Martin Chren (Tím Ružinov)   POSLANCI - RUŽINOV 1. NIVY Lucia Venczelová (Team Bratislava, Progresívne Slovensko, Sloboda a solidarita) Marek Pokrývka (Team Bratislava, Progresívne Slovensko, Sloboda a solidarita) Michal Gašaj (Tím Ružinov)   2. STARÝ RUŽINOV Tomáš Alscher (Tím Ružinov) Michal Páleník (Team Bratislava, Progresívne Slovensko, Sloboda a solidarita)   3. RUŽOVÁ DOLINA Michal Vicáň (Tím Ružinov) Miroslav Bilík (Tím Ružinov)   4. TRÁVNIKY Michaela Biharyová (Tím Ružinov) Martin Ferák (Tím Ružinov) Karolína Lupták Sigmundová (Team Bratislava, Progresívne Slovensko, Sloboda a solidarita)   5. POŠEŇ Matúš Méheš (Tím Ružinov) Jana Poláčiková (Tím Ružinov) Peter Herceg (Team Bratislava, Progresívne Slovensko, Sloboda a solidarita)   6. PRIEVOZ Michal Sebíň (Team Bratislava, Progresívne Slovensko, Sloboda a solidarita) Monika Ďurajková (Team Bratislava, Progresívne Slovensko, Sloboda a solidarita) Ján Buocik (Team Bratislava, Progresívne Slovensko, Sloboda a solidarita)   7. ŠTRKOVEC Marcela Kulifajová (Tím Ružinov) František Fabián (Tím Ružinov) Kamil Bodnár (Team Bratislava, Progresívne Slovensko, Sloboda a solidarita)   8. OSTREDKY Martin Patoprstý (Tím Ružinov) Vladimír Sirotka (Tím Ružinov) Maroš Mačucha (Tím Ružinov)   9. TRNÁVKA Peter Strapák (nezávislý) Marek Machata (Team Bratislava, Progresívne Slovensko, Sloboda a solidarita) Dávid Staruch (Team Bratislava, Progresívne Slovensko, Sloboda a solidarita)   PRIMÁTOR Matúš Vallo (Team Bratislava, Progresívne Slovensko, Sloboda a solidarita)   POSLANCI - MESTO Lenka Antalová Plavuchová (Team Bratislava, Progresívne Slovensko, Sloboda a solidarita) Katarína Augustinič (Team Bratislava, Progresívne Slovensko, Sloboda a solidarita) Adam Berka (Team Bratislava, Progresívne Slovensko, Sloboda a solidarita) Kamil Bodnár (Team Bratislava, Progresívne Slovensko, Sloboda a solidarita) Dana Čahojová (Starostovia a nezávislí kandidáti) Martin Chren (Tím Ružinov) Matúš Čupka (Team Bratislava, Progresívne Slovensko, Sloboda a solidarita) Dávid Dej (Team Bratislava, Progresívne Slovensko, Sloboda a solidarita) Monika Ďurajková (Team Bratislava, Progresívne Slovensko, Sloboda a solidarita) Oskar Dvořák (Team Bratislava, Progresívne Slovensko, Sloboda a solidarita) Gabriela Ferenčáková (Team Bratislava, Progresívne Slovensko, Sloboda a solidarita) Ján Hrčka (nezávislý kandidát) Petra Hudáková (Team Bratislava, Progresívne Slovensko, Sloboda a solidarita) Lenka Jakubčová (Team Bratislava, Progresívne Slovensko, Sloboda a solidarita) Jana Jakubkovič (nezávislý kandidát) Radovan Jenčík (nezávislý kandidát) Juraj Káčer (Strana obcí a miest - SOM Slovensko) Ján Karman (Team Bratislava, Progresívne Slovensko, Sloboda a solidarita) Dana Kleinert (Team Bratislava, Progresívne Slovensko, Sloboda a solidarita) Daniel Klimovský (Team Bratislava, Progresívne Slovensko, Sloboda a solidarita) Dárius Krajčír (Strana obcí a miest - SOM Slovensko) Tatiana Kratochvílová (Team Bratislava, Progresívne Slovensko, Sloboda a solidarita) Jozef Krúpa (Strana obcí a miest - SOM Slovensko) Martin Kuruc (Team Bratislava, Progresívne Slovensko, Sloboda a solidarita) Jakub Kuruc (Team Bratislava, Progresívne Slovensko, Sloboda a solidarita) Roman Lamoš (Team Bratislava, Progresívne Slovensko, Sloboda a solidarita) Marek Machata (Team Bratislava, Progresívne Slovensko, Sloboda a solidarita) Miroslav Macko (Team Bratislava, Progresívne Slovensko, Sloboda a solidarita) Jakub Mrva (Team Bratislava, Progresívne Slovensko, Sloboda a solidarita) Alžbeta Ožvaldová (Starostovia a nezávislí kandidáti) Róbert Pajdlhauser (Sme rodina; KDH; Za ľudí; Dobrá voľba a Umiernení; Szövetség - Magyarok. Nemzetiségek. Regiók. | Aliancia - Maďari. Národnosti. Regióny) Martin Patoprstý (Tím Ružinov) Lucia Plaváková (Team Bratislava, Progresívne Slovensko, Sloboda a solidarita) Igor Polakovič (Team Bratislava, Progresívne Slovensko, Sloboda a solidarita) Michal Sabo (Team Bratislava, Progresívne Slovensko, Sloboda a solidarita) Adam Sarlós (Team Bratislava, Progresívne Slovensko, Sloboda a solidarita) Lucia Štasselová (Team Bratislava, Progresívne Slovensko, Sloboda a solidarita) Jozef Uhler (nezávislý kandidát) Matej Vagač (Team Bratislava, Progresívne Slovensko, Sloboda a solidarita) Jakub Vallo (Team Bratislava, Progresívne Slovensko, Sloboda a solidarita) Martin Vlačiky (Team Bratislava, Progresívne Slovensko, Sloboda a solidarita) Michal Vlček (nezávislý kandidát) Martin Winkler (Team Bratislava, Progresívne Slovensko, Sloboda a solidarita) Branislav Záhradník (Starostovia a nezávislí kandidáti) Zdenka Zaťovičová (Strana obcí a miest - SOM Slovensko)   ŽUPAN Juraj Droba (Team Bratislava, Progresívne Slovensko, Sloboda a solidarita)   POSLANCI - ŽUPA Petra Hitková (Team Bratislava, Progresívne Slovensko, Sloboda a solidarita) Martin Barto (Team Bratislava, Progresívne Slovensko, Sloboda a solidarita) Martin Winkler (Team Bratislava, Progresívne Slovensko, Sloboda a solidarita) Martin Chren (Tím Ružinov) Monika Ďurajková (Team Bratislava, Progresívne Slovensko, Sloboda a solidarita) Ján Buocik (Team Bratislava, Progresívne Slovensko, Sloboda a solidarita) Jakub Vallo (Team Bratislava, Progresívne Slovensko, Sloboda a solidarita) Marek Machata (Team Bratislava, Progresívne Slovensko, Sloboda a solidarita) Martin Patoprstý (Tím Ružinov) Zuzana Schwartzová (nezávislá kandidátka) Soňa Svoreňová (nezávislá kandidátka) Alžbeta Ožvaldová (Team Bratislava, Progresívne Slovensko, Sloboda a solidarita) Martin Kuklovský (Team Bratislava, Progresívne Slovensko, Sloboda a solidarita) Jakub Mrva (Team Bratislava, Progresívne Slovensko, Sloboda a solidarita) Tomáš Korček (nezávislý kandidát) Rudolf Kusý (Dobrá voľba a Umiernení) Lenka Antalová Plavuchová (Team Bratislava, Progresívne Slovensko, Sloboda a solidarita) Peter Pilinský (Team Bratislava, Progresívne Slovensko, Sloboda a solidarita) Dana Čahojová (Starostovia a nezávislí kandidáti) Simona Petrík (Team Bratislava, Progresívne Slovensko, Sloboda a solidarita) Martin Vician (Team Bratislava, Progresívne Slovensko, Sloboda a solidarita) Jozef Tittel (Team Bratislava, Progresívne Slovensko, Sloboda a solidarita) Martin Zaťovič (Starostovia a nezávislí kandidáti) Juraj Štekláč (Starostovia a nezávislí kandidáti) Tomáš Husár (Starostovia a nezávislí kandidáti) Jozef Krúpa (Starostovia a nezávislí kandidáti) Ján Hrčka (nezávislý kandidát) Peter Cmorej (Team Bratislava, Progresívne Slovensko, Sloboda a solidarita) Michal Sabo (Team Bratislava, Progresívne Slovensko, Sloboda a solidarita) Lucia Plaváková (Team Bratislava, Progresívne Slovensko, Sloboda a solidarita) Jozef Uhler (Team Bratislava, Progresívne Slovensko, Sloboda a solidarita) Oskar Dvořák (Team Bratislava, Progresívne Slovensko, Sloboda a solidarita) Milan Polešenský (Team Bratislava, Progresívne Slovensko, Sloboda a solidarita) Robert Kočkovský (Team Bratislava, Progresívne Slovensko, Sloboda a solidarita) Michal Rakús (Team Bratislava, Progresívne Slovensko, Sloboda a solidarita) Juraj Říha (nezávislý kandidát) Lucia Vidanová (nezávislý kandidát) Peter Tydlitát (nezávislý kandidát) Jakub Badrna (nezávislý kandidát) Peter Švaral (nezávislý kandidát) Martin Smeja (Strana obcí a miest – SOM Slovensko) Roman Mács (nezávislý kandidát) Oliver Solga (Team Bratislava, Progresívne Slovensko, Sloboda a solidarita) Štefan Gašparovič (Hlas – sociálna demokracia) Juraj Petrakovič (nezávislý kandidát) Jozef Savkuliak (Strana obcí a miest – SOM Slovensko) Dušan Badinský (nezávislý kandidát) Mária Hudáková (Starostovia a nezávislí kandidáti) Tünde Neszméri Szövetség - Magyarok. Nemzetiségek. Regiók. | Aliancia - Maďari. Národnosti. Regióny Vladimíra Vydrová (Team Bratislava, Progresívne Slovensko, Sloboda a solidarita) Mária Kisková (Team Bratislava, Progresívne Slovensko, Sloboda a solidarita) Juraj Jánošík (Team Bratislava, Progresívne Slovensko, Sloboda a solidarita) Monika Beňová Makkiová (nezávislá kandidátka)