Spravodajstvo

Bola slnečná nedeľa, v kalendári dátum 12. september. V hlavnom meste však platili viaceré dopravné obmedzenia. Už to signalizovalo niečo mimoriadne. Na návštevu Slovenska zavítal Svätý Otec. Človek, ktorého poslaním je spájať. Na bratislavskom letisku sa zhromaždili desiatky pozvaných hostí. Nielen predstavitelia štátu ale aj rôznych cirkví. Okolo pol štvrtej popoludní sa zrazu na oblohe zjavilo lietadlo talianskej leteckej spoločnosti. Po dvojnásobnom obletení Veľkého Medera a následnom krátkom rolovaní a za skandovania prítomných desiatok ľudí z neho vystúpil pápež František. S typickým úsmevom na perách zišiel po schodíkoch a vkročil na slovenskú zem, prvé kroky urobil pápež na ružinovskej pôde. Medzinárodné - bratislavské - letisko sa totiž nachádza v našej mestskej časti. „V decembri ste ma pozvali na Slovensko a dnes plním tento sľub,“ – to boli prvé slová Svätého Otca, ktoré povedal prezidentke Zuzane Čaputovej. Tá sa ho spýtala, ako sa má. Odpovedal jej, že sa cíti, akoby omladol a táto cesta mu vlieva energiu. Hlava štátu ho vítala v zelených šatách, ktoré symbolizovali nádej a zároveň aj dôležitosť otázky životného prostredia, ktorá spája prezidentku s pápežom. Po zvítaní sa s tromi najvyššími ústavnými činiteľmi zamieril na Apoštolskú nunciatúru, kde vystúpil s príhovorom. Pripomenul úlohu chudobných a slabých v spoločnosti... “nech je na stole každého jedného dar Boží,” povedal s odkazom, že len ak na nich nezabudneme, dostaneme sa z pandémie. Rozoberal aj myšlienky slobody či horlivosť kresťanov a výzvu, aby sme vieru nevnímali len cez definície. Časť kresťanského programu sa potom už striedala s tým politickým. Všade však vládli prísne bezpečnostné opatrenia. Aj ateisti sledovali privítací ceremoniál v Prezidentskom paláci v Bratislave, na ktorom sa zúčastnili predstavitelia politického aj spoločenského života. Do pamätnej knihy napísal, že ako pútnik v Bratislave objíma s láskou slovenský ľud... „a modlím sa za túto krajinu so starobylými kresťanskými koreňmi a s mladou tvárou, aby bola posolstvom bratstva a pokoja v srdci Európy.“ Pápež si z Bratislavy odniesol symbolický peceň chleba, knihu, ale aj med z prezidentskej záhrady. Dostal tiež nabíjaciu stanicu pre elektromobily, či medicínske pomôcky na pomoc v chudobných častiach sveta. Neskôr sa Svätý Otec stretol s predsedom parlamentu aj predsedom vlády. Prekvapujúce bolo to, že pápež sa mimo oficiálneho programu stretol s emeritným trnavským arcibiskupom Róbertom Bezákom. Keď ho pápež v roku 2012 odvolal z pastoračného riadenia arcidiecézy, vyvolalo to medzi verejnosťou množstvo reakcií. Program Svätého Otca v Bratislave sprevádzali tie najprísnejšie bezpečnostné opatrenia. V hlavnom meste boli uzatvorené celé ulice, dopravu riadila polícia. Zaobišlo sa to však našťastie bez incidentov. Slováci presvedčili, že ak chcú, vedia byť aj ústretoví a trpezliví. Po dni v Bratislave pápež v utorok ráno odcestoval na východ Slovenska. S rómskou komunitou sa stretol na sídlisku Luník IX., na futbalovom štadióne zase s mladými ľuďmi. Záujem o stretnutie bol pritom taký veľký, že na stretnutie mohli prísť aj tí, ktorí ešte neobdržali oficiálnu pozvánku. Stačil im len potvrdzujúci email. Večer sa pápež vrátil do Bratislavy. V stredu celebroval svätú omšu na otvorenom priestranstve pri Národnej svätyni v Šaštíne. Pre túto udalosť si mal dokonca predĺžiť program na Slovensku. V spojitosti s Argentínou, odkiaľ pochádza, si pápež spomína na rôzne ceremónie a podľa zákulisných informácií ich má veľmi rád. 15. septembra sa na Slovensku slávi sviatok Panny Márie Sedembolestnej. Aj keď registrácia, podľa ktorej sa mali pôvodne na slávnosti zúčastniť len očkované osoby, rozdelila národ, napokon sa na nej zúčastnili desaťtisíce ľudí. “Bolo to krásne, v tejto ťažkej dobe to ľuďom dodáva nádej,” povedala jedna z veriacich, ktorá sa na liturgiu s pápežom registrovala už pred niekoľkými týždňami. Krátko na to pápež absolvoval rozlúčkový ceremoniál na medzinárodnom letisku v Bratislave. Jeho návšteva sa tak skončila tam, kde sa aj začala. V našom Ružinove. Následne odletel naspäť do Ríma.   

Už od 1. januára 2022 sa na Slovensku spúšťa zálohovací systém na nápojové fľaše a plechovky. V Ružinove však na niekoľkých miestach funguje aj dnes. Ak ho využijete, urobíte nielen dobrú, ale aj príjemnú vec pre svoje okolie. V rámci nového projektu „Ružinovské lavičky za plastové fľaštičky“ zriadila spoločnosť BILLA pri svojich dvoch predajniach v Bratislave-Ružinove (na Bajkalskej a Záhradníckej ulici) automaty na zber nápojových obalov z plastu a kovu. Za každý plastový či plechový nápojový obal, ktorý vhodíte v skúšobnej dobe do automatu do 15. decembra, venuje BILLA 15 centov na podporu a rozvoj komunity v našej mestskej časti. Hlasovať môžete na Facebooku v rámci podujatia "Ružinovské lavičky za plastové fľaštičky... a za plechovky tiež". Sedenie z recyklovaného plastu Piknikové sedenie bude symbolicky vyrobené z recyklovaného plastu. O tom, kde bude umiestnené, rozhodnete vy svojim hlasovaním na sociálnej sieti. Okrem toho, že skrášli okolie, vytvorí aj pohodové miesto na stretnutie s rodinou, susedmi a priateľmi, pretože len vtedy, ak sa o zaujímame jeden o druhého, sa budeme spoločne starať aj o miesto, kde žijeme. Zálohové automaty na zber nápojových obalov fungujú na podobnom princípe ako tie so sklom. Dôležité však je, aby ste do automatu vkladali prázdne a nezdeformované PET fľaše či plechovky aj s čitateľnou etiketou. „Automat následne nápojové obaly zlisuje a umiestni do zásobníkov, ktoré budeme pravidelne ekologicky likvidovať ,“ vysvetlil Tomáš Staňo, finančný riaditeľ BILLA. Kým teraz ide o skúšobnú prevádzku, od januára bude takýto automat pri každej predajni na Slovensku. Plastové fľaše a plechovky už po tomto termíne budú zálohované.   

Ilustračná fotografia. (Pixabay.com) Mestská časť začala v uplynulých týždňoch s vyznačovaním parkovacích miest v zóne Starý Ružinov – východ. Uvedená zóna bude po prechode na celomestskú parkovaciu politiku súčasťou zóny RU 1 (t.j. územie Ružinova medzi Kradžičovou a Bajkalskou ulicou). Na základe otázok od obyvateľov sme pripravili prehľad najčastejších otázok: 1. Kto vyhodnotil a prečo zvýhodnenie rezidentov v pracovných dňoch v čase medzi 18:00 – 06:00? Zvýhodnenie rezidentov počas nočných hodín je navrhnuté v Základných pravidlách parkovacej politiky hlavného mesta SR Bratislavy a bolo potvrdené aj prieskumami statickej dopravy pre lokalitu Nivy, ktoré obstarala mestská časť. 2. Prečo nemusia platiť nerezidenti v čase od 06:00 – 18:00? Pilotný projekt je spustený ako bezplatný tak pre rezidentov ako aj nerezidentov. Po spustení celomestskej parkovacej politiky bude parkovanie pre rezidentov aj nerezidentov spoplatnené v zmysle platného VZN hlavného mesta SR Bratislavy č. 8/2019 o dočasnom parkovaní motorových vozidiel v platnom znení (ďalej len VZN). 3. Prečo nie sú zaradené do počtu parkovacích miest aj vnútrobloky? Parkovacie miesta vo vnútroblokoch sú zaradené do parkovacích kapacít zóny, ale vzhľadom na komplikované majetkovo-právne vzťahy k pozemkom a status účelových ciest vo vnútroblokoch ich zatiaľ vieme regulovať iba zákazom vjazdu – okrem dopravnej obsluhy, toto obmedzenie vjazdu platí 24 hodín / 7 dní v týždni (dopravná obsluha sú samozrejme okrem iného aj rezidenti). Aktuálne intenzívne preverujeme v spolupráci s hlavným mestom aj ďalšie možnosti, ako zabezpečiť čo najväčšiu možnú ochranu rezidentov aj vo vnútroblokoch. 4. Kde budú parkovať deti, keď prídu na návštevu aj na celý víkend? Prvým faktom je, že víkendy regulácii nepodliehajú. V prípade parkovania návštev v priebehu pracovného týždňa v nočných hodinách je možné využiť neregulované parkovacie miesta, ktoré sú po obvode zóny. Po prechode na celomestskú parkovaciu politiku budú mať rezidenti k dispozícii návštevnícke hodiny, ktoré bude možné poskytnúť aj pre návštevy. 5. Prečo sa na Jégeho ulici (párne čísla) nedajú vystaviť povolenia a ako to bude miestny úrad riešiť? V rámci pilotného projektu sa obyvatelia Jégeho aleje neregistrujú, nakoľko môžu využívať súkromné parkovacie miesta v okolí bytoviek. Nie je to však konečný stav. Registrácia bude možná v ďalšej fáze, po prechode na celomestskú parkovaciu politiku sa budú títo obyvatelia registrovať v rámci zóny RU 1. 6. Kde budú parkovať rezidenti, keď miest je pre nich málo? Nateraz je predčasné hovoriť o deficite parkovacích miest pre rezidentov, reálny deficit bude možné zistiť až po spustení regulácie v praxi. 7. Aké všetky dokumenty je potrebné predložiť vložiť / predložiť pri registrácii? ■ Občiansky preukaz pre overenie trvalého pobytu v zóne ■ Technický preukaz alebo osvedčenie o evidencii vozidla časť II ■ List vlastníctva (informatívna kópia) ■ Pracovná zmluva a potvrdenie zamestnávateľa, že žiadateľ môže motorové vozidlo využívať na súkromné účely ■ Pracovná zmluva a potvrdenie právnickej osoby, že žiadateľ môže motorové vozidlo využívať na súkromné účely ■ Nájomná zmluva alebo iná zmluva s leasingovou spoločnosťou ■ Doklad preukazujúci sídlo resp. prevádzku v zóne (týka sa nebytových priestorov) Dokumenty sa vkladajú do elektronického formulára ako sken. Slúžia na overenie oprávnenia pracovníkmi úradu. 8. Ako majú postupovať, keď sú ľudia v podnájme? Občania bez trvalého pobytu v zóne nespĺňajú podmienku rezidenta a teda nepožívajú ani také práva. Rezident je definovaný vo VZN hlavného mesta. Obyvatelia bez trvalého pobytu sa neregistrujú, parkovať v zóne môžu mimo regulovaných časov pre rezidentov alebo môžu využívať miesta, ktoré nepodliehajúce regulácii parkovania. Občania bez trvalého pobytu po prechode na celomestskú parkovaciu politiku budú môcť parkovať v zóne ako návštevník za poplatok.  

Dôchodcovia, ktorí žijú v Ružinovskom domove seniorov na Sklenárovej ulici, sú už vo väčšine zaočkovaní treťou dávkou vakcíny proti ochoreniu Covid-19. V rámci Bratislavského samosprávneho kraja patrí ružinovskému zariadeniu v takejto aktivite prvé miesto.  V posledných dňoch počet pozitívnych na koronavírus prudko stúpa a počet pacientov v nemocniciach sa zvyšuje. Aj preto v Ružinovskom domove seniorov na Sklenárovej, kde žije 288 seniorov, neváhajú. Veď vekový priemer obyvateľov je 82,5 roka a práve táto skupina obyvateľov patrí medzi najzraniteľnejšie. Pred pár dňami tam začali s očkovaním treťou dávkou vakcíny a tak sa práve ružinovský domov seniorov stal v rámci bratislavskej župy „jednotkou“. Treťou dávkou vakcíny sa už zaočkovala drvivá väčšina klientov aj zamestnancov. Samotní klienti zariadenia túto možnosť vítajú. Poukazujú pritom hlavne na zodpovednosť nielen voči sebe, ale aj rodinám či spolubývajúcim v zariadení. Chcú sa totiž priblížiť k takému životu, aký bol pred koronou. Na očkovanie nabáda aj starosta Ružinova Martin Chren. „Priamo v tomto domove, ale aj ďalších ružinovských sme zistili, že tí, ktorí sú zaočkovaní, sú oveľa viac chránení, majú výrazne lepší priebeh ochorenia, ak sa už nakazia, a výrazne nižšiu mieru úmrtnosti,” upozornil. „Ak by sa sem zaniesla nákaza, mala by fatálne následky,“ dodala riaditeľka zariadenia Mária Mattovič Straková. Očkovanie treťou dávkou v RDS zastrešovala bratislavská župa na čele s predsedom Jurajom Drobom a hlavným lekárom Tomášom Szalayom. Ten ubezpečil, že kraj je v prípade záujmu pripravený opätovne otvoriť aj veľkokapacitné očkovacie centrum na Národnom futbalovom štadióne. Očkuje sa však aj v nákupnom centre na Einsteinovej ulici a organizujú aj výjazdové očkovania do obcí.   

Dochádzate z Ružinova do Petržalky, alebo opačne? Iste ste už dávnejšie zaregistrovali debatu o tom, že tieto mestské časti by mala spojiť električka. O trati už rozhodlo bratislavské mestské zastupiteľstvo. Kadiaľ povedie a aké výhody budú z toho plynúť pre občanov? Debata o tom, kadiaľ by mala viesť električková trať, trvala celé roky a v istých obdobiach bola aj poriadne vyostrená, posledné dva roky veľmi intenzívne. Mestské zastupiteľstvo napokon rozhodlo, že nová električková trať povedie po Pribinovej a Košickej ulici. Poslanci pritom vychádzali zo štúdie odborníkov z viacerých európskych krajín, ktorí sa tejto téme venovali celé mesiace. Potom zhodnotili, že električka môže jazdiť po tejto trase aj bez toho, aby to malo výrazný vplyv na prevádzku Slovenského národného divadla (viac sme písali v Ružinovskom Echu v apríli 2021). V tejto časti mesta (t.j. v okolí Eurovea a SkyParku) prebiehajú intenzívne práce a len teraz schválená, resp. avizovaná výstavba sem už o pár rokov prinesie až okolo 150-tisíc obyvateľov a desaťtisíce áut. V prípade výstavby v lokalite Zimného prístavu toto číslo ešte podstatne výraznejšie narastie. „Som veľmi rád, že sa pravda ukázala a variant, ktorý som pôvodne navrhol a za ktorý som dostal aj kopu hejtu od protikandidátov vo volebnej kampani, bol vo všetkých kritériách vyhodnotený ako najlepší. A aj schválený v územnom pláne,“ povedal starosta Ružinova Martin Chren, ktorý je zároveň aj mestským poslancom. Treba pritom spomenúť fakt, že električka jazdí okolo divadla aj vo Viedni, Miláne či v ďalších mestách a počas predstavení to divákov nijako nevyrušuje. Či sa nám to páči alebo nepáči, rozvojové dokumenty mesta počítajú s električkovou traťou po Košickej už viac ako 50 rokov. Navyše v zóne Pribinova - Chalupkova ešte predošlá generácia mestských politikov schválila tak masívnu výstavbu, že bez kapacitnej verejnej dopravy táto časť mesta - a s ňou aj veľké časti Ružinova, Starého Mesta a Petržalky - dopravne o pár rokov skolabujú. Metro v Bratislave je, žiaľ, stále len sen, cesty sa nafúknuť nedajú a električka v tejto lokalite je jediné možné riešenie. Pre občanov je to pritom dobrá správa. Veď nová električková trať prepojí Petržalku - miesto, kde žije najviac ľudí - s Ružinovom - miestom, kde najviac ľudí chodí pracovať. Všetky modely ukazujú, že výrazne odľahčí našim cestám a mostom a že od začiatku bude patriť k najvyťaženejším tratiam v meste. A vďaka nej sa neskôr bude môcť vybudovať električka až do Slovnaftu, Vrakune a Podunajských Biskupíc.  

V zdravom tele zdravý duch – hovorí sa už po desaťročia. Školáci na ZŠ a MŠ Borodáčova v sa o tom môžu presvedčiť na vlastnej koži. Futbal či volejbal si môžu zahrať v zrekonštruovanej telocvični, na ktorú prispel aj magistrát. Ošarpané steny, zničené parkety a čiary na športoviskách, ktoré už mali tie najlepšie roky dávno za sebou – tak to ešte nedávno vyzeralo v telocvični na ZŠ Borodáčova. To je však už minulosťou. Hodiny telesnej východy sa už konajú vo vynovených priestoroch. Pomohlo aj mesto Zrekonštruovaná telocvičňa spĺňa tie najprísnejšie kritériá čo sa funkcionality aj prevedenia týka. Stať sa tak mohlo aj vďaka príspevku hlavného mesta z grantového programu pre rozvoj športu a vzdelávania v Bratislave. Ten na obnovu interiérového športoviska prispel sumou 45-tisíc eur. Ostatné financie vo výške približne 36-tisíc eur išli z rozpočtu mestskej časti Bratislava-Ružinov. Z novej telocvične sa tešia nielen žiaci ale aj pedagógovia. „Aj Základná škola s materskou školou na Borodáčovej ulici sa konečne dočkala a podarila sa rekonštrukcia telocvične, kde žiaci základnej školy a deti z materskej školy budú môcť rozvíjať svoju pohybovú činnosť či už v rámci povinných hodín telesnej východvy ale aj formou záujmovej telesnej výchovy na krúžkoch a športových súťažiach,” povedal riaditeľ školy Martin Kotyra. Škola prešla naposledy výraznou rekonštrukciou v roku 2018. Došlo k úprave priestorov na vzdelávanie aj trávenie voľného času pre najmenších návštevníkov. Od aktuálneho školského roka má ZŠ Borodáčova aj nové priestory – patrí pod ňu elokované pracovisko na Tomášikovej ulici, ktoré patrí k najmodernejším na Slovensku.   

V časopise Ružinovské Echo vám postupne predstavujeme všetkých poslancov miestneho zastupiteľstva. Dnes poslanec Vladimír Sirotka. Už druhý rok čelíme pandémii, ktorá významne ovplyvnila fungovanie celej spoločnosti a na dvere nám klope tretia vlna. Čo je v takejto situácii kľúčovou úlohou obce, či štátu a by mal robiť každý z nás? Obec je inštitúcia, ktorá vykonáva samosprávu občanov žijúcich v obci, v širokom spektre činnosti a je občanovi najbližšia. Je to partnerstvo kde občan v krízových (kritických) časoch od obce aj právom očakáva pomoc a ochranu. Je to náročná úloha, ľudia sa dostávajú do rôznych ťažkých situácií, osamelí seniori, podnikatelia pri ohrození ich prevádzok, občania pri sťaženom výkone zdravotnej starostlivosti a pod. Úlohou štátu je predovšetkým stanovovať všeobecné pravidlá pomoci, prijímať opatrenia na zvládnutie pandémie, zabezpečiť finančné prostriedky a nákup ochranných pomôcok, vakcín. Obec je ale v prvej línii, musí všeobecné opatrenia napĺňať. Myslím si, že to v rámci možností aj úspešne vykonávame. Celému miestnemu úradu, starostovi a zastupiteľstvu sa darilo promptne reagovať na prichádzajúce a často sa meniace nariadenia. Snažili sme sa zabezpečiť dostatočný počet testovacích a očkovacích miest, distribuovali sme ochranné pomôcky pre seniorov a pod. Toto sa v tejto dobe stalo kľúčovou úlohou obce a myslím si, že kľúčovou úlohou bude, pripraviť sa na avizovanú tretiu vlnu pandémie. To, ale nemôže robiť obec sama, je potrebná úzka spolupráca s občanmi, zdravotníkmi, podnikateľmi a všetkými kompetentnými inštitúciami v obci. Najdôležitejšie, čo môžu urobiť všetci je dodržiavať hygienické a bezpečnostné opatrenia, pomôcť osamelým ľuďom vo svojom okolí, ak tomu nič nebráni, zaočkovať sa, a pod. Okrem iného ste aj členom finančnej komisie. Čo je pre vás prioritou v tejto oblasti? Spomenuté opatrenia si vyžadujú zabezpečiť potrebné finančné prostriedky. Ako predseda finančnej komisie to považujem za mimoriadne podstatnú úlohu prípravy na tretiu vlnu pandémie. V tomto smere musíme počítať s úpravou rozpočtu, pripraviť potrebné zmeny, dohliadnuť na efektívne využitie stávajúcich prostriedkov a rezerv. Ružinov je jednou z najobľúbenejších častí mesta pre život. V čom vidíte špecifiká našej mestskej časti? MČ Ružinov má špecifické postavenie, je vstupnou bránou do hlavného mesta, má letisko, prístav, dobrú infraštruktúru, viaceré zdravotnícke zariadenia. Zároveň je jednou z najpriemyselnejších mestských častí, sídlia tu významné priemyselné objekty celoslovenského významu. Značná časť mimo bratislavských občanov našla zamestnanie práve v našej mestskej časti. Ružinov je zároveň aj jedna z najkrajších mestských častí. Máme dobre zachovanú zeleň, oddychové zóny, jazero „Rohlík“, kde pripravujeme rozsiahlu revitalizáciu. Tiež parky, napr. rozsiahly park Andreja Hlinku, kde mestská časť usporadúva veľmi obľúbené spoločenské podujatia, jedinečný park na Ostredkoch, alebo areál okolo Štrkoveckého jazera, ktorý tiež plánujeme zveľadiť. Tieto zóny svojou spoločensko-kultúrnou funkciou značne prevyšujú rámec Ružinova a na pravidelne usporadúvané kultúrne a spoločenské akcie ktoré tam organizujeme, prichádzajú občania z celej Bratislavy. V tom je Ružinov jedinečný a musím konštatovať, má veľmi dobré meno v celej Bratislave. Ako rodený Ružinovčan sa tiež snažím aj osobným prínosom zveľadiť mestskú časť kde žijem celý život, vybudovaním športového Fitnes parku na Ostredkoch, petangového a pingpongového ihriska, projektu detského „Ružinovského vláčiku“, organizovaním akcií najmä pre deti ale i dospelých. V budúcnosti pripravujem pre najmenších projekt „Ružinovskej detskej autoškoly“, kde deti nadobudnú vedomosti v oblasti dopravnej výchovy. Vašim domovským obvodom sú Ostredky. Čo považujete za najdôležitejšie riešiť v tejto časti Ružinova? Ružinov sa dynamicky rozvíja a z tohto pohľadu to je zabezpečenie dostatočného počtu miest v predškolských zariadeniach, riešenie dopravy, parkovania a parkovacích mies, rozšírenie miest spoločensko-kultúrneho vyžitia pre občanov, prinavrátenie parkov a verejnej zelene do rúk občanov Ružinova. Opravili sme a modernizovali viaceré zastaralé detské ihriská, ale stále zostávajú tie, ktoré ešte opraviť musíme. Chceme tým reagovať aj na podnety mamičiek. Cestou vytvorenia územného plánu (napr. do konca volebného obdobia chceme mať hotový územný plán zóny Ostredky) a stavebného konania účelne regulovať snahy developerov tak, aby nedochádzalo k úbytku zelene a ich projekty viac rešpektovali pripomienky občanov. Častým problémom nielen v Ružinove je rozdrobené vlastníctvo pozemkov, kde mnohé parky alebo pozemky pod školami vlastnia súkromní vlastníci. Čo to znamená pre obyvateľov? Ako som už spomenul, MČ intenzívne podporuje fungovanie spoločensko-športových a kultúrnych zón. Žiaľ, viaceré pozemky ktoré slúžia, alebo by mohli slúžiť tomuto účelu, sú v rukách súkromníkov (ako napr. park na Ostredkoch), tak viacero aktivít nie je možné realizovať naplno podľa našich predstáv a želaní občanov. To sa týka aj priestorov verejných parkovísk, kde záujem developerov o zastavanie týchto plôch naráža na potrebu zachovania parkovacích miest pre občanov. Práve preto som sa už v minulosti snažil iniciovať stavebnú uzáveru, aby sme tomuto zabránili. Sám osobne rokujem s viacerými majiteľmi pozemkov a snažím sa o ich odkúpenie do majetku mestskej časti. Ako starosta Martin Chren, tak aj mnohí poslanci, sľúbili návrat týchto pozemkov do rúk mestskej časti. Na zabezpečenie všetkých spomenutých zámerov sú samozrejme potrebné finančné prostriedky, dobré plánovanie ich využitia, aj účinná kontrola realizácie, čo považujem za dlhodobú úlohu aj finančnej komisie. Na zabezpečení potrebných finančných prostriedkov intenzívne a dobre spolupracujeme s odbornými komisiami a miestnym úradom.  

Už v najbližších dňoch sa v niektorých častiach našej mestskej časti začne so značením regulovaného parkovania. Potom budú môcť v danej zóne Ružinova vo večerných a nočných hodinách zaparkovať iba držitelia parkovacích kariet. Ako ju môžete získať a kde sa treba registrovať? Prinášame odpovede na najčastejšie a najdôležitejšie otázky o parkovacej politike. Realizácia vodorovného a zvislého dopravného značenia zóny regulovaného parkovania je naplánovaná na najbližšie dni. Preto vás prosíme, aby ste rešpektovali s tým súvisiace dopravné značenie. V opačnom prípade totiž budú musieť vozidlá odtiahnuť. Keď začne platiť parkovacia politika (o čom vás budeme informovať), budú môcť v zóne v čase od 18:00 do 6:00 parkovať iba držitelia parkovacích kariet. Momentálne je registrácia otvorená pre obyvateľov zóny Starý Ružinov – východ a už skôr bola aj pre zónu 500 bytov. V pracovné dni bude zóna slúžiť všetkým rezidentom aj návštevníkom od 6:00 do 18:00 a počas víkendov bez obmedzení. Výnimkou však budú krátkodobé parkovacie miesta, kde je dovolené parkovať maximálne dve hodiny. Tieto miesta sú určené na účely občianskej vybavenosti (úrady, obchody, zdravotné strediská). Ak máte záujem o pridelenie a vydanie povolenia, vyplňte formulár elektronickej žiadosti na stránke www.ruzinov.sk. Ak bude registrácia v poriadku, dostanete potvrdzujúci email. Ak nastane situácia, s ktorou si neviete poradiť, môžete nám napísať email na adresu parkovanie@ruzinov.sk, kontaktné miesto je aj na Miestnom úrade v Ružinove. O parkovaciu kartu môže požiadať fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt v zóne a má vzťah k motorovému vozidlu (najviac však tri na jeden byt). Ak bude žiadostí z jednej adresy viac, rozhodovať bude dátum doručenia žiadosti. Parkovaciu kartu však môže získať aj právnická alebo fyzická osoba s oprávnením na podnikanie, resp. ak vlastní nehnuteľnosť v zóne. Miesta pre ťažko zdravotne postihnutých (ŤZP) s dodatkovou tabuľou EČV zostávajú v platnosti. Kto ho chce mať aj naďalej, musí každý rok podať príslušnú žiadosť. Parkovacie povolenie má virtuálny elektronický charakter a je viazané na evidenčné číslo vozidla (EČV), kontrola sa bude vykonávať elektronicky na základe evidenčných čísiel vozidiel, ktoré tam budú zaparkované. Mestská časť aktuálne spúšťa zónu regulovaného parkovania bezplatne ako pilotný projekt. Počas budúceho roka sa však bude s prechodom na celomestskú parkovaciu politiku postupne spoplatňovať. Viac informácií na www.ruzinov.sk  

Kedysi to bol okraj mesta a stál tu bitúnok. Keď sa menila podoba dnešného Trnavského mýta, tamojšie trhovisko sa presunulo na dnešnú Miletičku. Stačilo niekoľko rokov a stalo sa neodmysliteľnou súčasťou tejto časti Ružinova. Čas sa však na nej podpísal a obľúbené trhovisko čaká postupne kompletná rekonštrukcia. Súčasťou tohto čísla Ružinovského Echa je aj rozsiahly dotazník, v ktorom sa vás, ktorí na trhovisko pravidelne chodievate a poznáte ho najlepšie, pýtame, ako by ste chceli, aby Miletička vyzerala. A zaujímalo nás aj to, ako toto ikonické miesto a jeho budúcnosť vnímajú naši poslanci.   Martin Patoprstý, Tím Ružinov Trhovisko síce prešlo za posledné pol storočie postupnými zmenami, ale už potrebuje okrem rekonštrukcie inžinierskych sietí aj vizuálnu obnovu a modernizáciu. Aké je? Má ducha a ten musí ostať zachovaný. Neodmysliteľne k nemu patria domáci predajcovia z južného Slovenska a zo Záhoria s ich presláveným „zelé". Vždy tu lahodne voňajú pečený bôčik a grilované kurčatá, ktoré už ochutnali celé generácie návštevníkov. Kto nemá chuť na mäso, môže si dať úplne čerstvé langoše, šišky a pagáče. Toto všetko podčiarkuje neodmysliteľnou atmosférou sobotného doobedia, kedy tu už, žiaľ, nestretnete niekdajšieho skalného návštevníka Maroša Kochanského, ale najznámejšiu „žiletku" Jožka Golonku veru áno. A aká by mala byť? Okrem opravy povrchov a modernizácie stánkov a verejného priestranstva presne taká istá - musí mať stále svoj genius loci, svojich predajcov aj lokálnych štamgastov. A rád by som videl vynovený parčík pred trhoviskom plný predajcov kvetov, ktorí by tento pekný kus zelene rozžiarili farbami.   Michal Vicáň, SME Rodina pre Ružinov Trhovisko Miletičova je neoddeliteľnou súčasťou nielen Ružinova, ale celej Bratislavy. Je to obľúbené miesto ľudí na stretávanie a na najlepšie nákupy zeleniny, ovocia a iných špecialít v Bratislave. Počas môjho pôsobenia v predstavenstve RPVPS sme vykonali mnohé opravy havarijných stavov zariadení, tak aby sme mohli vôbec nechať trhovisko otvorené pre verejnosť. Na druhej strane má celé trhovisko obrovský investičný dlh a vyžaduje si nielen technické zásahy, ale komplexnú obnovu. Iniciatívy s obnovou trhoviska som sa chopil už v roku 2019, keď som s tímom architektov fakulty architektúry vypracoval architektonické a sociálne štúdie, kde sme analyzovali spôsob možnosti obnovy trhoviska. Výsledkom bolo prezentovaných 7 ideových návrhov, ktoré získali veľkú pochvalu od verejnosti. Trhovisko by si malo jednoznačne zachovať svoje „genius loci“, t.z. nemeniť zásadným spôsobom svoj vzhľad a funkciu, ale prispôsobiť sa určitému aktuálnemu architektonickému štandardu.    Katarína Šimončičová, Team Vallo pre Ružinov (...) Dostala som otázku: Trhovisko Miletička – áno? Moja odpoveď: určite áno! Mala by prejsť rekonštrukciou, nielen architektonickou, ale (a najmä) obsahovou, to znamená, mali by mať na trhovisku prednosť domáci farmári z celého okolia. Prvým krokom je zmena oplotenia, kde namiesto reklám by mali byť stromy a kríky. Tento projekt je jednou z priorít nášho poslaneckého klubu Team Vallo. Pred 50 rokmi likvidovali v Paríži najväčšiu tržnicu, zvanú Brucho Paríža, ktorú tvorili krásne kovové Baltardove pavilóny. Tržnicu premiestnili na predmestie Paríža, na jej mieste vzniklo komerčné centrum Les Halles. Dôvod: veľká križovatka vlakov a metra pod zemou. Neskôr sa jeden významný parížsky architekt priznal, že likvidácia tejto tržnice sa radí medzi najčiernejšie dni Paríža. Naše trhovisko Miletička by sa malo zmenšiť kvôli električke, ktorá by prechádzala cez Košickú ulicu. Želám si, aby sme neurobili rovnakú chybu ako v Paríži, že kvôli doprave si zlikvidujeme tržnicu. Buďme na našu „Miletičku“ hrdí.   Lucia Štasselová, Team Vallo pre Ružinov (juh) Trhy zohrávali kľúčovú úlohu pri formovaní miest. Dnes sú ich významnou súčasťou, slúžia ako miesta pre stretnutia, predaj tovaru, jeho výrobu, ale aj ako turistická atrakcia a mestský marketing. Keď sa vyberiete na „Miletičku“ vo všedný deň, máte pocit, že sa tu pohybujú skôr ľudia na okraji spoločnosti. Ako je však možné, že trhoviská vo Viedni vyhľadávajú aj turisti? Akú úlohu zohráva „Miletička“ pri rozvoji hlavného mesta, chce definovať magistrát spolu s Metropolitným inštitútom Bratislava, v spolupráci s mestskou časťou. Prvým krokom je realizácia projektu rekonštrukcie, na ktorú sme na základe aj môjho návrhu vyčlenili 50-tisíc eur z ružinovského rozpočtu. Pre nás, poslancov za Team Vallo pre Ružinov, je prioritné odstrániť vizuálny smog. Pripravujeme projekt „zeleň miesto bilboardov“. „Miletička“ si zaslúži komplexný prístup revitalizácie ako v oblasti kvality služieb, tak aj v oblasti technickej a dizajnérskej. „Miletička“ musí byť príjemným a čistým verejným priestorom.