Spravodajstvo

Upravené plochy, zrekonštruované chodníky a funkčné osvetlenie. To všetko architekti zapracujú do pripravovaného projektu revitalizácie jazera Rohlík. Najdôležitejšou správou pre ľudí z okolia je však to, že prírodná atmosféra tejto lokality ostane aj naďalej zachovaná. Pred niekoľkými týždňami sa mnohí z vás zúčastnili prieskumu o budúcnosti jednej z najobľúbenejších lokalít v Ružinove. Toto miesto čaká v najbližšej dobe obnova, ktorú pripravuje Metropolitný inštitút Bratislava (MIB). Aby pripravovaná zmena odrážala to, čo obyvatelia zo susedstva od tohto miesta očakávajú, zozbieral MIB názory, postrehy a skúsenosti budú slúžiť ako základ pre plánovanú obnovu. Až 81,29 % respondentov a respondentiek dotazníkového prieskumu tvorili miestni obyvatelia a obyvateľky, a preto jeho výsledky reprezentujú názory ľudí, ktorí budú tieto zmeny vnímať najviac. Najväčšiu hodnotu má pre nich príroda, resp. prírodné prvky, pozitívne hodnotili aj množstvo a „divokosť“ miestnej zelene, ktorú by chceli rozšíriť a zlepšiť jej starostlivosť najmä vo vytypovaných miestach. Ide napríklad o severný cíp jazera pri poliklinike, kde sa najmä v neupravovanom a prehustenom poraste často hromadí odpad. Takéto miesta budú v rámci obnovy upravené a k zeleni, ktorá je pri jazere teraz, pribudne aj nová. Najčastejšie ľuďom chýba pešie prepojenie brehov, či možnosť prechádzky okolo celého obvodu jazera. Úpravou brehov sa zlepší požadovaný prístup aj pre ľudí s rôznymi obmedzeniami pohybu a bližší kontakt s vodou. Často sa spomínal aj stav chodníkov. Výmenou vhodnejších povrchov sa odstráni premáčanie či bahnenie, čo spríjemní pohybovú kvalitu chodcom aj športovcom. Neporiadok a zanedbanosť prekážajú najmä v problémových miestach, ako napr. „skryté“ schody alebo priestory pri poliklinike a nemocnici, kde sa diali rôzne aktivity často spojené s konzumáciou alkoholu. S týmto spojený znížený pocit bezpečnosti sa zlepší doplnením osvetlenia v nočných hodinách, a to všetko tak, aby nerušilo miestne živočíchy. Aj keď si lavičky mnoho odpovedajúcich ľudí spojilo s rušivými aktivitami mladých najmä vo večerných hodinách, 65,9 % opýtaných však uviedlo, že by chcelo viac lavičiek a košov. Odporúčania a podnety z participácie, do ktorej sa zapojilo vyše dvetisíc ľudí, architekti spracujú a premietnu do konkrétnych návrhov úprav a zmien, ktoré vám následne predstavíme v ďalších číslach Ružinovského Echa. Začiatok revitalizácie je naplánovaný v roku 2022.  

Reklamné plochy na oplotení trhoviska vídajú jeho návštevníci už viac ako dve desaťročia. Pred niekoľkými týždňami sa to však začalo meniť. Prvé billboardy začali miznúť a čoskoro by ich mala byť odstránená dvadsiatka.  Ružinov už pred niekoľkými rokmi prijal uznesenie o tom, že nebude prenajímať žiadne svoje pozemky na budovanie reklamných plôch. Práve najväčšie bratislavské trhovisko Miletička a jeho oplotenie však bolo už dlho predtým miestom, kde ich bolo umiestnených obzvlášť veľa. Zmluvy s billboardovými spoločnosťami síce boli rozviazané už takmer pred dvoma rokmi, avšak odvtedy prebieha súdny spor. Samotné konštatovanie stavebného úradu o tom, že ide o tzv. čiernu stavbu, totiž nestačí na to, aby mohli byť tieto reklamné plochy okamžite spílené a odstránené. Skúsenosti s takýmito stavbami totiž ukazujú, že podobné súdne spory môžu trvať celé roky a výsledok je neistý. Na ich odstránení sa preto mestská časť dohodla s Asociáciou vonkajšej reklamy, ktorá zastrešuje najväčšie reklamné spoločnosti na trhu a tie billboardy odstránili na vlastné náklady. Zároveň pokračujú rokovania o odstránení zvyšných reklamných plôch.  

Sčítanie obyvateľov sa blíži do finále a mesto rovnako ako jednotlivé mestské časti robia všetko preto, aby sa ľudia v Bratislave sčítali. V našej mestskej časti žije podľa oficiálnych údajov 84-tisíc obyvateľov, v skutočnosti je to však až o 20-tisíc viac. Ak by sa v Bratislave sčítali všetci, ktorí tu reálne bývajú, znamenalo by to len pre našu mestskú časť ročne príjem do rozpočtu vyšší o takmer dva milióny. Pýtali sme sa ružinovských poslancov, čo by ste za tieto peniaze spravili počas štyroch rokov. Mária Barancová, Tím Ružinov (Prievoz) Keby bolo keby.... a bolo by viac finančných prostriedkov v obecnej kase. Elektronickým sčítaním môže každý z nás pomôcť zlepšiť svoje okolie a život v Ružinove. Je toho veľa, čo by sme mohli spraviť. Potrebujeme nielen od základov vybudovať materské a základné školy, ale tiež posunúť ich materiálno-technické vybavenie do rozmerov európskeho charakteru vybudovaním komunikačno-edukačných zón, multimediálnych učební s modernými didaktickými hračkami a pomôckami. Mali by sme zdroje na to, aby sme sa vedeli konkrétnejšie venovať deťom so špeciálnymi výchovnovzdelávacími potrebami a dokázali by sme zabezpečiť lepšie odmeňovanie kvalitných a kreatívnych učiteľov. Opravy vozoviek v Ružinove s vybudovaním parkovacích miest by bola a reálne aj je nevyhnutná investícia. Navýšenie financií do dotačného programu, ktorý som vytvorila, by bolo určite potešením pre mnohých aktívnych obyvateľov. A mojou srdcovkou je radnica v Prievoze - jej renovácia a rekonštrukcia hlavne ako sobášneho priestoru.   Ivan Kraszkó, Team Vallo pre Ružinov – juh (Ružová dolina) Seniori sú najohrozenejšou skupinou v dôsledku šírenia infekcie vírusom COVID19. Vysoké percento z vekovej skupiny 65+ má závažné zdravotné komplikácie a ich rekonvalescencia je veľmi náročná. 1. Zabezpečiť im rehabilitácie. Zaplatiť všetkým, ktorí prekonali infekciu, rehabilitačné pobyty. Skvalitniť existujúce rehabilitácie v domovoch pre seniorov. 2. Vybudovať nové pobytové zariadenia vo forme denných stacionárov, kde by im bola poskytovaná aj rehabilitácia a program zameraný na psychické zdravie. 3. V rámci prevencie poskytnúť pravidelne suplementáciu vitamínom D3 a rúška + respirátory. 4. V každom seniorcentre (klub dôchodcov) im zriadiť bezplatné poradenstvo. 5. Vyhľadávať osamelých seniorov a zabezpečiť im očkovanie proti COVID19. 6. Pre osamelých seniorov v domácom prostredí zriadiť stálu opatrovateľskú službu. 7. Miestny úrad zriadi senior linku, cez ktorú si budú môcť imobilní osamelí seniori objednať: (nakúpenie potravín, drogérie, donášku liekov z lekárne na elektronický recept, odnesenie odpadu).   Petra Kurhajcová, SME Ružinov (Trávniky) Pred niekoľkými dňami uplynul rok od prvého zaznamenaného výskytu koronavírusu na Slovensku. Bol to zvláštny rok. Iný. Mnohých z nás nejakým spôsobom poznačil, nejako sa nás dotkol. A možno nie som jediná, ktorej popri tom všetkom, čím sme si za tento rok prešli, príde sčítanie ľudí nepodstatné. Najmä keď mnohým z nás ide doslova o prežitie. Nejdem tu písať, čo všetko by sme za získané peniaze mohli spraviť. Najmä, keď si väčšina z Vás povie, že tie peniaze aj tak neskončia tam, kde chcete. Áno, je to možné. Napriek tomu som presvedčená, že ak čo i len časť financií bude použitá na zlepšenie života ľudí v našom meste, tak to za to stojí. A preto Vy, čo ešte váhate alebo pochybujete, alebo Vám to len nepríde dôležité, nájdite si tých pár minút a vyplňte formulár. Nie preto, že Vám to niekto nakázal. Všetci už máme zákazov a príkazov plné zuby... ale preto, že Vám na tom, kam pôjdu peniaze z podielových daní najbližších 10 rokov, záleží. Bratislava si to zaslúži, Ružinov si to zaslúži. Ale hlavne, my – Ružinovčania – si to zaslúžime.   Peter Strapák, Team Vallo pre Ružinov – sever (Trnávka) Jedna vec je mať viac financií, no druhá vec je vôbec byť schopný ich vyčerpať, aby sme to pocítili. Vyčerpané investície voči plánu v minulom roku boli rekordne nízke. Dôsledkom je napríklad veľmi málo realizovaných opráv chodníkov a ciest alebo posunuté realizácie rekonštrukcií detských ihrísk napr. DI Albrechtova. Dôležitá otázka je, do čoho zvýšené financie investovať. Investičný úver, ktorý si mestská časť zobrala, mal byť použitý primárne na investície do majetku, no použil sa aj na kúpu parkoviska pri Štrkovci, s ktorého kúpou som nesúhlasil. Za investovaných takmer 2,2 milióna EUR bez DPH na kúpu predmetného pozemku sme mohli mať opravenú väčšinu chodníkov v správe Ružinova. Získanie ďalších prostriedkov by nebránilo vyhláseniu Prievozskej radnice za kultúrnu pamiatku. Argument založený na mylnej predstave drahšej rekonštrukcie, by už neobstál. Rovnako by sme mohli odstrániť bilbordové aleje z mestských pozemkov, ako napr. pri trhovisku na Miletičke a nahradiť ich alejou zelene.  

Povinnosť mať pri sebe certifikát s negatívnym výsledkom testovania platí na Slovensku už niekoľko týždňov. Aby mestská časť občanom vyšla v ústrety, už niekoľko víkendov organizuje aj vlastné odberové miesta. Od začiatku roka sme tak otestovali viac ako 100-tisíc ľudí.  

Nestačí, že máte pozemok a na stole projekt ako z Architectural Digest. Predtým ako začnete stavať, potrebujete množstvo súhlasov a povolení, bez ktorých nemôžete s prácami začať. A stavebné povolenie je až na konci tohto dlhého reťazca, predchádza mu územné rozhodnutie, ktoré rieši umiestnenie hlavného objektu na pozemku. 1. Autorizovaný projekt Prvým krokom na ceste k vysnívanej výstavbe (bez ohľadu na to, či ide o veľkú bytovku alebo rodinný dom) je vypracovanie projektu, ktorý musí spracovať autorizovaný stavebný inžinier. Výkres a pravítko vám nebudú stačiť ani pri malých projektoch, projekt totiž musí spĺňať všetky náležitosti, ktoré vyplývajú z vyhlášky a čo je najdôležitejšie, jeho autor zaň nesie aj zodpovednosť. Chyby, ktoré by sa v ňom objavili, totiž môžu mať fatálne následky. 2. EIA V prípade rozsiahlejšej výstavby musí investor požiadať o EIA, teda o posúdenie vplyvu na životné prostredie. Hodnotia sa predovšetkým priame a nepriame vplyvy zámeru na verejné zdravie, životné prostredie a prírodné zdroje. Pripomienky v rámci tejto fázy môže zasielať ktokoľvek, kto má k danému projektu výhrady, takže nielen tí, ktorí sú ním priamo zasiahnutí. O udelení alebo neudelení EIA rozhoduje ministerstvo životného prostredia prostredníctvom príslušného úradu životného prostredia (pozn. – ide o orgán štátnej správy, nie odbor na miestnom úrade). V prípade, že ho staviteľ nezíska, nemôže žiadať o ďalšie súhlasy. 3. Súhlas magistrátu Kľúčovým aktérom pri výstavbe v Bratislave je hlavné mesto. V mnohých prípadoch stavbu nie je možné postaviť bez toho, aby najskôr získala súhlasné záväzné stanovisko magistrátu, ktorý posudzuje súlad návrhu s územným plánom, t.j. či na konkrétnom mieste vôbec môže byť niečo postavené, aká veľká tá stavba môže byť, ale aj to, či to môže byť napr. rodinný dom, alebo len budova, ktorá má slúžiť pre obchod alebo služby. V prípade, že je s ním projekt v rozpore, má stavebník možnosť upraviť ho. Ak úpravy nezapracuje, resp. to charakter návrhu ani neumožňuje, súhlasné záväzné stanovisko nezíska a takáto stavba nevyrastie. Avšak na druhej strane stanovisko, ktorým dáva hlavné mesto výstavbe zelenú, je potom pre stavebné úrady jednotlivých mestských častí záväzné. 4. Stavebný úrad Úrad, o ktorom sa v súvislosti s výstavbou hovorí najviac, vstupuje do celého procesu až v tomto kroku, t.j. vo chvíli, kedy mu investor adresuje návrh na vydanie územného rozhodnutia. Stavebnému úradu musí okrem projektovej dokumentácie predložiť súhlasné záväzné stanovisko magistrátu, stanoviská všetkých dotknutých orgánov, zdokladovať vzťah k pozemku a zaplatiť správny poplatok. V prípade, že nejaký súhlas chýba, vyzve stavebný úrad žiadateľa, aby ho doplnil. Ak to neurobí, resp. nepožiada o predĺženie lehoty na doplnenie, konanie je zastavené. 5. Územné konanie Ak sú podklady kompletné a v poriadku, oznámi stavebný úrad začiatok konania. Takéto oznámenie doručuje verejnou vyhláškou, prípadne oslovením jednotlivých účastníkov konania. Prakticky pri každej stavbe v Ružinove to dnes predstavuje desiatky, stovky, v niektorých prípadoch až tisíce ľudí a okrem toho, samozrejme, aj zainteresované inštitúcie (ako napr. magistrát, ktorý má v správe susediacu cestnú komunikáciu, dopravný podnik, keďže okolo jazdí električka a pod.). Následne ich pripomienky skompletizuje a každú samostatne vyhodnotí (čo môžu byť opäť desiatky až stovky podnetov). 6. Územné rozhodnutie Pripomienky, ktoré vzišli z tohto procesu, môže stavebný zapracovať do svojho rozhodnutia. Pokiaľ ide o nesúhlasné stanovisko niektorého orgánu, musí požiadať o jeho prehodnotenie. Pokiaľ žiadateľ splnil všetky podmienky definované v zákone a získal všetky potrebné povolenia, stavebný úrad vydá územné rozhodnutie. Z fázy územného rozhodovania sa potom posúvame do fázy stavebného povoľovania. Dôležitým faktom je aj to, že kým v prípade územného rozhodnutia musel navrhovateľ získať len jedno rozhodnutie, stavebných povolení potrebuje hneď niekoľko – okrem hlavnej budovy a prípojok, na vjazdy, spevnené plochy, vodné stavby a pod. – v prípade bytovky ich môže byť aj viac ako päť. 7. Stavebné povolenie Keď má stavebník v ruke právoplatné územné rozhodnutie, môže si podať žiadosť o vydanie stavebného povolenia. Ak je neúplné, vyzve ho úrad na doplnenie. V prípade, že to nespraví, resp. nepožiada o predĺženie lehoty na doplnenie, konanie je zastavené. V opačnom prípade stavebný úrad oznámi začiatok konania a informuje o tom všetky dotknuté orgány a osoby a nasleduje proces približne totožný ako ten, ktorý predchádzal územnému rozhodnutiu, vrátane pripomienkovania. Po ich vyhodnotení môže dôjsť buď k zastaveniu konania (vtedy sa má možnosť odvolať na okresný úrad, ktorý je odvolacím orgánom a môže spis vrátiť na nové konanie), alebo, ak sú všetky podmienky splnené, nasleduje vydanie stavebného povolenia. Dôvodom pre nevydanie stavebného povolenia je aj napríklad to, ak stavebník začne s prácami ešte pred nadobudnutím právoplatnosti stavebného povolenia. Avšak v prípade, že doloží všetky potrebné súhlasy a povolenia, zákon určuje, že mu stavebný úrad toto povolenie vydať musí a to bez ohľadu na to, či považuje konkrétnu stavbu v danom prostredí za vhodnú alebo nevhodnú a aj vtedy, ak proti nej vystupujú občania zo susedstva. 8. Začiatok stavby Právoplatné stavebné povolenie znamená, že stavebník musí do dvoch rokov od právoplatnosti stavebného povolenia začať s prácami a informovať o tom stavebný úrad. Od tejto chvíle platí dané stavebné povolenie navždy a to aj vtedy, ak by sa rozhodol pozemok predať úplne inej osobe alebo firme. Ak vie, že začať stavať do dvoch rokov z rôznych dôvodov nestihne, môže požiadať o predĺženie platnosti stavebného povolenia. V opačnom prípade stráca stavebné povolenie platnosť. Pravidlá hovoria aj o tom, za aký čas musí byť stavba dokončená, a spravidla to býva 24 mesiacov. V prípade, že vie, že nestihne stavbu dokončiť do 24 mesiacov, môže požiadať o predĺženie lehoty na dokončenie stavby. 9. Hlásenie katastru Získanie stavebného povolenia so sebou prináša pre stavebníka aj ďalšiu povinnosť – informovať o tom kataster, ktorý následne v liste vlastníctva zmení definíciu napr. zo záhrady na stavebný pozemok. To následne ovplyvňuje aj daňovú povinnosť, keďže nová daň je mnohonásobne vyššia. Katastru však treba hlásiť aj ďalšie stavby, na ktoré ľudia často zabúdajú. V liste vlastníctva totiž musí byť uvedená aj každá, ktorá je väčšia ako 25 m2 , t.j. aj väčší bazén. 10. Kolaudačné rozhodnutie Po dokončení stavby prichádza na rad podanie návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia. Ten musí obsahovať aj všetky potrebné doklady a stanoviská dotknutých orgánov, napr. od hasičov, hygienikov, inšpektorátu práce alebo dopravného inšpektorátu. Ak niektorý z potrebných dokladov alebo stanovísk chýba, vyzve stavebný úrad na jeho doplnenie a preruší konanie, kým stavebník tieto doklady a stanoviská nedoručí. Ten má však v prípade komplikácií možnosť požiadať o predĺženie lehoty na doplnenie. V prípade, že sa nič z toho neudeje, konanie bude zastavené. Ak je, naopak, všetko v poriadku, nasleduje miestne zisťovanie. 11. Miestne zisťovanie V tomto štádiu sa preveruje, či je výsledná stavba v súlade s projektovou dokumentáciou. Ak áno (prípadne sa pri kontrole zistili drobné odchýlky, ktoré nemajú zásadný charakter, vyznačia sa v projektovej dokumentácii), nasleduje vydanie kolaudačného rozhodnutia. Ak sa však, naopak, zistia výrazné odchýlky (napr. vybudovanie viacerých izieb a tým nárast objemu budovy a pod.), kolaudácia je prerušená do doby vydania dodatočného stavebného povolenia nepovolenej zmeny stavby. Stavebný úrad začne z vlastného podnetu konanie o dodatočnom stavebnom povolení nepovolenej zmeny stavby a stavebník sa vtedy musí vrátiť akoby na začiatok celého procesu a získať od dotknutých orgánov všetky potrebné súhlasy. Pokiaľ ich nezíska, konanie o dodatočnom stavebnom povolení skončí rozhodnutím stavebného úradu o nariadení odstránenia stavby, tzn. stavebník je povinný dať stavbu do pôvodného stavu, resp. do súladu so stavebným povolením . Aj v takomto prípade má možnosť obrátiť sa na odvolací orgán – okresný úrad, ktorého rozhodnutie je konečné. Ak stavebník všetky doklady doloží a stavebný úrad dodatočne povolí nepovolenú zmenu stavby, následne stavebný úrad vydá kolaudačné rozhodnutie. 12. Zmena stavby Zákon dáva stavebníkovi možnosť urobiť zmeny v projekte aj po vydaní stavebného povolenia ak ešte stavba nie je dokončená a robí to prostredníctvom „zmeny stavby pred dokončením“. Práve tento inštitút býva veľmi často nesprávne interpretovaný ako spôsob, ktorým si stavebník nechá požehnať úplne inú stavbu, než mu bola schválená. Zásadným rozdielom je to, že na rozdiel od tohto častého názoru, o ňu musí požiadať ešte pred začiatkom prác na tejto „zmene“, takže nie až potom, ako si napr. pristaví o poschodie navyše. V takom prípade by sa už jednalo o dodatočné stavebné povolenie, čo je úplne iný princíp. Každá budova je súčasťou priestoru, v ktorom žijeme a denne sa v ňom pohybujeme a ktorá bude na svojom mieste stáť desaťročia, možno až storočie. Práve preto výstavbe predchádza komplexný proces schvaľovania, do ktorého vstupuje nielen viacero inštitúcií, ale aj občania. Aj keď sme v tomto sprievodcovi územným, stavebným a kolaudačným konaním hovorili predovšetkým o väčších stavbách, tento proces (okrem EIA) musia absolvovať aj majitelia rodinných domov a to nielen pri novostavbách, ale aj pri budovaní nadstavieb a prístavieb. O tom, na čo si majú dávať pozor oni, ale aj majitelia bytov pri väčších alebo menších prarábkach, či zásahoch do vzhľadu budovy, kde bývajú, prinesieme viac v ďalších číslach Ružinovského Echa.   

Hneď prvá právna analýza z dielne Ružinova, o ktorej rokovalo predsedníctvo Združenia miest a obcí Slovenska po návrate mestskej časti do tejto organizácie, získala jednoznačnú podporu združenia. Zástupcovia samospráv z celého Slovenska vyjadrili obrovské znepokojenie a návrh novej stavebnej legislatívy považujú za nebezpečný.  Starosta Martin Chren označil na tlačovej besede po skončení rokovania návrh za zlý, nedokonalý a nebezpečný nezmysel. Považuje ho za pokus ukradnúť kus štátu, legalizovať korupciu, sprivatizovať stavebné konanie a snahu obmedziť práva samosprávam a občanom. Presun kompetencií V súčasnosti fungujú stavebné úrady ako prenesený výkon štátnej správy. To by sa však podľa navrhovanej legislatívy malo zmeniť a tieto kompetencie by mali prejsť na súkromné subjekty licencovaných projektantov. Developeri by si mohli sami spracovať a presadiť zmenu územného plánu na svojom pozemku. Starosta Ružinova preto odmieta tvrdenia, že vďaka novej legislatíve budú mať obce a mestá lepšie možnosti územného plánovania. Návrh v skratke Stavebné úrady sa v tomto návrhu rušia a stavebné konanie už nebude správnym konaním, kde sa občania, obec, alebo iné dotknuté subjekty môžu brániť na nezávislom súde či na prokuratúre. Rozhodnutie bude v rukách toho istého projektanta, ktorý stavbu navrhol. Obec môže hotový a vyhodnotený zámer pripomienkovať, ale jej pripomienky môže pokojne zamietnuť menovaný úradník centrálneho štátneho Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR a voči takémuto rozhodnutiu sa nebude dať odvolať. Zrušenie stavebných úradov na úrovni obcí (mestských častí) by znamenalo aj to, že informovanie „susedov“ a plánovanej výstavbe ako ho poznáme, keď všetkých dotknutým oznamoval stavebný úrad (podrobný popis nájdete na stranách 6-7), by už bol minulosťou. Informácie o konaniach by sa totiž zverejňovali na jednej centrálnej úradnej tabuli, Ružinov rovnako ako Popudlinské Močidľany alebo Humenné. Občania bez ochrany Ak by bol nový stavebný zákon schválený v tejto podobe, znamenalo by to, že občania by sa nemohli pri výstavbe obrátiť ani na súd, ani na prokuratúru. Samospráva by stratila právomoc ovplyvňovať to, ako budú vyzerať naše mestá a obce. Ich vplyv by sa obmedzil na spracúvanie územných plánov, avšak aj tie môže zvrátiť nadriadený orgán a rozhodnúť o schválení územnoplánovacej dokumentácie aj vtedy, ak ju obec neschválila alebo ak s ňou nesúhlasí. Tvorba územného plánu Spracovať územný plán dnes trvá roky a podstatnú časť tohto času zaberie získavanie všetkých stanovísk zodpovedných štátnych orgánov. Dokonca aj projekty občianskej participácie, ktoré sú dnes vo väčšine miest na Slovensku úplnou samozrejmosťou, keďže ľudia majú právo vyjadriť sa k prostrediu, kde žijú, by už prestali dávať zmysel. Partnerom pre developera by totiž bol už len spomínaný centrálny úrad. Tento úrad by zo zákona získal rozsiahle kompetencie, vrátane kompetencie nahrádzať rozhodnutie obce. Ak si dá developer vypracovať návrh úpravy územného plánu, nebude už o ňom rokovať obec a pripomienkovať ho široká verejnosť, ale predkladá ho na schválenie priamo spomínanému úradu ( §31 navrhovaného zákona o územnom plánovaní). Po prijatí takejto legislatívy by obce stratili možnosť reálne ovplyvňovať výstavbu na svojom území a presadzovať princíp verejného záujmu. Pracovná skupina Vzhľadom na riziká, ktoré návrh predstavuje, rozhodol sa ZMOS vytvoriť pracovnú skupinu a chce rokovať a spolupracovať s ministrom dopravy a výstavby na tvorbe novely stavebného zákona. Združenie priznáva, že tento zákon je potrebné zmeniť, keďže je už „starý“, no nie podľa predloženého návrhu. Zmena áno, ale korektná „Tento návrh totiž dáva možnosť stavať hocikde a hocijako, bez pravidiel. Dokonca ani územný plán obce nemusí byť rešpektovaný, lebo sa navrhuje ústredný stavebný úrad, ktorý môže aj v rozpore s územným plánom vydať rozhodnutie,“ uviedol predseda ZMOS-u a primátor Liptovského Hrádku B. Tréger. Potvrdzuje, že združenie bude posielať štátnym orgánom také návrhy, aby sa dospelo k novele stavebného zákona, ktorá bude v prospech Slovenska. Analýza, ktorú Ružinov predložil predstaviteľom ZMOS-u jasne hovorí, že nová stavebná legislatíva je nevyhnutná. Avšak musí vyriešiť existujúce problémy a zabezpečiť, aby bola korektná a funkčná.  

Z Vrakune až do centra mesta bez prestupov a so zastávkou pri SND? Je to možné, hovoria experti z viacerých európskych krajín, ktorí v našom hlavnom meste hodnotili, ako by premávka električiek vplývala na prevádzku výkladnej skrine slovenského divadelného umenia. Cesta z Podunajských Biskupíc a Vrakune do centra mesta trvá (v mimopandemickom období) bežne vyše hodiny, občas aj viac. Ďalšiu obrovskú záťaž pre dopravu bude znamenať aj nová zóna v okolí Mlynských Nív a prístavu – tzv. downtown, kde sa bude už čoskoro denne pohybovať asi 200-tisíc ľudí. Budovanie električkovej trate však už roky brzdí diskusia, či nová električka bude alebo nebude mať zastávku pred Slovenským národným divadlom. V októbri minulého roka preto vznikla medzinárodná expertná skupina, ktorej úlohou bolo posúdiť možnosti technického riešenia novej električkovej trate po Pribinovej ulici tak, aby sa zamedzilo negatívym dopadom hluku a vibrácií na SND. Odborníci na akustiku, dopravné inžinierstvo a architektúru zo Slovenska, Česka, Poľska, Belgicka, Francúzska a Švajčiarska vo svojom záverečnom stanovisku potvrdili, že existujú také riešenia prevádzky električkovej trate, ktoré nebudú mať výrazný vplyv na prevádzku divadla. Spis má už na stole vedenie SND aj rezort kultúry, ktorý je vlastníkom pozemkov pred divadlom. Aké bude stanovisko ministerstva, je však nateraz otázne. Faktom ale je, že ďalších šesť posudzovaných variantov trasy odborníci vyhodnotili ako nerealizovateľných. Najväčším problémom boli zásadné technické prekážky, pozemkové vzťahy a výrazné negatívne dopady na dopravu. Nová trať s trasou po Pribinovej ulici má nielen odľahčiť dopravu v Novom centre, ale aj prepojiť centrum mesta, Petržalku, Ružinovskú električkovú radiálu a budúcu električkovú radiálu v smere do Podunajských Biskupíc a Vrakune. Odviesť sa z našej mestskej časti až pred divadlo, by tak naozaj nemuselo byť nereálne.   

Roky prehliadaná téma nájomného bývania si začína vyberať svoju daň. Hneď v úvode je dôležité vysvetliť, že mestská časť nemá k dispozícii tzv. sociálne byty, ale len spomínané nájomné. A potrebuje ich omnoho viac, ak chce vyjsť v ústrety tým, ktorí to potrebujú, ale zároveň aj tým, ktorých potrebuje mestská časť - učiteľom, sociálnym pracovníkom, policajtom... Všetci títo zamestnanci sú kľúčoví pre plnenie funkcií samosprávy, ale vzhľadom na ich platové ohodnotenie si často prácu v hlavnom meste nemôžu dovoliť. V poslednom období však začínajú pribúdať projekty, ktoré by mali túto potrebu riešiť. Zaujímalo nás, ako poslanci vidia budúcnosť nájomného bývania v Ružinove.   Mária Barancová, Tím Ružinov (Prievoz) Bratislave už dlhodobo chýbajú nájomné byty. Tentokrát sa magistrát zameral na pozemok v srdci Prievozu, v tesnej blízkosti národnej kultúrnej pamiatky kaštieľa. Ako dlhoročná obyvateľka Prievozu vítam aktivity hlavného mesta v rozširovaní možností nájomného bývania, avšak som presvedčená, že aj v Prievoze existujú iné možnosti ako nie príliš vhodný zásah do tunajších historických objektov. Csákyho kaštiel je symbolom Prievozu a má obrovskú historickú hodnotu aj pre Bratislavu, súčasťou obrovskej záhrady je aj 120-ročná oranžéria so skleníkmi. Víťazný projekt počíta s 30 bytmi so 16 parkovacími miestami. Nie som si istá takou masívnou výstavbou v jedinečnom historickom území Prievozu a výstavbu považujem za zahusťovanie s výrazným zhoršením dopravnej situácie. Navrhovala som vybudovať iba časť nájomného bývania a vhodne skombinovať s materskou školou, ktorých je rovnako zúfalý nedostatok ako nájomných bytov, s tým, že by historické priestranstvá mohli byť zachované ako súčasť priestoru.     Michal Gašaj, SME Ružinov (Nivy) Ružinov, ako aj iné mestá a obce, trpí nedostatkom pracovných síl. Najviac to cítiť v oblastiach školstva, bezpečnosti a na úseku sociálnych služieb, kde ich chýbajú desiatky. Hlavnou príčinou výpadku zamestnancov je platové ohodnotenie, ktoré vychádza z platových tabuliek určených štátom. Napriek snahám mestskej časti vytvoriť zamestnancom čo najlepšie podmienky, stále to nestačí, aby sme dlhodobo vedeli zamestnať a udržať kvalifikovanú pracovnú silu. Práve poskytnutie benefitu zamestnancom v podobe zamestnaneckých bytov by mohlo pomôcť tento problém vyriešiť. Dnes ich však k dispozícii nemáme. Práve preto už od začiatku funkčného obdobia hľadáme nielen finančné zdroje, ale aj miesta, kde by tieto byty mohli vyrásť. Už o niekoľko týždňov by mohla byť na svete dohoda, ktorá by Ružinovu do dvoch rokov priniesla 95 plne zariadených nájomných bytov. A keďže náklady na tento projekt by kompletne pokrývali príjmy z nájmu za jednotlivé byty, nezaťažilo by to ani rozpočet mestskej časti.     Marek Machata, Team Vallo pre Ružinov – sever (Trnávka) Ako členovia bytovej komisie sa opakovane stretávame s tým, že dopyt po nájomných bytoch v Ružinove vysoko prevyšuje možnosti mestskej časti. Treba pochváliť, že v súčasnosti prebieha rekonštrukcia niekoľkých bytov, ktoré budú postupne odovzdané do užívania novým nájomcom. Avšak bez výstavby nových mestských nájomných bytov nevieme situáciu výrazne zlepšiť. Je dôležité, aby bolo bývanie dostupné aj pre ľudí s nižším príjmom alebo pre rodiny, ktoré sa prechodne dostali do ťažkej životnej situácie a potrebujú podporu vo forme bývania. Je potrebné tiež myslieť na byty pre zamestnancov ako učitelia či opatrovateľky. V rokoch 2022-2023 by sa malo začať s výstavbou dvoch objektov nájomného bývania. Približne 80 nových bytov pribudne v blízkosti Galvaniho na Terchovskej ulici. Komunitné nájomné bývanie - 24 bytov prevažne pre seniorov vrátane zaujímavých spoločných priestorov - vznikne v susedstve Csákyho kaštieľa v Prievoze na Parkovej ulici. Všetky priestory v objekte budú bezbariérové.     Lucia Štasselová, Team Vallo pre Ružinov – juh (Pošeň) Bratislava prechádza dynamickým rozvojom, ktorý mení celú mestskú identitu. Za posledných desať rokov sa rozrástla o nové časti, láka nových obyvateľov z celého Slovenska ale aj zo zahraničia. Zmeny mesta však prinášajú sťažené podmienky pre ľudí hľadajúcich si nový domov, ako aj pocity odcudzenia obyvateľom, ktorí žijú v meste dlhé roky. Mesto dlhodobo zanedbávalo viaceré zo svojich úloh, súčasný stav mestskej bytovej politiky nezodpovedá zásadným výzvam, ktoré budú ovplyvňovať život v nasledujúcich desaťročiach. Preto hlavné mesto spracovalo strategický dokument Koncepciu mestskej bytovej politiky na roky 2020 – 2030, ktorá definuje základný rámec pre činnosť v oblasti bývania a načrtáva dlhodobé smerovanie v oblasti bytovej politiky. Koncepcia reaguje aj na obavy verejnosti, ktorá je často presvedčená, že nový rozvoj neslúži obyvateľom mesta, ale developerom. Preto bytová politika akcentuje zvyšovanie kvality života ako na hlavný cieľ pri dlhodobom rozvoji Bratislavy.  

Detské ihriská nájdete v Ružinove v takmer každom väčšom vnútrobloku. Veľkorysé plány vtedajších urbanistov presne odrážali potreby ľudí, ktorí sa na nové sídliská sťahovali – teda väčšinou rodiny s malými deťmi. Postupne ich tu vzniklo viac ako sedemdesiat. Za posledné desaťročia väčšina zarástla trávou a ostali z nich len betónové okraje. Práve preto je ich rekonštrukcia jednou z priorít aj v tohtoročnom rozpočte. Prinášame vám vizualizácie projektov pre ihriská na Sedmokráskovej a Medzilaboreckej. Tak ako sa mení veková štruktúra obyvateľov v našich bytovkách, tak sa menia aj požiadavky na ich bezprostredné okolie. Detské ihrisko už teda dávno nie je len pieskovisko so šmykľavkou, ale rôznorodé herné prvky už dopĺňajú aj workoutové zóny pre všetkých tých, ktorých už hojdačka neunesie. Kompletná rekonštrukcia „detského“ ihriska však nie je len o troche času a farby na prekrytie hrdze na preliezkach, ale ide o veľké investície na úrovni státisícov eur. Oddych aj cvičenie Všetky návrhy sú koncipované tak, aby plnili ako športové, herné, tak aj oddychové funkcie. Na príklade Sedmokráskovej vidíme, že má byť rozdelené na 9 zón: zóna pre najmenšie deti s pieskoviskom a tieniacou plachtou; zóna s dvojposchodovým tobogánom doplnená o hojdačky; zóna pre deti, ktoré radi skúšajú svoju rovnováhu; zóna s veľkou „pavúčou“ sieťou; oddychová zóna; zóna s dopravným ihriskom, s pumptrackovou dráhou pre malé deti; zóna na posilňovanie a workout (vrátane prvkov pre imobilných) a zóna s multifunkčným športoviskom. Ihrisko pre všetkých Na vizualizáciách vidíte, ako by mali vyzerať tieto herné zóny. Vypracovali sme ich na základe návrhov obyvateľov z okolia, s ktorými sme sa stretli a rozprávali ešte predtým, ako sme pripravovali zadanie pre projektantov. Zohľadňujú charakter prostredia a sú navrhnuté tak, aby v priestore nepôsobili rušivo. Samozrejme, dôležitým prvkom, ktorý v žiadnom prípade neopomenieme, je zeleň. Ďalšie rekonštrukcie Okrem týchto dvoch ihrísk a ďalších dvoch – na Martinčekovej a Albrechtovej – na ktorých sa pracovalo už na prelome rokov, čaká rekonštrukcia aj detské ihrisko na Bachovej. Ďalšie ihriská, ktoré čaká nový šat, nájdete na Nivách. Jedno z nich je na Tekovskej ulici, to zrekonštruujeme podľa projektu tamojších obyvateľov, a opravy sa po rokoch dočká aj detské ihrisko na Budovateľskej.