Novinky

Dnes by túto štvrť niekdajší obyvatelia hlavného mesta nespoznali. Pokým sa jej ľudia v minulosti zďaleka vyhýbali, dnes patria Nivy medzi najvychytenejšie časti Bratislavy. Za tú dobu si prešli obrovským stavebným, ale aj priemyselným rozvojom. Koncom 18. storočia mal Prešporok iba jedno oficiálne predmestie – Blumentál – označované aj ako Kvetné/ Kvetové údolie. Na východ od mesta ho tvorili tri ulice - Mlynské nivy, Prayova ulica (dnes 29. augusta) a Záhradnícka, v okolí ktorej sa nachádzali rodinné domy so záhradami. Cesty ostatných dvoch ulíc (Prayova, Mlynské nivy) podľa všetkého lemovali polia, sady a lúky. Ďalšie časti mimo centra Prešporka boli buď organickou súčasťou mesta, alebo spadali (až do vyrovnania s rodinou Pálffyovcov v roku 1851) pod správu Hradu (Zuckermandel, Podhradie). Nivám sa ľudia zďaleka vyhýbali Kým dnes sú Nivy považované za jednu z najlukratívnejších častí Bratislavy, na úplnom konci 19. storočia od tohto územia ľudia doslova bočili. Podľa článku Presburger Zeitung zo 14. júna 1900 nemali Mlynské nivy dobrú povesť a doslova sa považovali za nebezpečnú štvrť. Lesy na tomto území boli husto zarastené krovím a boli priam lákadlom pre "nekonformných" ľudí, ktorí nechceli byť v Prešporku oficiálne prihlásení. V tejto neprehľadnej oblasti nachádzali svoje útočisko, a preto sa domáci Prešporčania týmto končinám hlavne v noci vyhýbali oblúkom. Liečebne tuberkulózy a cholery Potom, ako sa v Európe podarilo zlikvidovať morovú nákazu, prišli nové epidémie, ako kiahne, cholera a tubera. Cholera bola obzvlášť nebezpečná, keďže sa šírila potravinami a kontaminovanou pitnou vodou. V roku 1831 sa ňou v Uhorsku nakazilo nespočetne veľa ľudí, z ktorých asi 100-tisíc neprežilo. Keď bol okolo roku 1876 prijatý zákon o zdravotnej starostlivosti a založená Štátna spoločnosť pre zdravotníctvo, vznikali na vtedajšej hranici mesta pracoviská Epidemiologickej nemocnice pre účely liečby v izolácii. Liečebňa tuberkulózy sa nachádzala na dnešnej Bajzovej ulici a prísnejší, oplotený komplex na liečbu cholery, sa nachádzal na mieste dnešného Doprastavu (križovatka Miletičova / Košická). Najväčší riečny prístav v Uhorsku Dunaj v 19. storočí vyzeral inak ako ten, ktorý poznáme dnes. V minulosti sa hlavný tok rieky rozvetvoval a utváral sieť ramien a ostrovov v oblasti východnej časti Prešporka. Zásadnejšiu zmenu priniesli až v roku 1881 plány talianskeho inžiniera a vynálezcu Graziosa Eneu Lanfranconiho, podľa ktorých sa vykonala regulácia Dunaja v rokoch 1886 – 1896. V roku 1897 sa začala výstavba prístavu (dnes Zimný prístav). V tom čase ešte nebol vybudovaný prístav ani v Budapešti, a tak tu na nejaký čas vyrástla stavba najväčšieho riečneho dopravného prístavu v Uhorsku. Súčasťou projektu prístavu boli aj sklady a železničná stanica. V najrušnejšom období tu pracovalo na projekte naraz až 14 722 osôb. Prístav bol postupne dobudovávaný a modernizovaný aj za nasledujúcich režimov. Prečo sa na Nivách nedalo dýchať? Od polovice 19. storočia rástli fabriky na predmestiach Prešporku doslova ako huby po daždi. Prvou priemyselnou lastovičkou bola továreň na spracovanie juty – Tkáčovňa Heinricha Klingera. Vznikla v roku 1888 na Bottovej ulici (pri dnešnej hranici Starého Mesta a Ružinova). V roku 1895 pribudla Uhorská cvernová továreň na výrobu nití a o sedem rokov neskôr Rafinéria Apollo na výrobu benzínu, petroleja a iných olejových komodít. S rozmachom priemyselných tovární sa Nivy postupne zaľudňovali. Začalo sa preto s výstavbou obytných domov pre novú pracovnú silu podľa zásady – lacno a úsporne. Už v roku 1894 dal podnikateľ Heinrich Klinger postaviť robotnícku kolóniu. Pozostávala z troch trojpodlažných bytových domov a niekoľkých rodinných domčekov. Neďaleko nich dal postaviť aj Závodný klub, v ktorom boli okrem iného robotníkom továrne k dispozícii vane a sprchy. Vedľa kolónie vznikla v roku 1910 na Košickej ulici továreň Gumon. Závod okrem gumených výrobkov produkoval aj linoleum, tvrdený papier a v roku 1915 získal patent na bakelit, jednu z prvých plastických hmôt. Gumon bol v prevádzke takmer sto rokov. Priemyselný rozmach síce poskytoval ľuďom prácu, ale malo to aj tienistú stránku. Nivy sa postupne stávali štvrťou s najviac znečisteným ovzduším, a preto sa kvôli sťažnostiam obyvateľov zrušila v Gumone výroba bakelitu. 500 bytov a závan nostalgie Nivy sa už počas Československej republiky začali výrazne skultúrňovať a zveľaďovať. Ešte pred druhou svetovou vojnou tu vznikla štvrť rodinných domov medzi Miletičovou a Košickou ulicou. Pribudli aj prvé bytové domy na Prievozskej (Kalmárka) a šesť typických domov s pôdorysom v tvare „H“ na Trenčianskej. Okolo roku 1950 boli práve na ružinovských Nivách položené základy prvého väčšieho sídliska v Bratislave, ktoré dostalo názov „500 bytov“. Zahusťovanie Nív neskôr pokračovalo výstavbou na Dulovom námestí (pôvodne Námestí ľudových milícií), Hotelom Dukla a Košickou ulicou. Vo štvrti známej ako 500 bytov bolo 3. apríla 1965 otvorené Kino Nivy premietaním filmu švédskej produkcie „Krátke leto“ v hlavných úlohách s Liv Ullmann a Bibi Andersson. Zo spoločenského domu sa postupom času stalo vychytené bratislavské reprízové kino. Filmy sa premietali od utorka do soboty a nedeľné dopoludnia boli vyhradené pre detského diváka. Po Nežnej revolúcii prešla kinosála pod správu Cultusu Ružinov a v roku 2011 prichýlila filmový klub Nostalgia, ktorý po dvadsiatich rokoch na pôde Stavebnej fakulty STU hľadal nové priestory. Dnes už je kino plne digitalizované a vybavené ozvučením Dolby Surround 5.1. Školy ako z budúcnosti Najstaršia dodnes fungujúca základná škola na území Ružinova bola otvorená v roku 1952 na Kulíškovej ulici. Jej tradičné zameranie na šport, najmä atletiku, ostalo zachované. Projekt športových tried tu odštartovali nadšenci už v roku 1964 a škola a jej pedagógovia dali základy mnohým reprezentantom v rôznych športových odvetviach. Veľkej obľube sa dodnes teší aj výuka tenisu. Začiatky vyučovania informatiky na stredných školách siahajú miestami až do 70-tych rokov. Na gymnáziu na Novohradskej otvorili prvú triedu so zameraním na numerickú matematiku a počítačové stroje dokonca už v roku 1963. Sprvu výuka prebiehala vo výpočtových strediskách a na Vysokej škole ekonomickej. Až v priebehu školského roka 1963/64 bola na škole zriadená strojnovýpočtová stanica, ktorá bola predchodcom výpočtového laboratória. Pod názvom Spojená škola Novohradská dnes zastrešuje aj Gymnázium Jura Hronca a ZŠ Košická.Naďalej patrí medzi najlepšie miesta pre výuku stredoškolskej informatiky na Slovensku. Súčasné Nivy ■ Byty: 7 784 (94,4 % obyvateľov) ■ Rodinné domy: 205 (0,5 % obyvateľov) ■ Obyvatelia: 11 853 ■ Rozloha: 2,45 km2 ■ Najpočetnejšie vekové skupiny: 36 - 45 rokov (21 %) a 26 - 35 rokov (16 %). ■ Väčšina obyvateľov tu býva kratšie ako 15 rokov. ■ Mladých ľudí do 17 rokov býva na Nivách približne rovnaký počet ako seniorov.  

Všetky aktuálne informácie o dianí v mestskej časti nájdete na oficiál - nom webe a na facebooku: www.ruzinov.sk www.facebook.com/Bratisla - vaRuzinov Ďalšie užitočné stránky: Cultus Ružinov www.cultusruzinov.sk Knižnica Ružinov www.kniznica-ruzinov.sk Verejnoprospešné služby Ružinov www.vpsr.sk | @RuzinovskyPodnik  

Prvé kolo prezidentských volieb bude už o niekoľko týždňov, 23. marca, a prípadné druhé kolo po Veľkej noci, 6. apríla. Ak sa nik nevzdá kandidatúry, o vaše hlasy sa bude uchádzať 11 kandidátov. A trochu štatistiky - na rozdiel od minulých volieb, tentokrát sa o prezidentský post neuchádza ani jedna žena. V Ružinove bude zriadených 73 volebných okrskov, teda miestností, kde môžu voliči odovzdať svoj hlas. Voliť môže každý občan, ktorý najneskôr v deň konania volieb dovŕšil 18 rokov. Ak teda budete osemnástku oslavovať až (napríklad) 1. apríla, v prvom kole voliť nemôžete, v druhom už áno. Volebné miestnosti budú otvorené od 7:00 do 22:00. Ako postupovať, aby bol hlas platný? Hlasovací preukaz Občan, ktorý má trvalý pobyt na Slovensku, môže voliť vo volebnej miestnosti, kde je zapísaný v zozname voličov. Oznámenie o mieste a čase konania volieb bolo doručované do poštových schránok. Ak počas volieb nebudete na tejto adrese, existuje alternatíva. Voliť môžete kdekoľvek, budete však potrebovať hlasovací preukaz. Ak si vybavíte preukaz, ale napokon predsa len ostanete vo volebný deň doma, nezabudnite si ho priniesť aj tak. Bez neho voliť nebudete môcť, občiansky preukaz vám stačiť nebude. Ak ste občanom Slovenskej republiky, ale na Slovensku nemáte trvalé bydlisko, v prezidentských voľbách voliť môžete. Podmienkou je, že sa dostavíte do volebnej miestnosti, voliť poštou sa v prezidentských voľbách totiž nedá. Nezabudnite si so sebou zobrať slovenský cestovný doklad a čestné vyhlásenie o trvalom pobyte v cudzine (nájdete ho na stránke Ministerstva vnútra SR), prípadne vám ho poskytne priamo volebná komisia. Tá vaše meno dopíše do zoznamu voličov, vydá vám hlasovací lístok a priamo do pasu vám napíšu poznámku o tom, že ste volili. Ako postupovať pri voľbe Výber a úpravu hlasovacieho lístka (krúžkuje sa číslo jedného kandidáta) absolvuje volič v priestore, ktorý je na to určený v každej volebnej miestnosti. Pýtate sa, čo sa stane, ak lístok upravíte už počas čakania na uvoľnenie priestoru za plentou? Nesmie sa to a komisia vám nedovolí odvoliť. Ak sa pomýlite pri úprave lístka, môžete požiadať o nový. Ak ste hlasovací lístok upravili nesprávne, odložíte ho do zapečatenej schránky, ktorá je na to určená. Ten, kto tak neurobí, dopustí sa priestupku a za ten je pokuta 33 eur. Všetky informácie nájdete na www.ruzinov.sk  

Len niekoľko dní pred uzávierkou tohto čísla Ružinovského Echa preleteli médiami na celom Slovensku bombastické až šokujúce titulky, ktoré spomínali pritom výskyt ázijského komára tigrovaného v našej mestskej časti. Opýtali sme sa preto odborníkov, či máme dôvod obávať sa a ako sa chrániť. Nie je to prvýkrát, čo sa tento druh komára objavil na Slovensku. Odborníci pripomínajú, že sa tak stalo aj v 80-tych rokoch minulého storočia, keď vajíčka putovali z Ázie do Ameriky a neskôr do Európy. „Zachytili sa na pneumatikách áut, prípadne sa k nám mohli dostať prevozom kvetov,“ objasňuje parazitológ Nasir Jalili, ktorý sa tejto problematike venuje už celé desaťročia, je členom Európskej spoločnosti klinickej mikrobiológie a infekčných chorôb a Európskej asociácie na kontrolu komárov. Zabývaný však podľa odborníkov určite nie je ani v Ružinove, ani nikde inde v Bratislave. V roku 2012 ho spozorovali na východe krajiny. Minulý rok v lete sa mal komár tigrovaný objaviť na cintoríne – aj v našej mestskej časti. Tiež sa mohol vyskytnúť pri vodných tokoch: „Na to, aby sme mohli povedať, že je u nás udomácnený, by sme museli evidovať takéto prípady aspoň 2-3 roky po sebe, čo zatiaľ nie je. Nie je teda dôvod na paniku.“ Tento rok žiadny exemplár odborníci neregistrujú. Dôvod na obavy z nebezpečných ochorení ako ebola, zika, mor či cholera, ktoré sa objavili v niektorých médiách, tak tiež neexistujú. Tento komár má dolet od miesta vyliahnutia len 200 až 500 metrov a na to, aby nejaký vírus mohol šíriť, musel by najskôr niekoho nakazeného pichnúť a potom nákazu preniesť na ďalšiu osobu. Jedna vec je šírenie vírusov, ale druhou je samotná prítomnosť komárov v tomto regióne. Faktom je, že skôr či neskôr sa ich výskyt u nás dá očakávať. „Aj to je výsledok globálneho otepľovania,“ naznačuje docent, ktorý pôsobí na viacerých lekárskych fakultách. Teplejšie letá či prívalové dažde považuje za vhodné podmienky na prežitie spomínaného druhu komára a opäť pripomína aj transport extrémneho množstva rôznych tovarov naprieč celým svetom. Záleží teda aj na každom z nás, ako sa celá situácia napokon vyvinie. Odborníkom, ktorí situáciu monitorujú, môžete pomôcť aj vy. Ak komára spozorujete, prípad môžete nahlásiť prostredníctvom aplikácie Mosquito Alert. „Zdržiavajú sa vo vlhkom prostredí, napríklad na kvetoch na hroboch,“ ozrejmuje parazitológ Jalili a vyhlásenie Slovenskej akadémie vied ho dopĺňa: „Z vrchnáčiku plastovej fľaše sa môže vyliahnuť až 200 lariev tohto druhu.“ Na množenie sú ideálne močiare, dutiny stromov či sudy s vodou na záhradách. Čo sa bude diať ďalej? Problematiku s komármi má v Bratislave na starosti magistrát hlavného mesta, ktorý na tento účel zriadil špeciálny tím „lovcov komárov“ a aj tento rok si Bratislavčania budú môcť vyzdvihnúť BTI tablety, ktoré ničia larvy komárov. O tom, kedy budú k dispozícii budeme informovať aj v Ružinovskom Echu. Viac informácií na www.bratislava.sk (životné prostredie a výstavba - životné prostredie – ochrana prírody a krajiny – lovci komárov).