Reportáže

Odkúpenie budovy starej radnice sa už čoskoro stane realitou. Napriek tomu, že toto rozhodnutie podporili poslanci už v roku 2018 a vyčlenili na to v rozpočte 400-tisíc eur, realizáciu komplikovali súdne spory. Keďže sa ich podarilo ukončiť, mestská časť má pred sebou už len doriešenie zmluvných záležitostí a ďalším krokom bude samotná rekonštrukcia. Spor, ktorý na niekoľko rokov zastavil kúpu, sa týkal spochybnenia samotného vlastníctva – teda či majiteľ je skutočne majiteľom budovy. Najvyšší súd SR právoplatne vlastníctvo budovy potvrdil, a tak už kúpe nič nebráni. Radnica z roku 1932 predstavuje vzácnu ukážka funkcionalistickej architektúry so sochárskou výzdobou Alojza Rigeleho. Okoloidúcich aj dnes upúta súborom piatich reliéfov – kosca, kočiša, murára, kováča a oráča – ktoré predstavujú významnú časť jej výzdoby. Po rekonštrukcii by tu mohli byť obradná sieň, komunitný priestor, ale aj miesto na organizovanie výstav alebo seminárov. Podobne ako v prípade revitalizácie trhoviska Miletičova, aj tentokrát mestská časť oslovila Fakultu architektúry STU a v rámci ročníkovej práce študenti pripravili niekoľko návrhov obnovy interiéru. Tie budú východiskom aj pre súťažné zadanie.   

"Žena má ducha rozvoja schopného". Tento citát patrí významnej slovenskej spisovateľke, ktorá žila na prelome 19. a 20. storočia, Elene Maróthy Šoltésovej. Dnes nám už príde úplne absurdné, aby sme komukoľvek museli vysvetľovať, že ženy majú rovnaké práva ako muži. Pre naše staré a prastaré mamy to však ani zďaleka nebola samozrejmosť.

Po dlhých mesiacoch, kedy jedinú exotiku predstavovali dokumentárne filmy a leňošenie na pláži nám pripomínali nanajvýš fotky z minulých dovoleniek a morská soľ vo vani, sa konečne otvorili hranice a my sa môžeme začať baliť. Ak sa teda nechystáte na prázdninový výlet niekde na Slovensku, máme pre vás niekoľko tipov na zahraničie – do našich partnerských miest Umag, Tapolca a Znojmo. Hneď na úvod jedno upozornenie. Napriek tomu, že do mnohých krajín už cestovať môžeme a situácia s koronavírusom sa v Európe výrazne zlepšila, stále musíme byť opatrní a dodržiavať hygienické pravidlá konkrétnej krajiny. Aktuálne informácie nájdete na stránkach ministerstva zahraničných vecí. Umag Slováci milujú Chorvátsko. Možno to tak doslova nepovedia, ale štatistiky to hovoria jasne. Dovolenka pri mori sa nám spája v prvom rade s touto krajinou. Malebné prímorské mesto Umag je od Bratislavy len šesť hodín jazdy autom. Nachádza sa v turisticky atraktívnom zálive, v ktorom je jeden z najprestížnejších prístavov ocenený modrou vlajkou. Okrem prístavu bolo toto ocenenie udelené aj niekoľkým okolitým plážam. Modrá vlajka je dobré znamenie pre všetkých, ktorí milujú čas strávený na pláži. Je to symbol čistého mora a pobrežia. Nachádza sa len kúsok od talianskych hraníc a vplyv tejto kultúry je v Umagu neprehliadnuteľný. Prvá zmienka o meste pochádza už zo 7. storočia a počas ďalších stáročí bolo postupne pod nadvládou množstva veľmocí od Byzancie až po Benátsko. Ak sa vám v Umagu zapáči, môžete o rok spojiť dovolenku napríklad aj s výletom do neďalekého Terstu. Tapolca Ak ste sa rozhodli pre kratší výlet, maďarská Tapolca je ideálnou voľbou. Len dve hodiny autom, kúsok od Balatonu, nájdete mestečko preslávené termálnymi prameňmi a viac ako tri kilometre dlhými podzemnými jaskyňami. Vzduch má takmer stopercentnú vlhkosť, obsahuje veľké množstvo vápnika a má konštantnú teplotu 20 stupňov a využíva sa na liečbu dýchacích ochorení. V meste určite neobíďte romantický mlyn a odporúčame aj niektorú z miestnych reštaurácií – maďarskú kuchyňu asi nikomu z nášho regiónu predstavovať netreba. A ak vám ostane trocha času, prejdite sa aj po okolí. O tejto časti krajiny sa totiž často hovorí ako o maďarskom Provensálsku. Znojmo Výborným tipom na dovolenku je aj južná Morava a ďalšie z našich partnerských miest – Znojmo. Cesta netrvá ani dve hodiny, takže je to ideálna destinácia aj pre rodiny s deťmi alebo kohokoľvek, kto nerád trávi priveľa času v aute. Na svoje si tu prídu všetci – bez ohľadu na to, či máte radi históriu, prechádzky v prírode, vynikajúce jedlo alebo dobré víno z okolitých vinohradov. Ak hľadáte konkrétnu inšpiráciu, stačí si vyhľadať na webe 77 divov Znojma. A o rok... Posledným z partnerských miest Ružinova je bývalé hlavné mesto Gruzínska Mtskheta. Je to jedno z najstarších a jednoznačne najkrajších miest krajiny s bohatou históriou. A hoci sa tam tento rok kvôli korone podľa všetkého nedostanete, rozhodne je to skvelý tip na dovolenku pre všetkých, ktorí ocenia aj niečo menej európske. Odborníci totiž Gruzínsko považujú za jeden zo skrytých pokladov.   

Len pár krokov od Trnavského mýta vidno aj z diaľky budovu časti bývalého mlyna. Postavil ho v roku 1882 podnikateľ Johann Ludwig, syn českého obchodníka so sviňami. Tie choval jeho otec na mieste, kde neskôr vyrástol mlyn, a potom ich posielal na bitúnok na dnešnej Miletičovej ulici. Mlyn bol vybavený na ten čas najmodernejšou technológiou a vyrábal až deväť druhov múky. Denne vyprodukoval až šesť vagónov nielen pre okolie, ale aj na export, najmä do Nemecka. Okrem toho, že to bol najväčší mlyn v Bratislave, pripísal si ešte jedno prvenstvo. V roku 1884 sa tu rozsvietili prvé elektrické žiarovky v meste. Koncom druhej svetovej vojny ho zasiahlo bombardovanie. Máte doma fotografie zo starého Ružinova? Pošlite nám ich na fotky@ruzinov.sk, radi ich zverejníme.

Žiadne kino, divadlo, žiadne koncerty. Žiadne posedenia s kamarátmi na terasách. Žiadne obyčajné veci, na ktoré sme boli zvyknutí. A aj keď u nás situácia nebola ani zďaleka taká zlá ako napríklad v Taliansku alebo v Španielsku, hygienické obmedzenia sme pociťovali na každom kroku. Umelci však na svojich fanúšikov ani v tomto období nezabudli a prišli priamo k nim. Na ulicu, pod okná, na strechu. Vnútroblok s najslávnejšou fontánou na Slovensku – tou pre Zuzanu z rovnomenného filmu – bol v sobotu 9. mája celkom pokojný. Bolo tesne pred druhou a ľudia akurát relaxovali po obede. Po chvíli sa tam však začalo motať viacero cudzích ľudí, ktorí začali vyťahovať z áut nejaké ťažko identifikovateľné veci. Zvyčajne v takýchto chvíľach rieši mestská polícia množstvo podnetov, ale tentokrát to ukončili rýchlo. Už prvý telefonát skončil vetou – „Počkajte.... Pozerám... To je drak. A nejaký rytier. Tak teda nič.“ Povesti na ulici Z rytiera sa totiž vykľul obľúbený herec Juraj Kemka. Kým on rozprával príbeh o hrdinskom bojovníkovi, ktorý v neľútostnom boji porazil draka, pod plnými balkónmi a medzi ľuďmi na ihrisku sa tanečným krokom presúva poštár na chodúľoch a rozdáva im semiačka nezábudiek. To aby sme nezabudli na to, aký deň sme si práve pripomenuli – Deň Európy. A keď už dobro zvíťazilo nad zlom, za rytmického bubnovania sa všetci presunuli na ďalšie miesto. Podobné predstavenia Bratislavčania a ľudia z okolia dôverne poznajú. Už celé roky sú totiž súčasťou obľúbeného festivalu cirkul'ART. Keďže však hygienici dali takýmto hromadným akciám na najbližšie obdobie stopku, prišli organizátori s nápadom ako bezpečným spôsobom ľudí zabaviť – predstavili projekt Umelci v uliciach. „Cirkul'ART nám tento rok nevyjde a ťažko povedať ako to dopadne s našim ďalším festivalom – Kremnické gagy. Aj napriek zložitej situácii sme však chceli niečo urobiť a priniesť ľuďom radosť,“ povedal organizátor akcie Pavol Kelley. Toto predstavenie určite nebolo posledné a v júni sa Bratislavčania môžu tešiť na ďalšie. Koncert na streche Len o deň neskôr zaujala obyvateľov Pošne vysokozdvižná plošina, na ktorej už doobeda vynášala partia mladíkov na strechu hotela Bratislava techniku. Keď po chvíli začala zvuková skúška a po streche sa rýchlym krokom pohyboval pán v ružovom tričku, bolo jasné, že sa niečo deje. A keď začal bubnovať, bezpečne v ňom spoznali Martina Valihoru. Pred šiestou večer sa už okná a balkóny v okolitých bytovkách začali zapĺňať a na streche sa začali zhromažďovať účinkujúci. Ešte predtým ako sa vyšplhali po rebríku však každý z nich absolvoval test na Covid-19. Nasledovalo zopár posledných inštrukcií a koncert Tancuj doma, Ružinov – Tancuj doma, Slovensko, ktorý mestská časť priniesla vďaka spolupráci s iniciatívou MiddleCap.help a hotelom Bratislava, mohol začať. K drobnej Anite Soul s jedným z najkrajších hlasov našej hudobnej scény sa postupne pridal Rytmus a to už začínala zábava na okolitých balkónoch naozaj gradovať. A keď sa pripojil Kmeťoband, bolo jasné, že táto zostava dokáže ľudí postaviť zo stoličiek. Na záverečný Čardáš dvoch sŕdc, ktorý dali spolu s Lukášom Adamcom, už netancovali len tí, ktorí mali zatvorené okná alebo sa hanbili, že ich vidia susedia. Vášnivý huslista Keď sa povie huslista, ľudia si zväčša predstavia staršieho úctyhodného pána vo fraku, ktorý zahrá niečo z klasiky. Stále viac mladých umelcov však hľadá cestu ako spojiť klasiku s modernými motívmi a predstaviť ju ľuďom tak, aby oslovila aj tých, ktorí by sa sami od seba do filharmónie nevybrali. Jedným z nich je aj Filip Jančík. Na husliach začal hrať, keď mal šesť rokov. Dnes má v repertoári najmä variácie na filmovú hudbu a tie predstavil aj v Ružinove. Jeho vystúpenie si z okien vychutnali aj seniori v najväčšom domove seniorov na Slovensku – u nás na Sklenárovej ulici. V ten deň mali za sebou nie veľmi príjemné testovanie na Covid-19, takže tento balkónový koncert si nielen vychutnali, ale aj zaslúžili. A keď vyskočil na kapotu auta a vzal si do rúk husle, boli dojatí nielen oni, ale aj ľudia z vedľajších domov a náhodní okoloidúci. „Bola to krása, jednoducho krása,“ ako povedala pani Mária. Muzikál vedľa ihriska Viva musica! sa už tradične spája aj s vystúpeniami hudobníkov v uliciach. Po minulé roky sme si však túto atmosféru mohli vychutnať len v centre mesta. Samotný festival síce tiež doplatil na obmedzenia, ktoré so sebou priniesla koronakríza, jeho organizátor Matej Drlička sa však rozhodol jeho „pouličnú“ časť trochu pozmeniť. Vďaka finančnej dotácii Bratislavského samosprávneho kraja si tak projekt Umenie pod oknami mohli vychutnať aj Ružinovčania.  Vnútroblok na Rumančekovej patrí v Ružinove medzi tie najživšie. Je tu detské ihrisko, môžete si zahrať basketbal, ale aj zájsť na zmrzlinu. V jednu májovú nedeľu tu ale bolo ešte o čosi rušnejšie. V rámci projektu Umenie pod oknami, ktoré je súčasťou projektu Viva musica!, sa tu predstavil Salónny orchester Afrodite. Ako povedali dievčatá, „takto blízko detského ihriska sme ešte nevystupovali, ale aspoň lepšie vidíme, či sa ľuďom naša hudba páči“. A mix filmovej hudby od Ružového pantera, Pomádu, cez muzikály ako Cats a Fantóma opery rozhodne zaujali. V tomto čase sme si už zvykli plánovať výlety na festivaly, ale kým to bude znova možné, budeme radi, ak umelci budú môcť chodiť aspoň k nám „domov“.  

Poslanci mestského zastupiteľstva schválili pomenovanie parku na križovatke Ružinovskej a Tomášikovej ulice po jednej z najvýznamnejších, ale zároveň najprehliadanejších osobností našich novodobých dejín – Alfrédovi Wetzlerovi. Ten v roku 1944 spolu s Rudolfom Vrbom utiekli z koncentračného tábora v Osvienčime a spísali správu o jeho fungovaní, ktorá zachránila životy státisícov ľudí. Prečo práve Ružinov a prečo práve Alfréd Wetzler? Celé roky pracoval tento výnimočný hrdina práve v Knižnici Ružinov. „Hovorili sme mu ujo Fredo. Dlho som vôbec nevedela, že je to on. Až keď som raz uvidela na jeho ruke vytetované číslo...,“ povedala pri minuloročnom udeľovaní ružinovského ocenenia čestného občana bývalá riaditeľka knižnice Darina Horáková. „Bol veľmi skromný, tichý a rozvážny. Nikdy nehovoril o pomste ani o nenávisti. Mal úžasný zmysel pre humor, nikdy na druhých nereagoval podráždene. Ale hlavne... nepovažoval sa za hrdinu.“ Osvienčim sa stal symbolom hrôz druhej svetovej vojny, kde prišlo o život viac ako milión nevinných ľudí – viac ako milión osudov, každý iný a jedinečný. Pravdepodobne už o niekoľko mesiacov príde do kín aj nový film režiséra Petra Bebjaka Správa, ktorý je nakrútený na motívy autobiografickej knihy Alfréda Wetzlera „Čo Dante nevidel.“ Hovorí aj o tom, že útek nebol najťažšou časťou - najťažšie bolo presvedčiť ľudí vonku o hrôzach, ktoré sa tam diali. Ako opísali vo svojej správe príchod do koncentračného tábora? „Boli sme zavedení do veľkého baraku, kde na jednej jeho strane sme odovzdali všetku našu batožinu a na druhej strane baraku sme sa vyzliekli úplne donaha a nechali tam i cennosti. Nahí sme potom prešli do vedľajšieho baraku, kde nám oholili hlavy, telá a dezinfikovali nás lyzolom. Pri východe dostal každý muž číslo, ktoré začínali od čísla 28 600 a pokračovali priebežne ďalej. S týmto číslom v dlani sme boli nahnaní do tretieho baraku, kde sa konala registrácia. Pozostávala z vytetovania prideleného čísla z druhého baraku na ľavú stranu hrude. Sprevádzala to vykonávaná brutalita, pričom mnohí z nás omdleli. Zaregistrovali tiež naše osobné údaje. Potom nás v skupinách po 100 odviedli do pivnice a následne do baraku, kde sme dostali pruhované väzenské šaty a dreváky. Trvalo to do 10 dopoludnia. Popoludní nám opäť vzali väzenské oblečenie a nahradili ho roztrhanými a špinavými ruskými vojenskými uniformami. Takto vybavení sme odpochodovali do Brzezinky.“ A to bol len začiatok... Pomenovaním parku po Alfrédovi Wetzlerovi si chcú Ružinov a Bratislava uctiť pamiatku tohto hrdinu. Rozhodne neostane len oploteným výbehom pre psov ako ho vidíme dnes. Naopak. Bude súčasťou zeleného bulváru pozdĺž Ružinovskej ulice a práve v tomto parku pred Paneurópskou vysokou školou nájdu návštevníci desiatky nových stromov, oddychové zóny s lavičkami, altánkom, pitnými fontánkami a malým amfiteátrom. Práce na parku sa spomalili kvôli súčasnej kríze, ale v dohľadnej dobe budú pokračovať. Zatiaľ vám ponúkame malú ochutnávku z projektu oceňovaného architekta Braňa Kaliského.  

Ešte pred niekoľkými dňami vyzerala obľúbená Miletička takto. Prázdne uličky medzi stánkami, žiadni predajcovia zeleniny, kvetinárky, žiadne babičky, ktoré predávajú lokše a bratislavské rožky a vo vzduchu nebolo cítiť grilované kura a langoše. V celom meste sa život spomalil. Dnes to vyzerá, že by sa postupne veci pomaly mohli začať vracať do normálu. Toto leto ale asi ešte nebude také, aké sme si užívali po minulé roky. Rúška tiež ešte nejaký čas z tvárí nezložíme. Ale aj vďaka tomu, že sme mnohí teraz trávili celé týždne doma s rodinami, uvedomili sme si, čo je pre nás dôležité. Všetky tie naoko drobné radosti. Pocit slobody. Rodina, priatelia... a objatia.  

Šéfkuchára Martina Záhumenského pozná každý fanúšik dobrého jedla a prestížnej šou Masterchef, ktorú pred niekoľkými rokmi vysielala televízia Markíza. Viac ako desať rokov pracoval v Londýne, medzi iným aj v reštaurácii známeho Gordona Ramsaya, a jeho gastronomické výtvory ochutnali aj hviezdy ako Rihanna, Tom Cruise, Rafael Nadal alebo Tom Hanks. Pred necelými dvomi rokmi sa oženil a so svojou manželkou Zdenkou žijú a podnikajú v hádam najkrajšom talianskom regióne – v Toskánsku. Mimo ľudí, na mieste, kde jedlo chutí ako nikde inde. A hoci Taliansko dnes žije v prísnejšom režime ako my, pripravil pre čitateľov Ružinovského echa špeciálny recept na jarné rizoto.    JARNÉ RIZOTO PODĽA MARTINA ZÁHUMENSKÉHO Čas prípravy: 30 minút Tento lahodný recept, ktorého vôňa a chuť vás v okamihu prenesú do slnečného Talianska, bude skvelou súčasťou obeda s rodinou. Z týchto ingrediencií ľahko pripravíte jedlo pre štyroch ľudí. Ingrediencie: ■ 250 g ryže na rizoto (odporúčame carnaroli) ■ maslo a panenský olivový olej ■ morská soľ a mleté čierne korenie ■ 2 jarné cibuľky ■ strúčik cesnaku ■ jedna "noha" stonkového zeleru ■ cca 400 ml zeleninového vývaru ■ 200 ml bieleho vína ■ jarná zelenina ako napr. špargľa, čerstvý hrášok, medvedí cesnak, cukina ■ "mäkké" bylinky napr. bazalka, petržlenová vňať ■ parmezán alebo pecorino podľa chuti ■ citrón   POSTUP 1. Na masle a olivovom oleji opečieme do sklovita spodnú (bielu) časť jarnej cibuľky, zeler a cesnak – nemá sa sfarbiť. 2. Pridáme ryžu a jemne opečieme. 3. Podlejeme vínom a necháme zredukovať. 4. Postupne pridávame vývar, dusíme ryžu a neskôr začneme jemne soliť či pridávať strúhaný syr, aby chuť prenikla do ryže. 5. Zelenú časť cibuľky, konce špargle, cukinu, prípadne hrsť hrášku či medvedí cesnak (mimo sezónu môžeme nahradiť mladým špenátom), blanšírujeme (krátko povaríme v horúcej vode, príp. naparíme, a potom ponoríme do ľadovej vody a osušíme) a hneď rozmixujeme spoločne s bylinkami, trochou masla a vývaru na pyré. Pridávame postupne, a teda podlievame spoločne s vývarom. 6. Vrchnú časť špargle, cukinu a všetku zeleninu nakrájame na drobnejšie kúsky a spoločne s hráškom vlastne len prehrejeme v už takmer hotovom rizote. 7. Na záver dochutíme so strúhaným syrom, maslom, citrónovou kôrou a šťavou. „Jarnú zeleninu v tomto recepte využijeme na sto percent. Jednak si pripravíme pyré, ktoré pridávame do rizota, ale zároveň si vychutnáme krásne voňavú chrumkavú jarnú zeleninu bez toho, aby sme ju dlho varili a zničili tým všetky vitamíny či výživné látky. A ak vám nejaké rizoto zostane, pripravte si z neho na druhý deň alebo na večeru chutné arancini (fritované ryžové guľky plnené čímkoľvek, čo máte radi),“ radí na záver obľúbený šéfkuchár. Viac tipov na chutné talianske recepty nájdete na instagrame @martinzahumensky.  

Ilustračná fotografia. (Pixabay.com) Poznáme ich z televíznych obrazoviek, kina a z divadla. Dnes sú na tom podobne ako mnohí z nás. Ostali doma a čakajú, čo bude ďalej a kedy sa všetci vrátime k svojim starým životom a ľuďom, ktorých máme radi. Čo ich v tomto čase najviac prekvapilo – v dobrom, ale aj v zlom? Čo prvé spravia, keď sa toto celé skončí? A aké majú tipy na to, ako si toto ťažké obdobie aspoň trochu spríjemniť? MONIKA HILMEROVÁ Oteckovia, Búrlivé víno, Kandidát, Kuchyňa, Bathory, Hoď svišťom Od prvých dní bolo úžasné vidieť ako veľmi dokážu byť k sebe ľudia pozorní a starostliví a bolo príjemné cítiť, koľko dobra je v ľuďoch. Pravda je však aj to, že čím dlhšie musíme žiť v náročných podmienkach, na aké nie sme zvyknutí, nedajú sa prehliadnuť ani tie negatívne reakcie, ale väčšina ľudí sa správa zodpovedne, tak verím, že to čoskoro prekonáme. Najviac sa teším na to, ako budem môcť vyobjímať ľudí, ktorých mám rada a veľmi mi chýbajú. Začala som znova pravidelne športovať, na to som roky nemala čas. Ale najviac si vážim to, že môžem byť so svojou rodinou a že máme na seba omnoho viac času.   VLADO KOBIELSKY Oteckovia, Búrlivé víno. Panelák, Dr. Ludsky, Tajné životy Myslím si, že Slováci sú disciplinovaní, možno je to ešte zvyk z minulých časov, a to rozhodne pomáha eliminovať nákazu. To je jednoznačne pozitívne. Našťastie s negatívnym správaním nemám skúsenosť. Keď to skončí, pôjdem to patrične osláviť s priateľmi a teším sa aj na prvé divadelné predstavenie. Veľmi ma zaujal seriál Strangers, ak budete mať čas, odporúčam.   NOEL CZUCZOR Za sklom, Tvoja tvár znie povedome, Čistič, Milenky Úprimne, neviem či ma niečo prekvapuje. V bezpečnej vzdialenosti pozorujem medzi nami ľuďmi na jednej strane starý známy nedostatok empatie a ohľaduplnosti a zároveň tiež opak - veľkú dávku súcitu, spolupatričnosti, zodpovednosti a empatie. A práve tú, spolu so zodpovednosťou potrebujeme teraz najviac. Vyjdem na ulicu bez pokrývky tváre, zhlboka sa nadýchnem. Užijem si vôňu vzduchu. Zapozerám sa na oblohu. A budem dúfať, že nás toto všetko ako jeden druh, niečo užitočné naučilo. Filmy Hayao Miyazakiho, ktorých je plný Netflix. Každý z nás v týchto časoch potrebuje kúsok jeho sveta a predstavivosti. A ako inak, film Čistič režiséra Petra Bebjaka.    MAREK MAJESKÝ Horná Dolná, Amnestie, Kandidát, Búrlivé víno, Štastný nový rok Úprimne... Nemôžem povedať, že by ma niečo obzvlášť prekvapilo. Každý z nás prežíva natoľko špecifickú a výnimočnú životnú situáciu, že sa snažím - či už negatívne alebo pozitívne zážitky súvisiace s touto krízou - vnímať s čo najväčším pochopením a ústretovosťou. Nikdy sme nič podobné nezažili a nemali sme možnosť pripraviť sa na to, čo nám prakticky zo dňa na deň zmenilo životy. Keď sa však situácia konečne upokojí, konečne spolu s deťmi navštívime našich starých rodičov a pokiaľ to bude možné, tak sa s nimi vystískame, vyobjímame a vybozkávame. V tomto dlhom období je toho veľa, čo by som vedel odporučiť. Momentálne sledujeme s mojou Jankou starší seriál HBO - Boj o moc, nové série Nový pápež a Westworld a z kníh mám teraz na stole bio Einsteina.   KRISTÍNA SVARINSKÁ Sestričky, Chlapi neplačú, Lóve, Milenky, Teroristka Na jednej strane ma neuveriteľne prekvapila ľudská solidarita, ochota pomôcť, keď sa spustila masová vlna šitia rúšok a zbierky na pomoc pre zdravotníctvo a všetkých, čo to v tej prvej vlne potrebovali. Zároveň ma fascinuje ako sa spolu so solidaritou začala prejavovať zloba, závisť a osočovanie, kto má dôležitejšie poslanie a kto má „ísť k lopate“. Zaujímavá ambivalencia nálad. Toľko vecí! Ale hlavne toľko objatí a bozkov, čo rozdám! Money Heist, Ozark, Unorthodox, Devs, streamovacie služby ponúkajú mnoho možností! Mne sa konečne podarilo prečítať Amerikánku od Chimamandy Ngozi Adichie, to ma zahrialo pri srdiečku. A odporúčam jogu a dýchať zhlboka, telefonovať s rodinou a priateľmi a veľa sa smiať. foto: TV Markíza