Túto časť Ružinova pozná snáď každý obyvateľ Bratislavy. Štrkovec sa stal doslova ikonickým miestom predovšetkým vďaka jazeru a jeho okoliu, ktoré s obľubou ľudia z okolia využívajú na relax, šport a oddych. Nie vždy tomu tak ale bolo.
Začiatkom 30-tych rokov minulého storočia toho na Štrkovci veľa nebolo. Územím pretekalo Mlynské rameno, v tom čase miestnymi nazývané Mühlavský priekop. Na juh od kanála bol majer, neskôr nazývaný štrkový dvor. Na sever od neho boli zasa pozdĺž Lumnicerovej ulice (dnešná Prešovská) záhrady, mrchovište (kafiléria) a Mestská ľadová továreň Stierau.
Už pred druhou svetovou vojnou však ľadovú továreň nahradilo jedno z prvý futbalových ihrísk na území dnešného Ružinova, ktoré bolo v 40-tych rokoch nazývané ihrisko ŠKŽ. Neskôr ihrisko patrilo pod Telovýchovnú jednotu Stavokombinát Vinohrady.
Postupom času sa ihriská rozšírili a vybudovalo sa tak niekoľko hádzanárskych a futbalových plôch. Rozvíjal sa aj Mládežnícky futbalový klub TJ Vinohrady, ktorý mal mnohých talentovaných odchovancov, medzi inými aj známeho futbalového reprezentanta Petra Dubovského. Uznávaným trénerom klubu bol aj bývalý dekan FTVŠ UK Miroslav Holienka. Klub sa stal tzv. záchytnou stanicou nádejných futbalistov, ktorí nenašli umiestnenie v Slovane alebo Interi. V roku 2000 ihriská ustúpili výstavbe supermarketu.
Prví obyvatelia sídliska Štrkovec
Manželia Mária a Albín Barokovci sa ako prví obyvatelia sídliska Štrkovec v roku 1962 nasťahovali do 3-poschodovej tehlovej bytovky s jedenástimi vchodmi na Tokajíckej ulici číslo 6. Do 2-izbového bytu na 3. poschodí prišli štyri roky po svadbe a spoločne v ňom prežili dlhých šesťdesiat rokov.
„Sťahovali sme sa tam na Veľký piatok, takže Veľkú noc sme boli už v novom. Predtým sme bývali v dvojgarsónke ešte s jedným pánom, z ktorého som mala strach. Tak aj preto sme sa so sťahovaním ponáhľali a to aj napriek tomu, že v bytovke ešte nebola zapojená elektrina,“ spomína si na začiatky v novom byte dnes už 87-ročná pani Mária.
Sídlisko Štrkovec začiatkom šesťdesiatych rokov prvým obyvateľom toho veľa ešte neponúkalo, ale aj napriek tomu si pani Mária aj po dlhých rokoch bývanie na Štrkovci pochvaľuje. „Oproti domu boli potraviny, autobusová zastávka bola tiež pri dome a v jazere Štrkovec sme sa kedysi kúpali a popri ňom chodili na romantické prechádzky,“ dopĺňa svoje spomienky pani Baroková.
Po Tokajíckej nasledovali vo výstavbe a osídľovaní ďalšie ulice a približne do konca roku 1964 na Štrkovci pribudlo 3 699 bytov. Štrkovec bol dokončený ako prvý z ružinovského štvorlístka sídlisk. Po dokončení výstavby sídliska sa uvažovalo nad zasypaním ťažného kráteru s vodou. Našťastie sa tak nestalo. Aj podľa zámeru plánujúceho urbanistu Dušana Kedra, malo práve sídlisko Štrkovec okrem bývania slúžiť aj na rekreačné účely.
„Maják“ Štrkovca
Ikonickým bodom Štrkovca je rozhodne jazero. Z miesta, na ktorom bola kedysi iba malá „bačorina“ v blízkosti Mlynského ramena, sa stala Bratislavčanmi vyhľadávaná relaxačná lokalita. Na začiatku 60-tych rokov sa na tomto mieste začalo s ťažbou štrku, ktorý sa využíval na stavbu novovznikajúceho sídliska. Stred už terajšej plochy jazera, je paradoxne najplytší, pretože tam stál ťažiaci bager, ktorý dookola doloval štrk. V roku 1972 sa vtedajší Obvodný národný výbor Bratislava II rozhodol jazero zveľadiť. Dokonca aj jeho zamestnanci priložili ruku k dielu a pričinili sa na významnej úprave jazera. Dnes dosahuje jazero miestami hĺbku až 8 metrov.
Dom priateľstva
Na prelome rokov 1976/1977 na križovatke ulíc Herlianska a Komárnicka dostavali Dom československo – sovietskeho priateľstva s názvom Darnica. „Konali sa tu výstavy a kultúrne podujatia. Raz som tam pred Vianocami išiel aj s deťmi na vystúpenie súrodencov Hečkovcov. A keďže to bolo v KD ČSSP, prišiel tam aj Dedo Mráz,“ spomína na akcie v Darnici pán Štefan.
Darnica nebola ani zďaleka v tom období prvým takýmto zariadením v republike. Úplne prvý Dom československo – sovietskeho priateľstva otvorili už v roku 1961 na Rooseveltovom námestí (dnes Nám. Ľ. Štúra) a časom pribudli po celom Slovensku. Budova Darnice pokračovala v prevádzke ako bežný kultúrny dom aj po Nežnej revolúcii, no časom ho zatvorili a zbúrali, a v roku 2010 sa tam už sťahovali prvý obyvatelia bytovky, ktorá ho nahradila.
Smutný osud CKM-ky
Ďalším záchytným bodom Štrkovca je aj hotel Junior. Kedysi hotel Cestovnej kancelárie mládeže CKM Sputnik, ako znel jeho pôvodný názov, slávnostne otvorili v roku 1982. Predovšetkým mladí Bratislavčania si ho rýchlo obľúbili, keďže v podzemí hotela bola vychýrená diskotéka. Tú v osemdesiatych rokoch v hojnom počte navštevovali aj hoteloví hostia, medzi ktorých patrili predovšetkým zahraniční študenti. Hotel bol zaujímavý nielen svojou architektúrou, ale aj polohou v blízkosti jazera. Pre návštevníkov bola atraktívna aj vonkajšia terasa, ktorá má presah nad hladinu jazera. Od 1. júla 2018 je hotel zatvorený. Jeho súčasní majitelia majú v pláne na jeho mieste urobiť novú výstavbu.
Súčasný Starý Ružinov
■ Rodinné domy: 48 (1,6 %)
■ Byty: 5 666 (98,2 %)
■ Obyvatelia: 9 317
■ Rozloha: 1,02 km2
Štrkovec je jednou z vekovo najstarších oblastí Ružinova, až tretina obyvateľov má viac ako 55 rokov. Napriek tomu tu až 46 % obyvateľov býva kratšie ako 15 rokov.
Facebook
Twitter