Spravodajstvo

podľa počasia v posledných dňoch sa zdá, že nás čaká naozaj horúce leto. Na ružinovskom úrade nás však prázdniny nečakajú. Tohtoročné leto bude v Ružinove veľmi akčné. Už v prvej polovici júna sme dokončili druhú kosbu Ružinova – v absolútne rekordnom čase. O to viac sa chlapi z nášho Ružinovského podniku venujú iným prácam – napríklad upratovaniu, polievaniu stromov, ružovým záhonom v parkoch, zametaniu ulíc, a podobne. Verím, že ste si zmenu všimli, zvlášť znižovanie prašnosti a polievanie zelene je kvôli klimatickej zmene stále dôležitejšie. V lete odštartujeme zhruba 30 rekonštrukcií ciest, ulíc a chodníkov, na ktoré sme dlho čakali. Zoznam sa do tohto úvodníka ani nevojde, nájdete ho však na ôsmej strane. Po 53 rokoch spustíme výstavbu prvej novej školy a pracujeme na tom, aby sme do konca roka pridali navyše 150 miest v našich škôlkach. Už prebieha rekonštrukcia požiarnej zbrojnice v Prievoze, pridá sa k nej rekonštrukcia knižnice na Miletičovej, rozšírenie sídla Mestskej polície a vytvorenie moderného klientskeho centra pre vás na našom úrade. Po dokončenom skvelom detskom ihrisku na Albrechtovej sa pustíme do prác na ďalších. Azda najviac sa však teším, že sa nám po rokoch podarí vrátiť život na západný breh jazera Štrkovec. V areáli pri detskom ihrisku, kde pred rokmi fungovalo občerstvenie a detské prvky, v spolupráci so špičkovým podujatím Tour de France, vznikne zóna, v ktorej si po rokoch budete môcť opäť zašportovať, zabaviť sa či občerstviť. Pribudnúť by mala dokonca aj piesková pláž. A hoci je stále horúce leto, veľké prekvapenia pre vás chystáme aj na jeseň a počas zimy ;-). Váš starosta  

V časopise Ružinovské Echo vám postupne predstavujeme všetkých poslancov miestneho zastupiteľstva. Dnes poslankyňa Katarína Šimončičová. Je to viac ako rok odkedy čelíme pandémii, ktorá významne ovplyvnila fungovanie celej spoločnosti. Čo je v takejto situácii kľúčovou úlohou obce? Epidémia COVID-19 zmenila pohľad na úlohy samospráv. To, ako Slovensko zvládlo prvé vlny pandémie, bolo aj vďaka samospráve. Samosprávy reagovali rýchlo a pružne. Prijali ako prvé preventívne opatrenia na zabránenie šírenia vírusu, skôr ako štát. Začali sa venovať krízovému riadeniu, obmedzeniu pohybu, zatvoreniu škôl a obmedzeniu verejnej dopravy, distribuovali ochranné pomôcky, ktorých nákup realizovali z vlastných zdrojov, okresné úrady absolútne zlyhali. Keby samosprávy nekonali podľa zdravého rozumu, dnes by sme čísla na Slovensku mali ešte horšie. Išlo o stovky opatrení, ako distribuovať potraviny, starostlivosť o seniorov, veľa miest malo vlastné krízové štáby a vydávali vlastné opatrenia. Samospráva vedela overiť, ktoré opatrenia vlády sú reálne. Kríza navyše výrazne zasiahla rozpočty samospráv.Okrem výpadku príjmov ich pochopiteľne zaťažil aj nárast neplánovaných výdavkov súvisiaci s prijatými opatreniami. Samosprávy ukázali schopnosť operatívne a úspešne reagovať na výzvy, ktoré krízové obdobie prinieslo – boli schopné flexibilne reagovať medzi sebou, aj s vládou. ZMOS, Únia miest aj K8 sa vedia zorganizovať lepšie, ale potrebujú kompetencie – je tu kompetenčné vákuum, orgány krízového riadenia – obec, mesto, štát a krajské orgány – nefungujú, preto je na stole výzva na reformu, aby bol funkčný model – vláda to má vo svojom programovom vyhlásení. Okrem iného ste členkou komisie územného plánovania a životného prostredia. Čo je pre vás za daných okolností prioritou? Územné plánovanie aj ochrana životného prostredia má fungovať aj bez ohľadu na pandémiu. Samozrejme, že to spomalí chod vecí, lebo veľa ľudí buď ochorie, alebo je doma s deťmi, alebo pracuje z domu. Prípadne obec nemôže organizovať stretnutia s verejnosťou priamo napr. na prerokovanie návrhov územných plánov zón. Spomalil sa život, ale na druhej strane sme prešli do online priestoru, mávali sme zasadnutia komisie cez internet. Musím povedať, že keby bolo iba na samospráve, napr. našej ružinovskej a neboli by sme odkázaní na rôzne povolenia, schvaľovania, stanoviská štátnej správy, boli by sme už mali schválených viacero územných plánov zón. Čo sa týka ochrany životného prostredia, samozrejme, že aj tu sa práce spomalili, hoci tráva neprestávala rásť, horúčavy boli bez ohľadu na vírusy, klimatická zmena a jej dôsledky pretrvávajú a treba na ne reagovať. Bolo to náročnejšie kvôli chorobám zamestnancov, zatvorenému úradu. Ružinov je jednou z najobľúbenejších častí mesta pre život. V čom vidíte špecifiká našej mestskej časti? Ružinov je to panoptikum prístupov pri tvorbe mestského prostredia. Má svoje historické časti aj moderné až po súčasnosť, sú tu prvé, veľkoryso plánované sídliská, ktoré sa tvorili ako urbanistické komplexy. Unikátne krajinné zákutia – vodné plochy, Štrkovec a Rohlík, Zlaté piesky, rameno Dunaja vo Vlčom hrdle. Kvalitné školy a školské areály. Objekty hodné ochrany: Stará radnica, kostol, kaštieľ v Prievoze, samotné koncepty urbanistického plánovania – 500 bytov, Štrkovec, Pošeň, Ostredky a Trávniky, Zimný prístav. Ružinov je charakteristický tým, že je celý na rovine – dávno tu mala byt vybudovaná sieť bezpečných cyklotrás. Tienistou stránkou Ružinova je aj to, že si nechal zbúrať industriálne objekty: Kablovku, Gumonku, Cvernovku. Mohli byť po konverzii zaujímavými kultúrnymi objektmi. Má aj environmentálne záťaže, ktorých odstránenie by malo byť prioritou mestskej časti v spolupráci so štátom, najmä pri financovaní likvidácie, či je to skládka vo Vrakuni s presahom do Ružinova, areál Istrochemu s presahom k nám, alebo zvyšky po ropnom závode Apollo, kde na povrchu sa projektujú najvyššie stavby v Ružinove (a v Starom Meste). Vaším domovským obvodom sú Nivy. Čo považujete za najdôležitejšie riešiť v tejto časti Ružinova? Bývam na Dulovom námestí, na Košickej ulici, ktorá je jednou z najkrajších ulíc. Teda bývala, so svojím stromoradím, vytvárajúcim klenbu. Jednak o stromoradia sa magistrát, ktorý to má stále v správe, nestaral, nechával ich iba na dopravákov, ktorí na stromoch odstraňovali prekážky v doprave, ale nestarali sa o to, čo ten strom potrebuje. Posledné roky sa to na magistráte zmenilo, ale pre niektoré stromy to prišlo, žiaľ, neskoro. Okrem zlého zdravotného stavu likvidujú stromoradie aj stavby (Cvernovka), alebo plánovaná električka. Obávam sa, že na Košickej ulici veľa stromov neostane. Bude to zas ďalší z „teplých“ bulvárov, nebude lákať ľudí sa po ňom prejsť. Je potrebné sa začať systematicky starať aj o ďalšie stromoradia na priľahlých uliciach. Pripravuje sa revitalizácia Dulovho námestia, treba posilniť jeho úlohu stretávania sa a pobytu na ňom, nielen počas vianočných trhov. Čaká nás rekonštrukcia trhoviska Miletičova, mal by byť predovšetkým trhom zeleninovo-ovocným, namiesto plota s bilbordmi má mať plot živý, zelený. Na záver jedna aktuálna otázka. V čase, kedy robíme tento rozhovor, sa dostala do medzirezortného pripomienkového konania nová stavebná legislatíva. Ako hodnotíte tento návrh? Návrh nového stavebného zákona a zákona o územno-plánovaní považujem za veľmi zlý, arogantný a v rozpore s ústavou. Je to návrh v prospech istej skupiny stavebníkov, nemá žiadne znaky verejného záujmu. Nielen verejnosť, ale aj samospráva, ktorej územné plánovanie je originálnou kompetenciou, je týmto návrhom o to pripravená. Územné plánovanie by malo byť, podľa môjho názoru, spoločenskou zmluvou, na ktorej sa dohodnú všetky tri sektory: verejná správa, podnikateľský a občiansky. Podľa takto dobre pripraveného územného plánu aj stavebné konania bežia rýchlejšie, už by to mala byť skôr rutina. Avšak zas pripomínam, že štát nemá samosprávy zdržiavať, má sám dodržiavať zákonné lehoty a nie vyhovárať sa na starostov, či primátorov.   

Pozná to asi každý, kto býva v bytovom dome. Vždy sa nájde niekto, kto fajčí na balkóne a vám z toho páchne celý byt, kto pravidelne cez víkendy žúruje ešte aj po polnoci alebo kto si myslí, že je v poriadku využívať spoločné priestory sám pre seba, lebo „veď spoločné je aj moje“. Donedávna boli ostatní susedia takmer bezmocní, dnes už je však situácia iná. O tom, ako môžu spoluvlastníci postupovať, sme sa rozprávali s Mgr. Dušanom Krošlákom z advokátskej kancelárie LD Legal, s.r.o. Do nášho domu sa prisťahovali noví susedia. Pravidelne ešte aj po polnoci je od nich počuť hlasnú hudbu a fajčia aj v spoločných priestoroch. Upozornenia ani snaha o dohovor nepomohli a polícii jednoducho neotvorili. Čo môžeme robiť? Volajte políciu Rušenie nočného pokoja je priestupkom proti verejnému poriadku, pričom za nočný pokoj sa považuje časový interval od 22.00 hod. do 06:00 hod. Priestupok je privolaná mestská polícia (159) oprávnená prejednať v blokovom konaní a vyriešiť ho napomenutím alebo udeliť páchateľovi priestupku pokutu 33 eur a v rozkaznom konaní dokonca až do 250 eur. Zásadným problémom však býva situácia, kedy páchateľ neotvorí dvere, čím znemožní prejednanie a zistenie priestupku. Privolanie obecnej polície v takom prípade často nepomôže vôbec alebo len na chvíľu, počas prítomnosti polície. Schovávať sa nepomôže Od 1. 1. 2020 je však účinná novela zákona o vlastníctve bytov, ktorá by mohla pomôcť riešeniu obdobných situácií. Predmetná novela doplnila do zákona povinnosť vlastníkov, nájomcov, osôb, ktoré žijú s uvedenými osobami v spoločnej domácnosti, ako aj osôb, ktoré sa zdržiavajú v dome dodržiavať domový poriadok schválený vlastníkmi na schôdzi nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov. Až do účinnosti tejto novely neboli povinnosti uvedené v domovom poriadku právne vynútiteľné, pretože zákon domový poriadok ani povinnosť dodržiavať ho neupravoval. Domový poriadok V zmysle zákonnej definície je domový poriadok súbor pravidiel a zásad dodržiavania dobrých mravov pri výkone práv a povinností vlastníkov a nájomcov bytov a nebytových priestorov v dome, osôb, ktoré žijú s uvedenými osobami v spoločnej domácnosti, ako aj osôb, ktoré sa zdržiavajú v dome, pri užívaní spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a priľahlého pozemku. Vďaka tomu si môžu vlastníci na schôdzi odhlasovať domový poriadok a upraviť v ňom pravidlá spolunažívania v dome, medzi nimi napr. povinnosť dodržiavať nočný pokoj, zásady využívania spoločných priestorov, atď. Zároveň si môžu dohodnúť aj sankcie za porušenie povinností uvedených v domovom poriadku a tiež osoby alebo skupiny osôb oprávnené rozhodovať o uložení sankcií. Riešenie? Pokuta Ak dostane vlastník pokutu napr. 200 eur za porušenie nočného pokoja, pravdepodobne si nabudúce rozmyslí, či bude dodržiavať domový poriadok. Takéto riešenie síce nepomôže ihneď v situácii, kedy dochádza k rušeniu nočného pokoja, ale môže mať významný vplyv pre motiváciu dodržiavať domový poriadok. Samozrejme, vlastník naďalej môže privolať mestskú políciu, aby sa pokúsila vyriešiť priestupok a takéto zdokumentovanie priestupku môže byť následne použité aj ako dôkaz pri riešení porušenia podľa domového poriadku a uložení pokuty. Zaplatené pokuty budú príjmom bytového domu, t.j. všetkých vlastníkov. V prípade, ak porušiteľ pokutu dobrovoľne nezaplatí, môže jej zaplatenie správca bytového domu vymáhať rovnako ako v prípade neplatenia mesačných preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv. Správca alebo predseda spoločenstva môže sankcie vymáhať mimosúdnym, prípadne následne aj súdnym spôsobom. Posledná možnosť V extrémnych prípadoch, ak vlastník bytu hrubo poškodzuje byt alebo spoločné časti domu alebo sústavne narušuje pokojné bývanie, porušuje dobré mravy v dome, môže vlastník (alebo viacerí vlastníci) alebo spoločenstvo podať návrh na súd, aby nariadil predaj bytu. Keďže ide o významný zásah do vlastníckeho práva vlastníka, tento postup je vhodný len v naozaj ojedinelých prípadoch, kedy žiadne iné kroky nepomohli k vykonaniu nápravy. AK LD Legal, s.r.o. zabezpečuje pre mestskú časť právnu poradňu pre seniorov.  

Ilustračná fotografia. (Pixabay.com) Hnevajú vás susedia, ktorí robia neporiadok pred panelákom? Máte strach, keď do večerných hodinách prechádzate parkom, v ktorom nefunguje osvetlenie? Spísali sme zoznam problémov, o ktorých nás informujete najčastejšie. Predtým, ako budete telefonovať, alebo písať e-mail, pripravte si adresu, či opis miesta a tiež kontakt, prostredníctvom ktorého sa bude dať s vami spojiť.    

Nárast počtu detí, odložené nástupy do škôl, ale aj povinná predškolská dochádzka – to všetko výrazne ovplyvní to, koľko menších detí začne v septembri chodiť do škôlok, a na ktoré školy nastúpia budúci prváčikovia. Budovy škôlok patrili v 90. rokoch a na prelome tisícročí medzi tie, ktorých sa samosprávy zbavovali veľmi rýchlo. Okrem toho, že sa v tom čase rodilo menej detí, znamenalo to pre obce na celom Slovensku rýchly príjem do rozpočtu. Demografická krivka a sťahovanie obyvateľov do väčších miest tento trend obrátili, ale nové škôlky už takmer nestavali. Cena za škôlky Aj napriek tomu, že za posledné dva roky v Ružinove pribudlo ročne asi sto miest, vrátane úplne novej škôlky na Banšelovej či Borodáčovej ulici, stále to nestačí. Výstavba jednej škôlky stojí 1-2 milióny eur a náklady mestskej časti na dieťa na rok predstavujú 2800 eur. Ďalším problémom je nedostatok pozemkov vo vlastníctve, resp. správe mestskej časti. Povinní predškoláci Situáciu tento rok značne komplikuje aj novela školského zákona, ktorá zavádza povinné predprimárne vzdelávanie. Povinnosť prijať všetky päťročné deti, t.j. aj tie, ktoré doposiaľ do škôlky vôbec nechodili, resp. tie, ktoré chodili do súkromných zariadení, znamená, že bude problém prijať mladšie deti. Podstatné je aj to, že podľa školského zákona musia škôlky prijať päťročné deti aj v prípade, ak majú trvalý pobyt niekde inde, takže aj v Malinove alebo vo Svidníku. Ružinov spolu s ďalšími zástupcami ZMOS-u momentálne rokuje o úprave zákona, ktorý by zohľadňoval prednostné prijímanie detí z Ružinova, keďže škôlky sú financované priamo z rozpočtu mestských častí. Kapacity ZŠ V čase uzávierky tohto čísla Ružinovského Echa základné školy kompletizovali zoznamy zapísaných detí. Na deväť ružinovských škôl, ktorých zriaďovateľom je mestská časť, sa zapísalo 1188 detí, po odpočítaní duplicít, kedy rodičia deti zapisovali na dve aj viac škôl, ich zostalo 905. Ani to číslo nemusí byť konečné, keďže časť z nich si dávalo prihlášky aj na iné základné školy – cirkevné, súkromné, alebo ZŠ Košická, ktorej zriaďovateľom je okresný úrad v sídle kraja. Budúci rok by už situácia mohla byť jednoduchšia. Pokiaľ nenastanú komplikácie, ešte tento kalendárny rok pribudnú ďalšie priestory, aby sme mali pre našich žiakov dosť miesta. NEDOSTALO SA VAŠE DIEŤA DO ŠKOLY? Školská dochádzka je povinná, takže vaše dieťa po prázdninách do školy v septembri určite nastúpi. Nemusí to byť však práve do toho zariadenia, na ktoré ste ho zapísali. Do niektorých škôl sa totiž hlási až desaťnásobne viac detí ako je kapacita. Hlavnou prioritou je prijať tie deti, ktoré bývajú čo najbližšie pri škole. V prípade, že dieťa na vami vybranú školu neprijali, môžete sa proti rozhodnutiu odvolať. Ak sa nejaké miesto uvoľní, dieťa môže byť potom prijaté. Ak nie, bude dieťa umiestnené do školy v rámci mestskej časti, ktorá má voľné kapacity. Poslednou možnosťou je rozhodnutie okresného úradu. Má to však aj háčik. Ten totiž môže dieťa umiestniť na ktorúkoľvek základnú školu v Bratislave, ktorá bude mať voľné miesto.   

Dotačná komisia podporila 47 projektov príspevkami v celkovej hodnote takmer 150-tisíc eur. Žiadosti uchádzačov sa posudzovali v dvoch kategóriách – ako rozvojové alebo ako komunitné projekty. Kým rozpočty tradičných komunitných projektov sa mohli pohybovať v rozmedzí 500 až 5-tisíc eur, pribudla podpora rozvojových projektov, ktorá mohla byť na úrovni 5 až 20-tisíc eur. Uchádzači mohli predkladať projekty zamerané na kultúrno-spoločenské aktivity, prípadne v oblasti vzdelávania, telovýchovy, športu a mládeže, ochrany životného prostredia, sociálnej oblasti, ochrany a tvorby životného prostredia a rozvoja komunitného života. Komisia posudzovala 16 žiadostí o rozvojové dotácie a 73 žiadostí o komunitné dotácie. Príspevok mestskej časti získa 7 rozvojových projektov v celkovej hodnote 44 996,8 eura a 40 komunitných projektov v hodnote 104 958,28 eura. Mnohé organizácie, ktoré sa niekedy aj celé roky pasujú s finančnými problémami a prežívajú len zásluhou zapálených nadšencov, určite takáto správa poteší. Komunitné dotácie podporujú krátkodobé projekty, zamerané najmä primárne na komunitu a jej rozvoj. Tento rok na ne bolo vyčlenených 70 percent z celkového objemu finančných prostriedkov, t.j. 105-tisíc eur a na rozvojové 30 percent, t.j. 45-tisíc eur. V najbližších dňoch už úspešní žiadatelia dostanú informáciu o schválenej výške dotácie a informáciou o tom, aké dokumenty musia ešte pred podpisom zmluvy doložiť. Hneď na to sa im pripraví zmluva. V prípade nejasností môžu žiadatelia kontaktovať miestny úrad na adrese dotacie@ruzinov.sk.  

Chodci sa môžu po Ružinove aj vo večerných hodinách pohybovať bez menších obáv. Na ulici Maximiliána Hella už zopár dní funguje inovatívne osvetlenie priechodu.  Vidieť a byť videný. To platí nielen pre vodičov a autá, ale aj v prípade chodcov, ktorí prechádzajú cez priechody. Jeden takýto špeciálny už funguje aj v Ružinove. Hlavnou výhodou zariadenia na ulici Maximilána Hella je kvalita osvetlenia – chodca je lepšie vidieť a svetlo navyše núti vodiča automobilu, aby spozornel. Mestskú časť Ružinov pritom toto zariadenie nestálo ani cent. Ide o výsledok dobrých vzťahov a dlhodobej spolupráce s odborom dopravy polície. Vďaka tomu je takýto prototyp práve v našej mestskej časti. S tým však - bohužiaľ - súvisia aj občasné technické problémy. V Ružinove sa vyskytli krátko po inštalácii. Zariadenie však už zase funguje presne tak, ako má. Teda - na plné obrátky. Aj keď však mestská časť dostáva tipy, kde by mohli byť takéto priechody, nie vždy môže urobiť také rozhodnutie. V prípade ciest (aj keď sa nachádzajú v mestskej časti Ružinov), – napr. Tomášikova ulica, kde došlo k tragickej nehode, pri ktorej zahynula študentka, však rozhoduje magistrát, pretože sú v správe hlavného mesta. Priechod pre chodcov na ulici Maximiliána Hella však určite nebude jediný takýto „inteligentný“ projekt, ktorý vznikne v Ružinove. Už teraz sa pracuje na príprave ďalších.   

v máji sa nám podarila veľká vec! Parlament schválil zákon, že obec môže opraviť aj cestu alebo chodník, ktoré nemajú známeho majiteľa, ak slúžia verejnosti. Nápad na túto zmenu som sa snažil presadzovať ako starosta od prvého dňa - a pridalo sa k nemu mnoho dobrých starostiek a starostov z celého Slovenska. V Národnej rade SR zákon predložila naša ružinovská poslankyňa parlamentu Monika Kozelová, text pomáhala písať naša ružinovská poslankyňa Michaela Biháryová. Za ich prácu im patrí veľká vďaka. Zo zákona vyplýva, že konečne môžeme legálne opraviť aj výtlky na cestách, ktoré nám nepatria, ale slúžia vo verejnom záujme. Exnárova popri autoškole, parkoviská popri Ružinovskej, vnútroblok Delfín, Priekopy, cesta k lodenici na Mokráň-Záhoň... všetci poznáme tie najrozbitejšie úseky v Ružinove, ktoré desiatky rokov naša mestská časť nemohla opraviť, lebo nikomu nepatrili. Znie to neuveriteľne, ale keby sme ich opravili, ako starostu ma za to doteraz dokonca mohli posadiť do basy. Teraz bude ich oprava legálna - rovnako ako sa zlegalizuje odhŕňanie snehu na mnohých chodníkoch vo vnútroblokoch, ktoré nemajú správcu (napríklad skoro celá Pošeň). Samozrejme, ani tento zákon nám nedovoľuje robiť investície - na stavebné povolenie treba zdokladovať vlastnícky vzťah k stavbe cesty či chodníka. Umožňuje nám ale robiť všetky opravy, na ktoré sa stavebné povolenie nevyžaduje - teda najmä vymeniť asfalt bez výmeny obrubníkov. A samozrejme, limitom sú stále peniaze, takže nedokážeme všetko opraviť hneď a zaraz. Postupne sa však do toho pustíme - a napríklad tú Exnárovu či parkoviská na Súmračnej zvládneme ešte tento rok. Váš starosta  

V časopise Ružinovské Echo vám postupne predstavujeme všetkých poslancov miestneho zastupiteľstva. Dnes poslanec Michal Vicáň. Je to práve rok odkedy čelíme pandémii, ktorá významne ovplyvnila fungovanie celej spoločnosti. Čo je v takejto situácii kľúčovou úlohou obce? Pandémia zasiahla takmer všetky oblasti verejného a súkromného života. S priamym ohrozením súperí veľká časť obyvateľstva a bezprostredne ohrozuje každého z nás. Ochorenie ohrozuje milióny našich obyvateľov a ich rodín, taktiež tisíce spoločností, firiem, živnostníkov a rôznych organizácii. Samosprávy na Slovensku ale aj v tejto situácii ukázali, aký veľký je ich význam. Kľúčovou úlohou bolo zabezpečovanie pomoci pre obyvateľov, ochranných pomôcok a liekov pre seniorov, testovanie a informovanie obyvateľov v boji s ochorením. Rád by som sa poďakoval všetkým zamestnancom miestneho úradu a všetkých organizácií mestskej časti, ktorí počas prvej a druhej vlny zabezpečovali množstvo aktivít, ktoré síce na prvý pohľad nevidno, ale vďaka ktorým zvládol Ružinov toto obdobie tak dobre. Okrem iného ste aj členom komisie územného plánovania a životného prostredia. Čo je pre vás prioritou v tejto oblasti? Táto komisia je veľmi dôležitá pre rozvoj našej mestskej časti a nemôžeme prehliadať ani globálne trendy zmeny klímy. Zdravé životné prostredie, starostlivosť o zeleň, výsadba nových stromov, čistota sú základ. Našťastie máme v Ružinove veľmi veľa zelene a staráme sa o 165 hektárov zelených plôch. Z pohľadu územného plánovania sa snažíme usmerňovať urbanistický rozvoj a stavebný rozmach v Ružinove. Stavebníci musia pri svojich zámeroch myslieť aj na dopady ich projektov na obyvateľov, aby sme vytvárali dokonalý súlad v procesoch rozvoja území našej mestskej časti. Ružinov je stále najlukratívnejší pre developerov, vidíme to stále na nových projektoch. Som veľmi rád, že aj prostredníctvom komisie dokážeme hľadať spôsoby, ako zabezpečovať správny urbanistický rozvoj. Kompetenčne je samozrejme najdôležitejší územný plán Hlavného mesta SR Bratislavy. Ružinov je jednou z najobľúbenejších častí mesta pre život. V čom vidíte špecifiká našej mestskej časti? Poznám veľmi dobre mnoho miest na Slovensku a môžem povedať, že Ružinov patrí medzi najkrajšie. Má výborné napojenie na všetky dôležité časti hlavného mesta. Je ideálne pre rodiny, ale aj pre seniorov. Máme skvost v podobe Štrkoveckého jazera a o tom, aký je Ružinov atraktívny, svedčí aj to, že bude hostiteľom veľkého športového podujatia L´ Étape Slovakia by Tour de France. Som veľmi rád, že naše rokovania boli úspešné a obyvateľov čaká úžasné cyklistické podujatie a sprievodný program počas celého leta. Ružinovčania si zaslúžia takéto svetové podujatia, obzvlášť po období, ktorým všetci takmer rok prechádzame kvôli pandémii. Vašim domovským obvodom je Ružová dolina. Čo považujete za najdôležitejšie riešiť v tejto časti Ružinova? Ak by sme sa zamýšľali nad prioritnými problémami celého Ružinova, určite je dôležité čo najskôr konečne vyriešiť parkovaciu politiku. Ružovú dolinu tento problém trápi obzvlášť, nakoľko na jej území je veľa organizácií a firiem, kde do práce dochádza veľa obyvateľov aj z iných mestských častí. Po pilotnom spustení parkovacej politiky na Nivách je práve Ružová dolina ďalšia v poradí, kde reguláciu parkovania budeme zavádzať. Som veľmi rád, že sa mi podarilo presadiť v rozpočte mestskej časti státisícové investície práve v Ružovej doline. Spomeniem rekonštrukcie multifunkčného športového ihriska, ktorá už prebieha a tiež komplexná rekonštrukcia detského ihriska na Martinčekovej, investície do opravy ciest a chodníkov na Palušákoch, Sklenárovej, Klincovej, Trenčianskej a ulice Ružová dolina. Pripravujeme výstavbu verejného parkoviska vedľa budovy bývalého Kovoprojektu, ktoré bude slúžiť aj pre obyvateľov Ružovej doliny. V pláne máme investície do výstavby parkovacieho domu na Martinčekovej, na ktoré už máme vypracovaný projektový zámer, vizualizácie a po uvoľnení opatrení plánujem verejné predstavenie projektu obyvateľom. Musím spomenúť tiež rozvoj školstva pre našich najmenších obyvateľov. V Ružovej doline máme vynikajúcu základnú školu a tiež materskú školu. Práve do týchto zariadení smerujú financie z mojich poslaneckých priorít. Za najdôležitejšie však považujem záchranu pozemkov a športového areálu na Sklenárovej, kde sa žiadna bytovka stavať nebude a areál bude naďalej slúžiť deťom, obyvateľom, futbalu a športu. Na záver jedna aktuálna otázka. V poslednom čase sa opäť veľa hovorí o vizuálnom smogu. Akým spôsobom sa dá riešiť táto téma? Vizuálny smog má škodlivý efekt na výzor mestských priestorov, vplýva nepriaznivo na zdravie obyvateľov, je nebezpečný pre dopravu a predstavuje aj množstvo nelegálnych stavieb. V Bratislave sú billboardy všade a ich odstraňovanie je veľmi náročné. Napríklad odstránenie billboardov na trhovisku Miletičova sme na predstavenstve RPVPS schválili 5. 9. 2019 a reálne odstraňovanie sa vykonáva po takmer dvoch rokoch. Obce a mestá potrebujú silnejšie právomoci na boj s nelegálnymi reklamnými stavbami. Novela stavebného zákona rieši aj flexibilnejšie a rýchlejšie konanie na stavebných úradoch pri odstraňovaní takýchto stavieb, zvyšujú sa pokuty a mení sa aj spôsob povolení, vďaka čomu budú môcť mestá regulovať svoje územia z hľadiska reklamy. Veľmi efektívny je návrh mojich kolegov z ministerstva dopravy a výstavby, ktorí pripravili ochranné pásma pre cesty 1., 2. a 3. triedy, pretože reklamné stavby majú negatívny vplyv aj na nehodovosť. Riešením je tiež neuzatváranie nových zmlúv a vypovedanie nájomných zmlúv, vďaka čomu sa darí odstraňovať niektoré stavby a dosiahnuť tak efekt krajšieho prostredia. Primárnym nástrojom pre reguláciu billboardov môže byť aj územný plán, ktorého zmena dokáže do istej miery regulovať výskyt vizuálneho smogu. Existujúca stavebná legislatíva nás v tomto dosť brzdí. Je však potrebné pracovať na ucelenej koncepcii vizuálneho smogu a neobávať sa, že úbytkom reklám prídu mestá a obce o príjmy do mestskej kasy.