Meteorológiu skončili v ročníku štyria, ona bola jedinou ženou. Dnes ju pozná celé Slovensko ako meteorologičku z televíznej obrazovky aj z rádia. Práve tam vznikla jej nová prezývka – meteoguru. Miriam Jarošová nám objasnila aj to, čo robiť pre Zem a proti globálnemu otepľovaniu a prečo skutoční meteorológovia nemusia pri predpovedi počasia používať čítačku.
Matematika a fyzika sú vedy, ktoré spoločnosť stereotypne pripisuje skôr mužom ako ženám. Aj na televíznej obrazovke sa v predpovedi počasia objavuje viac zástupcov mužského pohlavia. Miriam Jarošová však hovorí, že robí presne to, čo ju baví. „Meteorológiu som v ročníku končila sama, ale mala som spolužiačku, ktorá študovala astronómiu, ale dokonca aj spolužiačku, ktorá študovala teoretickú fyziku, to je ešte o level vyššie, už vôbec si len predstaviť, že o čom dumajú,“ zaspomínala si s úsmevom.
A čo je pre ňu zaujímavé na predpovedi počasia? „Hovorí sa, že počas štúdia je veľa matematiky a fyziky. To áno, ale zaujímavé je to, že nejde o rutinu. Sledujete stopu a správne rozlúštenie je urobiť správnu predpoveď počasia.“
Čo urobiť pre klímu?
V súčasnosti navyše odovzdáva vedomosti aj ďalším generáciám. Na univerzite v Žiline prednáša leteckú meteorológiu, o známej meteorologičke sa však môžete dočítať, že sa venuje aj agrometeorológii. „Doktorandskú prácu PhD. som robila na tému sucho a klimatické zmeny, čo je výsostne aktuálna vec,“ dodáva.
Natíska sa tak otázka, ako zabrániť negatívnemu trendu. „Panel pre klimatickú zmenu IBCC v každej ďalej správe pritvrdzuje a potvrdzuje, že z viac ako 95-96 percent si za toto môže človek. Vypúšťa totiž látky, ktoré sa v atmosfére zadržiavajú a len veľmi málo sa mení ich koncentrácia, čo spôsobuje, že spodné vrstvy atmosféry, v ktorých sa my pohybujeme, sa otepľujú viac ako je zdravé. Práve to spôsobuje následné veci ako nerovnomerné rozloženie zrážok, nárast teplôt vzduchu,“ objasňuje Miriam tak, aby tomu porozumeli aj laici.
Riešenie poznáme všetci. „Obmedziť vypúšťanie znečisťujúcich látok a exhalátov. Naša činnosť a naša snaha spríjemniť si život na Zemi, využiť to, čo nám ponúka, sa otáča proti nám a nemôžeme povedať, že aj keby sme zajtra skončili s vypúšťaním týchto látok do atmosféry, že by sme to razantne pocítili. Tá koncentrácia je už taká vysoká a to odbúravanie látok z atmosféry je tak pomalé, že zlepšenie by sme pocítili nie my, ale možno až naši vnuci,“ vysvetľuje odborníčka s dôvetkom: „To by znamenalo aj znížiť životnú úroveň a to, priznajme si, pôjde asi ťažko.“
Odborníci na počasie, politiku aj šport
A tak teploty kontinuálne stúpajú. Za posledné desaťročia už citeľne. Kým pred rokmi sme chodili na kúpaliská pri teplotách aj pod 30 stupňov, v súčasnosti sa blížime skôr k štyridsiatkam. Práve teplota a čas zrážok je to, pri čom sa aj meteorológ môže najčastejšie pomýliť.
A tak sa aj mateorológovia často stávajú terčom rôznych vulgarizmov. „Všetci rozumejú do futbalu, alebo do hokeja – podľa ročného obdobia, do politiky a do počasia. Najmä v súčasnosti, keď máte rôzne aplikácie,“ hovorí Miriam. Či im veriť, alebo nie? Vraj presné nie sú, lebo nevieme, s akými vstupnými dátami pracujú. A tak sa aj predpoveď môže počas dňa viackrát meniť. Tak ako sa mení situácia. Pripraviť dobrú predpoveď tak môže trvať aj celé hodiny.
„Príprava je dlhá, môže sa zdať, že 6-minútovú reláciu pripravíte za 30 minút. Lenže tá príprava začína deň predtým, pretože začíname aktualitou, zaujímavosťou, ... a chcete, aby to tí, ktorí počasie pozerajú, vnímali rovnako. Tak musíte byť „v obraze“ nielen v ten deň, ale aj niekoľko dní predtým a aj deň potom. To, čo chcete povedať, musíte aj graficky podporiť – teda videom alebo obrázkom,“ opisuje meteorologička to, čo vyzerá na televíznej obrazovke tak -iba naoko - jednoducho. „Potom si musíte nakresliť tlakové pole (níž, výš). Nám sa teda naozaj nedá povedať, že čo nám niekto napíše, to povieme,“ zasmeje sa
Bez čítačky
To, že sa vo svojej práci naozaj meteorológovia ako Miriam Jarošová, skutočne vyznajú, dokumentuje aj to, že ani pred kamerami nepožívajú čítačku. Ale všetko hovoria – z hlavy. „Tým, že si to sami pripravujeme a viem, čo chcem povedať, tak text v čítačke by ma mohol iba brzdiť,“ poodhaľuje.
V počasí je už po rokoch praxe ako doma – v televízii aj v rádiu. Prezradila však, že aj v tejto vede platia isté zákonitosti. Meteorológ ich pozná, obyčajný človek ich môže aspoň mierne pochopiť. „Najmenej sa ľudia pomýlia, keď nás ovplyvňuje oblasť vysokého tlaku vzduchu, vtedy je to - zjednodušene – stále o tom istom. Najhoršie sa prečíta bežná informácia, keď sa približuje frontálne rozhranie, alebo keď sme v oblasti nízkeho tlaku vzduchu, lebo vtedy je počasie veľmi premenlivé s rýchlou tvorbou oblačnosti, prehánok aj búrok,“ hovorí.
Dovolenka bez predpovede
Pri plánovaní dovolenky sa však počasím neriadi. Vraj sa to ani nedá: „Seriózne sa dá počasie predpovedať na približne tri dni dopredu. Keď si ja plánujem dovolenku v máji na prázdninové obdobie, tak absolútne neviem, aké bude počasie.“
Stres si však z toho ako mnohí z nás vôbec nerobí. „ Keď som na dovolenke, teším sa z toho, že mám voľno a nestresujem sa z toho, že nie je počasie, aké som si vysnívala. Keď prší, čítam, najmä kriminálky, alebo sa len tak povaľujem,“ dodáva Miriam Jarošová.
Prečo su záplavy?
Prívalové povodne vznikajú pri mimoriadne intenzívnej zrážkovej činnosti na malej ploche za krátky čas. Môžeme mať pocit, že sa objavujú častejšie, v dôsledku klimatickej zmeny je narušená prirodzená cirkulácia v atmosfére. Veľkoplošné povodne zase vznikajú následkom veľkých cirkulačných pomerov v atmosfére na veľmi veľkej ploche, keď výdatne a nepretržite prší niekoľko hodín až niekoľko dní.
Prečo sú tornáda?
Či už je to napríklad v Európe na území Nemecka, ale napríklad aj Veľkej Británie, vznikajú tornáda na rozhraní vzduchových hmôt, z ktorých každá má rozličné vlastnosti. Napríklad tam, kde je pevnina aj more,čo je v spomínaných krajinách, sú rozdiely vo vlhkosti vzduchu, v teplote vzduchu... Vznik tornád je teda nad územiami takýchto krajín viac pravdepodobný.
Prečo letná búrka večer?
Ide vlastne o nazbieranie veľkého množstva energie na danom mieste počas dňa, pričom intenzívna slnečná aktivita podnecuje konvekciu. Pri nej vzniká oblačnosť, ktorá je schopná vyprodukovať búrku, ktorú my poznáme ako optické, elektrické a akustické javy medzi oblakom a zemou, medzi oblakmi a oblakmi určitého typu. To sa deje najmä v popoludňajších a podvečerných hodinách.
