Keď zaznel záverečný klaksón po hokejovom olympijskom boji o bronz, na štadióne v Pekingu vypukla v našom tíme na ľade aj na našej striedačke absolútna eufória. Brankár Patrik Rybár po prvotných oslavách prišiel medzi novinárov úplne pokojný. Pôsobil tak, že si ani neuvedomuje, aký historický zápis sa podaril tímu, ktorého bol súčasťou. Taký pokojný vraj býva a býval vždy. Doma aj v škole, spomína jeho mama aj učitelia z ružinovského Gymnázia L. Novomeského.
Patrik Rybár je tretím študentom tohto gymnázia, ktorý sa môže pochváliť olympijskou medailou. Pred ním to dokázali krasokorčuliar Jozef Sabovčík a tenista Miloš Mečíř. Cesta na vrchol však nebola jednoduchá. Vždy ide o mimoriadnu obetu – ranné vstávanie na tréningy, omnoho menej času s kamarátmi, víkendové cestovanie na turnaje.
Individuálny plán nezneužíval
Patrik Rybár ako gymnazista s tým nemal nikdy problém. „Mal individuálny študijný plán, ale nikdy to nezneužíval,“ spomína riaditeľ školy Norbert Kyndl, ktorý dodáva, že reprezentant bol nielen dobrý športovec, ale aj dobrý žiak. „Hral hokej a dobre ho hral,“ podotkol. Za pravdu mu dáva aj bývalá triedna učiteľka Andrea Letková. „Klasifikáciu si vždy urobil tak, ako mal,“ spomína. Je presvedčená, že úspech si za roky driny zaslúžil.
Nebol by však vraj siahol na medailu, ak by nemal správne upratané priority. „To mu dalo veľmi veľa. To mal z rodiny,“ povedala. Na vzdelávanie podľa jej slov dohliadal aj Patrikova mama. Tiež pedagogička. „Boli sme v pravidelnom kontakte. O svojho syna sa rodičia zaujímali. Vždy mi hovorila – dajte mi vedieť, keby sa niečo dialo. Učenie je prvoradé, študijné veci musí mať na poriadku,“ dodáva.
Patrik však dokázal zladiť školu so športom. „Ťažko sa mi to – ako tiež učiteľke - hovorí a hodnotí... nechcem sa chváliť a nechcem ho chváliť, ale na základnej škole bol jednotkár, na strednej mal nejaké dvojky,“ prezrádza mama o synovi, ktorého dnes pozná celé Slovensko, nielen hokejoví fanúšikovia. Za Blaženou Rybárovou si po rady chodila aj mama iného športovca. „Ako to robíš, že sa tak dobre učí? Ten môj to nezvláda,“ opisuje jednu z príhod.
Zápas proti USA
Aj tým dáva najavo, že na Patrika neplatili vyhrážky či zákazy. Nebolo vraj nikdy treba. Keď sa pýtame, či môžeme napísať, že je zodpovedný a cieľavedomý, pritakáva len veľmi pomaly. Na prvom mieste u Rybárovcov vládne pokora, čo mama prízvukuje viackrát. Najmä teraz, keď sa o jej synovi píše a hovorí všade. „Kariéra môže byť veľmi krátka,“ upozorňuje.
Patrik ju má však rozbehnutú perfektne. Aj keď väčšina fanúšikov čakala, že brankárskou jednotkou v Pekingu bude Branislav Konrád, Patrik Rybár svoju šancu využil naplno. Keď sa aj po Matejovi Tomekovi dostal do bránky proti Švédom, potom do nej už nepustil nikoho.
Po Nemcoch sa zaskvel perfektným výkonom aj proti USA. „Pozerala som ráno hokej, na vyučovanie som dobehla dve minúty pred ôsmou,“ hovorí mama. Ešte teraz spomína na to, aké úžasné pocity mala. Ako sa žiaci v triede radovali. „My sa tešíme, ale užívame si to v pokoji,“ prezrádza. Možno tú pokojnú povahu teda Patrik zdedil po mame, brankárske majstrovstvo zase po otcovi, známom Pavlovi Rybárovi. „Nikdy nebol frajer. Na hodinách biológie aj telesnej výchovy si plnil svoje povinnosti. Aj keď hral hokej, behal, skákal... neulieval sa,“ dodáva zase triedna učiteľka.
Aký je v televízii, taký je aj v súkromí
Aj preto bol podľa nej v triede obľúbený. Príjemným vystupovaním a plnením si povinností si nezískal len spolužiakov, ale aj pedagógov. „Také vystupovanie, ako mal v televízii, mal aj v škole. Navyše, na čom sme sa dohodli, to platilo,“ prezrádza s tým, že Rybárova trieda bola skutočne dobrý kolektív. Veď podľa mamy ho zapojili aj do programu na stužkovej slávnosti a to aj napriek tomu, že na prípravách sa nestihol veľmi podieľať. Spoľahli sa však na dobré vzťahy, ktoré v triede panovali. „Tešíme sa, keď sa s ním zase stretneme,“ hovorí riaditeľ aj triedna učiteľka.
Momentálne má však Patrik ešte hokejové povinnosti. Olympijské zápolenia totiž nebývajú na konci sezóny. V tom je rozdiel s majstrovstvami sveta. „Bol doma len krátko. Ani sme si ho nejako nestihli užiť. Chalani ten úspech ani nestihli preniesť na iných ľudí. Navyše eufória sa rýchlo zmenila na smútok,“ hovorí mama Rybárová.
Už zase študuje
Pripomína tým udalosti, ktoré sa udiali krátko po návrate reprezentácie z Pekingu a tesne pred odletom hokejistov do klubov, keď vypukol konflikt na Ukrajine. „Musíte na to myslieť, aj keby ste nechceli. Dotýka sa nás to. Mnohí hrajú v KHL,“ povie.
Vlastne sa aj teší, keď syna budú mať opäť doma. Ten už čas delí na viacero strán. „Minulý rok sa oženil, takže je to prirodzené,“ objasní a medzi rečou spomenie ešte jednu synovu aktivitu. „Po gymnáziu vyštudoval bakalára na Ekonomickej univerzite – hospodársku informatiku. Druhý stupeň už nestihol, lebo chytal v Česku, vo Fínsku. Ale teraz zase študuje diaľkovo,“ dodáva s tým, že ak sa chce, dá sa to. Môže byť tak motiváciou aj pre omnoho mladších športovcov.
Popri hokeji si teda Patrik Rybár plní aj sen o vzdelaní. Vo svojej kariére ustál aj tlaky, ktoré boli na neho vyvíjané preto, že sa vydal na rovnakú dráhu ako jeho otec. „Ten tlak tam vždy bol, on si však išiel za svojim snom. Ale s pokorou,“ prízvukuje triedna učiteľka Letková.
Uznanie od spoluhráčov aj trénera
Tá drina a obeta sa však oplatila. Slovenská reprezentácia sa po veľkej dráme prebojovalo cez tím USA do semifinále. Patrik Rybár vychytal víťazstvo, aj keď inkasoval trest v hre. Vykorčuľoval až do medzikružia, kde prikryl puk. Vtedy hovoril, že ani nevedel o pravidle, aby sa to nemohlo. Stále však so stoickým pokojom. „On je taký obyčajný chalan. Presne tak ako bol obyčajný študent,“ povedala jeho mama.
V mixzóne ho však po tomto zápase chválili všetci spoluhráči. Aj tréner Craig Ramsay. „Jeho pokoj nakazil celý tím. Mnohokrát, ak spravíte chybu a viete, že je problém, tak vás upokojí brankár, ktorý chytí puk veľmi ľahko. To vám dodá sebavedomie, aby ste sa nebáli hrať,“ adresoval mu pozitívne slová. A Slováci hrali. Hovorí sa, že kto chce medailu, musí vyhrať posledný zápas. Našim chlapcom sa to podarilo. Po 60 minútach so Švédskom prišiel Patrik Rybár po prvotných oslavách medzi novinárov úplne pokojný. Pôsobil tak, že si ani neuvedomuje, aký historický zápis sa podaril tímu, ktorého bol súčasťou. Jednoducho - taký obyčajný chalan.
