V časopise Ružinovské Echo vám postupne predstavujeme všetkých poslancov miestneho zastupiteľstva. Dnes poslankyňa Katarína Šimončičová.
Je to viac ako rok odkedy čelíme pandémii, ktorá významne ovplyvnila fungovanie celej spoločnosti. Čo je v takejto situácii kľúčovou úlohou obce?
Epidémia COVID-19 zmenila pohľad na úlohy samospráv. To, ako Slovensko zvládlo prvé vlny pandémie, bolo aj vďaka samospráve. Samosprávy reagovali rýchlo a pružne. Prijali ako prvé preventívne opatrenia na zabránenie šírenia vírusu, skôr ako štát. Začali sa venovať krízovému riadeniu, obmedzeniu pohybu, zatvoreniu škôl a obmedzeniu verejnej dopravy, distribuovali ochranné pomôcky, ktorých nákup realizovali z vlastných zdrojov, okresné úrady absolútne zlyhali.
Keby samosprávy nekonali podľa zdravého rozumu, dnes by sme čísla na Slovensku mali ešte horšie. Išlo o stovky opatrení, ako distribuovať potraviny, starostlivosť o seniorov, veľa miest malo vlastné krízové štáby a vydávali vlastné opatrenia. Samospráva vedela overiť, ktoré opatrenia vlády sú reálne. Kríza navyše výrazne zasiahla rozpočty samospráv.Okrem výpadku príjmov ich pochopiteľne zaťažil aj nárast neplánovaných výdavkov súvisiaci s prijatými opatreniami. Samosprávy ukázali schopnosť operatívne a úspešne reagovať na výzvy, ktoré krízové obdobie prinieslo – boli schopné flexibilne reagovať medzi sebou, aj s vládou. ZMOS, Únia miest aj K8 sa vedia zorganizovať lepšie, ale potrebujú kompetencie – je tu kompetenčné vákuum, orgány krízového riadenia – obec, mesto, štát a krajské orgány – nefungujú, preto je na stole výzva na reformu, aby bol funkčný model – vláda to má vo svojom programovom vyhlásení.
Okrem iného ste členkou komisie územného plánovania a životného prostredia. Čo je pre vás za daných okolností prioritou?
Územné plánovanie aj ochrana životného prostredia má fungovať aj bez ohľadu na pandémiu. Samozrejme, že to spomalí chod vecí, lebo veľa ľudí buď ochorie, alebo je doma s deťmi, alebo pracuje z domu. Prípadne obec nemôže organizovať stretnutia s verejnosťou priamo napr. na prerokovanie návrhov územných plánov zón. Spomalil sa život, ale na druhej strane sme prešli do online priestoru, mávali sme zasadnutia komisie cez internet. Musím povedať, že keby bolo iba na samospráve, napr. našej ružinovskej a neboli by sme odkázaní na rôzne povolenia, schvaľovania, stanoviská štátnej správy, boli by sme už mali schválených viacero územných plánov zón. Čo sa týka ochrany životného prostredia, samozrejme, že aj tu sa práce spomalili, hoci tráva neprestávala rásť, horúčavy boli bez ohľadu na vírusy, klimatická zmena a jej dôsledky pretrvávajú a treba na ne reagovať. Bolo to náročnejšie kvôli chorobám zamestnancov, zatvorenému úradu.
Ružinov je jednou z najobľúbenejších častí mesta pre život. V čom vidíte špecifiká našej mestskej časti?
Ružinov je to panoptikum prístupov pri tvorbe mestského prostredia. Má svoje historické časti aj moderné až po súčasnosť, sú tu prvé, veľkoryso plánované sídliská, ktoré sa tvorili ako urbanistické komplexy. Unikátne krajinné zákutia – vodné plochy, Štrkovec a Rohlík, Zlaté piesky, rameno Dunaja vo Vlčom hrdle. Kvalitné školy a školské areály. Objekty hodné ochrany: Stará radnica, kostol, kaštieľ v Prievoze, samotné koncepty urbanistického plánovania – 500 bytov, Štrkovec, Pošeň, Ostredky a Trávniky, Zimný prístav. Ružinov je charakteristický tým, že je celý na rovine – dávno tu mala byt vybudovaná sieť bezpečných cyklotrás. Tienistou stránkou Ružinova je aj to, že si nechal zbúrať industriálne objekty: Kablovku, Gumonku, Cvernovku. Mohli byť po konverzii zaujímavými kultúrnymi objektmi. Má aj environmentálne záťaže, ktorých odstránenie by malo byť prioritou mestskej časti v spolupráci so štátom, najmä pri financovaní likvidácie, či je to skládka vo Vrakuni s presahom do Ružinova, areál Istrochemu s presahom k nám, alebo zvyšky po ropnom závode Apollo, kde na povrchu sa projektujú najvyššie stavby v Ružinove (a v Starom Meste).
Vaším domovským obvodom sú Nivy. Čo považujete za najdôležitejšie riešiť v tejto časti Ružinova?
Bývam na Dulovom námestí, na Košickej ulici, ktorá je jednou z najkrajších ulíc. Teda bývala, so svojím stromoradím, vytvárajúcim klenbu. Jednak o stromoradia sa magistrát, ktorý to má stále v správe, nestaral, nechával ich iba na dopravákov, ktorí na stromoch odstraňovali prekážky v doprave, ale nestarali sa o to, čo ten strom potrebuje. Posledné roky sa to na magistráte zmenilo, ale pre niektoré stromy to prišlo, žiaľ, neskoro. Okrem zlého zdravotného stavu likvidujú stromoradie aj stavby (Cvernovka), alebo plánovaná električka. Obávam sa, že na Košickej ulici veľa stromov neostane. Bude to zas ďalší z „teplých“ bulvárov, nebude lákať ľudí sa po ňom prejsť. Je potrebné sa začať systematicky starať aj o ďalšie stromoradia na priľahlých uliciach. Pripravuje sa revitalizácia Dulovho námestia, treba posilniť jeho úlohu stretávania sa a pobytu na ňom, nielen počas vianočných trhov. Čaká nás rekonštrukcia trhoviska Miletičova, mal by byť predovšetkým trhom zeleninovo-ovocným, namiesto plota s bilbordmi má mať plot živý, zelený.
Na záver jedna aktuálna otázka. V čase, kedy robíme tento rozhovor, sa dostala do medzirezortného pripomienkového konania nová stavebná legislatíva. Ako hodnotíte tento návrh?
Návrh nového stavebného zákona a zákona o územno-plánovaní považujem za veľmi zlý, arogantný a v rozpore s ústavou. Je to návrh v prospech istej skupiny stavebníkov, nemá žiadne znaky verejného záujmu. Nielen verejnosť, ale aj samospráva, ktorej územné plánovanie je originálnou kompetenciou, je týmto návrhom o to pripravená. Územné plánovanie by malo byť, podľa môjho názoru, spoločenskou zmluvou, na ktorej sa dohodnú všetky tri sektory: verejná správa, podnikateľský a občiansky. Podľa takto dobre pripraveného územného plánu aj stavebné konania bežia rýchlejšie, už by to mala byť skôr rutina. Avšak zas pripomínam, že štát nemá samosprávy zdržiavať, má sám dodržiavať zákonné lehoty a nie vyhovárať sa na starostov, či primátorov.
Facebook
Twitter