Najskôr Čína, potom Taliansko, množstvo ďalších krajín na všetkých kontinentoch a začiatkom marca sa kvôli začínajúcej pandémii koronavírusu takmer zastavil život aj na Slovensku. Pozornosť celej krajiny sa vtedy upriamila na Ružinov. Ako sa za posledné týždne zmenili naše životy? A čo si z tejto krízy odnášame?
Eva Bacigalová, Tím Ružinov (Nivy)
Už dnes môžeme skonštatovať, že celá naša generácia na rok 2020 nikdy nezabudne. Pre ohrozenie nákazou sme aj v Ružinove uzavreli nielen školy, škôlky, centrá voľného času či denné centrá pre seniorov, ale svoju činnosť na nulu zredukovali aj kiná, divadlá a domy kultúry. Nemôžeme sa stretávať v kaviarňach a reštauráciách, ani si sadnúť na terasu na zmrzlinu. Všetko zlé je však tradične aj na niečo dobré, pretože práve v tomto výnimočnom čase si v Ružinove skutočne navzájom pomáhame. Zisťujeme, koľko osamelých seniorov či chronicky chorých susedov, ktorí teraz potrebujú našu pomoc, máme vo svojom okolí. Koľko úžasných žien šije pre tých najohrozenejších rúška, koľko dobrovoľníkov sa stará o tých najslabších. Podporujeme lokálnych podnikateľov tým, že si napríklad práve u nich nakupujeme hotové jedlo a sme pripravení takto pomôcť aj ďalším hneď, ako budú môcť svoje prevádzky otvoriť. Áno, práve v takýchto kritických časoch sa ukazuje, aký je skutočný obsah slova spolupatričnosť. Som hrdá na to, že #RužinovSiPomáha.
Martin Ferák, Team Vallo pre Ružinov (Trávniky)
Pre mňa osobne je súčasná pandémia veľkou skúsenosťou. Sila jednoduchého vírusu, ktorý aj napriek relatívne nízkej smrtnosti dokázal doviesť ku kolapsu systémy zdravotníctva mnohých vyspelých krajín je pochopiteľne hrozivá a naše generácie sa ničím podobným nestretli ani v najbujarejšej fantázii. No ako sa hovorí - na všetkom zlom, je niečo dobré. To pozitívum je, že sme si vďaka vynútenej zastávke mohli vydýchnuť, vystúpiť z rutinného pracovného kolobehu, prejaviť ľudskosť a vzájomnosť. Mnohí sme si našli čas na dlho odkladané upratovanie, či namiesto kaviarne sme sa išli prejsť do slnečnej prírody. Ako podnikateľ v cestovnom ruchu a rekreačnom športe mám samozrejme aj obavy o to, ako sa bude vyvíjať nadchádzajúca sezóna, ale považujem to skôr za výzvu k hľadaniu alternatív, než dôvod na pesimizmus. Verím, že naše životy budú po tejto skúsenosti iné, hodnotnejšie a že spomalíme a budeme si život viac užívať. Ekonómovia nemajú radi keď sa peniaze netočia, no ruku na srdce, koľko biznisov je vlastne zbytočných? Myslím, že táto doba nám dáva šancu to pochopiť.
Michal Gašaj, SME Ružinov (Nivy)
To, čo vyzeralo len ako ťažšia chrípka, zmenilo život celej krajiny. Asi nikdy som si tak bytostne neuvedomoval, ako veľmi záleží na zodpovednosti každého z nás. Ostaňme preto doma, nosme rúška, nechoďme na miesta, kde sa stretáva veľa ľudí. Ako vicestarosta mám na starosť aj problematiku seniorov. V Ružinove ich máme viac ako 21,5-tisíca. Potrebovali sme zabezpečiť infolinku. Na 314 ružinovských ulíc, do takmer 2,5-tisíc vchodov sme vylepili plagáty s telefónnymi číslami a inštrukciami pre dobrovoľníkov. A to je len zlomok toho, čo teraz robíme. Neznamená to však, že riešime len agendu, ktorá súvisí s koronavírusom. Život sa v ostatných oblastiach možno spomalil, ale nezastavil. Verím, že ako po každej búrke vyjde slnko, aj táto pandémia odznie a my sa vrátime k našim životom. A aj keď sa mnohé zmení a budeme musieť čeliť dôsledkom tejto krízy, budeme sa môcť nadýchnuť bez rúška a objať ľudí, ktorých máme radi. Verím, že sa z tejto krízy všetci poučíme. A dovtedy... Vydržme ešte a spolu to zvládneme.
Lucia Štasselová, Team Vallo pre Ružinov (Pošeň)
Je to mesiac, odkedy sa život na celom svete takmer zastavil. Kríza nám dala šancu vidieť veci jasnejšie. Dostali sme príležitosť vidieť, čo sa stane, keď sa svet zastaví. Obchody sú uzavreté. Reštaurácie sú prázdne. Ulice sú bez pohybu. Odhalili sa všetky krásne a bolestivé pravdy o tom, ako žijeme. Je to však aj príležitosť. Ak chceme pre naše deti vytvoriť lepší svet a byť trvalo udržateľní, musíme venovať pozornosť tomu, ako sa práve teraz cítime a čo robíme. Premýšľajme, čo chceme vrátiť do svojho života. Je to naša šanca definovať novú verziu normálnosti, príležitosť zbaviť sa balastu a ponechať si len to, čo robí náš život bohatším a naše deti šťastnejšími: zaujímame sa o tých druhých, pomáhame núdznym, cítime solidaritu. Definujme, ako by mala táto krajina vyzerať o päť, desať, päťdesiat rokov. Rozhodnutie môžeme urobiť na svojej osobnej úrovni - v našich domovoch, tým ako trávime rodinný čas, ... čo jeme a na čo míňame naše peniaze. A môžeme konať aj lokálne v komunitách, v organizáciách, ktoré podporujeme. Dávajme na to pozor, čo sa bude o chvíľu okolo nás diať, keď sa budeme vracať do normálu.
