Pôrodnosť, úmrtnosť či migrácia sú ukazovatele, ktoré nám dávajú celkový obraz o zmene počtu obyvateľov. Pripravili sme pre vás výber z odbornej monografie Bratislava 2050, ktorú vydal Metropolitný inštitút Bratislava a v mnohom vychádza aj z posledného sčítania obyvateľov Slovenska a popisuje vývoj v rokoch 2000 až 2021, prináša však aj pohľad na to, ako by mohla Bratislava vyzerať v horizonte nasledujúcich desaťročí.
Sobáše a rozvody
Začiatkom minulého storočia platilo, že rozdiel v sobášoch medzi Slovenskom a Bratislavou bol minimálny. V poslednom období sa však trend zmenil a v hlavnom meste vidieť podstatne viac sobášov než inde. Od roku 2000 do roku 2013 bolo svadieb pomenej, to sa však neskôr zmenilo a sobášnosť prudko stúpala, až kým neprišla pandémia, ktorá toto číslo opäť znížila.
■ Počet sobášov v Bratislave bol v rokoch 2000 - 2013 zhruba na úrovni 0,6 sobá‑ ša na 1 muža/ ženu, v roku 2018 dosiahol maximum (0,85 sobáša na obyva‑ teľa) a následne klesol počas pandémie na úroveň 0,65.
■ Momentálne sa ženy vo veku od 16 do 49 rokov sobášia viac ako muži. Tento rozkol je spôsobený aj vyšším počtom mužov ženiacich sa po päťdesiatke.
■ Vek vstupujúcich do manželstva v Bratislave dlhodobo stúpa. Dnes je to približne 33,5 rokov pri mužoch a 31 rokov pri ženách.
Podobne, ako pri sobášoch, sa menili trendy aj v rozvodoch. Rozvodovosť po zmene režimu postupne stúpala a svoje maximum zažila približne v rokoch 2006 - 2008. Odvtedy ich počet klesá.
■ Rozvodovosť dosiahla maximum v rokoch 2006 - 2008 (0,33 rozvodu na osobu) a momentálne je na dlhodobo minimálnej úrovni (0,14 rozvodu na osobu).
■ Priemerný vek pri rozvode, podobne ako pri sobášoch, dlhodobo stúpa. U mužov je to 39 rokov a pri ženách 38 rokov.
Pôrody a úmrtia
Celé roky sme v štatistikách videli trend tzv. odkladaného tehotenstva. Začal sa prejavovať už u žien narodených v druhej polovici 60-tych rokov a postupne sa medzigeneračne prehlboval. V Bratislave sa tento trend prejavil ešte výraynejšie, rovnako ako aj v ostatných veľkých mestách.
■ V Bratislave dosiahol počet detí na jednu ženu minimum v roku 2002 (1,2 dieťaťa na ženu), maximum dosahuje teraz (1,65 dieťaťa na ženu).
■ Dlhodobo najvyššia pôrodnosť je v posledný rokoch aj v Ružinove a to 1,76 dieťaťa na ženu.
■ Priemerný vek prvorodičky z Ružino‑ va za posledných dvadsať rokov stúpol z 27,7 na 30 rokov.
Od začiatku 90-tych rokov sa predlžuje vek života. Tento trend vidíme hlavne u mužov, čo pozitívne vplýva na vyrovnanie nepomeru medzi počtom vdov a vdovcov.
■ Od roku 2000 stúpal v Bratislave aj stredný vek dĺžky života. U mužov stúpol zo 72,6 rokov na 75 rokov, u žien zo 79 rokov na 81 rokov. Maximum bolo dosiahnuté v roku 2018.
■ Hlavnými príčinami úmrtia sú za posledné roky v Bratislave ochorenia obehovej sústavy a nádorové ochorenia.
Migrácia a počet obyvateľov
Ak chceme mať lepšiu predstavu o tom, ako sa vyvíja mesto a aké služby bude v budúcnosti potrebovať, najdôležitejšími dátami sú údaje o sťahovaní koľko ľudí sa sem prisťahovalo a koľko odsťahovalo. Spolu s počtom detí, ktoré sa tu narodili a úmrtnosťou, nám to dáva celkový obraz o zmene počtu obyvateľov a jej príčinách.
Na rozdiel od situácie spred dvadsiatich rokov je trend v týchto číslach v Bratislave opačný. V roku 2003 sa dokonca sťahovalo viac ľudí z hlavného mesta, než sem prichádzalo. Pamätáme si to ako obdobie výrazného rozmachu rôznych satelitných obcí v tesnej blízkosti Bratislavy. Naopak, najviac obyvateľov sa do Bratislavy prisťahovalo v roku 2019. Ďalším špecifikom Bratislavy je aj výrazne vyšší počet cudzincov.
■ Priemerný vek ľudí, ktorí sa sťahujú do Bra‑ tislavy, je približne 31 rokov. Tí, ktorí odchá‑ dzajú z mesta, sú zhruba o dva roky starší.
■ Takmer polovica ľudí prichádzajúcich do hlavného mesta má vysokoškolské vzdelanie, naopak, u odchádzajúcich je najčastejšie stredoškolské vzdelanie s maturitou.
■ Najviac Bratislavčanov sa za posledných 20 rokov presťahovalo do Stupavy, Chorvátskeho Grobu a Pezinka.
■ Celkový počet obyvateľov Bratislavy po roku 2000 klesal. Minimum dosiahol v roku 2011, potom začal stúpať a v súčasnej dobe je na maxime, nad úrovňou 475-tisíc obyvateľov. V Ružinove za toto obdobie narástol počet obyvateľov o 10-tisíc. Vekové zloženie obyvateľstva Bratislava patrí dlhodobo medzi mestá s najstaršou populáciou na Slovensku.
■ Bratislavčania sú v priemere o rok starší ako zvyšok populácie Slovenska.
■ Za posledných dvadsať rokov stúpol priemerný vek Bratislavčanky alebo Bratislavčana o 4,2 roka. Na celom Slovensku je to však nárast až o 5,4 roka.
■ Ružinov za posledných 20 rokov „zostarol“ len o necelý rok. Momentálne má priemerný obyvateľ našej mestskej časti 43 rokov.
Rodinný stav a vzdelanie
To, ako sú tvorené domácnosti, je priamo ovplyvnené trendami v sobášnosti a rozvodovosti. Ďalšími faktormi sú aj rozhod‑ nutia o tom, kedy, či a koľko detí sa ľudia rozhodnú mať, kultúrne a sociálno-ekonomické zázemie, ale aj celkový postoj človeka k svadbe a rozvodu.
■ Podľa údajov z posledného sčítania obyvateľov bolo vo veku 30 - 34 rokov v Bratislave slobodných ešte 64 % mužov a viac ako polovica žien, čo je viac, ako je priemer Slovenska. ■ Ani na konci reprodukčného veku (45 49 rokov) nemala v hlavnom meste skúsenosti s manželstvom viac ako štvrtina populácie, čo je výrazne viac ako vo zvyšku krajiny.
■ V Ružinove bolo 37,9 % mužov slo‑ bodných, 47,9 % ženatých a 11,2 % rozvedených. Zo žien bolo 31,8 % žien slobodných, 40,9 % vydatých a 14,2 % rozvedených.
■ Pri ovdovených obyvateľoch našej mest‑ skej časti pripadajú na jedného vdovca až štyri vdovy.
Vzdelanie je najrýchlejšie sa meniaci popu‑ lačný trend na Slovensku. Čím ďalej, tým viac mladých ľudí študuje na vysokej škole. Zároveň potom často ostávajú v mestách, kde študovali, čo aj v Bratislave výrazne zvyšuje mieru vysokoškolsky vzdelaných ľudí.V hlavnom meste štatistiky uvádzajú aj značne nižší podiel obyvateľstva so základným a stredoškolským vzdelaním bez maturity. Na tieto ukazovatele má, samozrejme, vplyv aj výška nákladov na bývanie a život v hlavnom meste.
■ Ukončené vysokoškolské vzdelanie má až 50 % obyvateľov Ružinova vo veku nad 15 rokov. Stredoškolské vzdelanie s maturitou má ukončené viac ako štvrti‑ na Ružinovčanov.
Prognóza na 2035 - 2050
utori monografie z Metropolitného in‑ štitútu Bratislava okrem analýzy posledných 20 rokov vypracovali aj prognózu až do roku 2050 (v niektorých prípadoch do roku 2035). Pri prognóze vychádzali najmä z troch demografických procesov plodnosti, úmrtnosti a migrácie. Prognózy boli vypracované v mnohých variantoch, z ktorých najpravdepodobnejší je ten stredný, ktorého závery nájdete v nasledu‑ júcom zhrnutí pre celé mesto, ako aj pre našu mestskú časť.
Bratislava
■ Do roku 2050 sa predpokladá nárast poč‑ tu detí, a to na 1,8 dieťaťa na ženu.
■ Stredná dĺžka života by mala v Bratislave stúpať, dokonca až na 82 rokov pri mužoch a 86 rokov pri ženách. Už v roku 2035 sa očakáva, že sa priemerný Bratislavčan dožije viac ako 80 rokov.
■ Prognóza hovorí, že v strednom scenári by sa do Bratislavy malo každoročne prisťahovať približne o 1 500 ľudí viac v porovnaní s tým, koľko ich z Bratislavy odíde.
■ Celkový počet obyvateľov sa v roku 2050 odhaduje na 520-tisíc ľudí a priemerný vek na 46 rokov.
Ružinov
■ V porovnaní s ostatnými časťami Bra‑islavy je v Ružinove predpoklad rastu pôrodnosti ešte väčší. Očakáva sa, že do roku 2035 stúpne až na takmer 2 deti na ženu.
■ V našej mestskej časti sa očakáva, že prisťahovaných bude dlhodobo každoročne zhruba o 500 viac v porovnaní s tými, ktorí sa z Ružinova odsťahujú.
■ Očakáva sa, že v roku 2035 bude v Ružinove bývať o 5-tisíc ľudí viac než teraz a priemerný vek by mal presiahnuť hranicu 44 rokov.
Celú analýzu nájdete na www.mib.sk
