Novinky

Vzácne jubileum: Jozef Opavský oslávil 100 rokov. Projektoval Košickú, opravil aj hrad

Vzácne jubileum: Jozef Opavský oslávil 100 rokov. Projektoval Košickú, opravil aj hrad

Rubrika: Reportáže
Pokojná časť je ten Prievoz – hmýria sa myšlienky pri prechádzke touto časťou Ružinova. Zimné teploty vytvárajú srieň na konároch a mráz by chcel štípať až do kosti. Duša ale pookreje pri stretnutí so vzácnym človekom. Ružinovčan Jozef Opavský nedávno oslávil 100 rokov. Jeho spomienky na projektovanie Košickej ulice či rekonštrukciu Bratislavského hradu sú však aj po rokoch ako živé.  Je to ako vstup do galérie. Plnej nádherných obrazov, ale najmä úchvatných spomienok. Opisom toho, čo čiperný senior zažil, sa prenášame na miesta po celej zemeguli. Napokon sa však aj tak vždy spoločne vrátime na rodnú hrudu... pri spomienkach na stavby v hlavnom meste aj samotnom Ružinove. Pracoval, cestoval, maľoval Sám hovorí, že prešiel všetky svetadiely. „Videl som všetky veľké krajiny, hlavné mestá... od Japonska, cez Čínu, Indiu, všetky štáty v Európe...,“ vymenúva s priznaním, že jeho cieľom bolo vidieť najväčšiu stavbu, najväčšiu priehradu či diela svetových umelcov, čo sa mu aj podarilo. Za najkrajšiu krajinu pritom označí Irán. „Keď som chodil po svete, tak som najskôr pracoval, potom chodil po pamiatkach a napokon som ich namaľoval,“ vysvetľuje to množstvo obrazov v domácnosti, na ktorých vidieť európske pamiatky, ale aj skvostný Tádž Mahal. Vynára sa však otázka, ako sa dalo cestovať za bývalého režimu, keď na cestu za hranice boli potrebné cestovné doložky. „Pochodil som Viedeň, Budapešť, stavali sme vo (vtedajšej) Juhoslávii, Aténach. Keby som chcel, tak som tam mohol dávno zostať, ale ja som sa vždy vrátil. Videli, čo som urobil pre mesto,“ načrtne tiež oslávenec vzťah k Bratislave a prezrádza aj pozície, aké v minulosti zastával: „Bol som riaditeľom Bratislavských vodární aj námestníkom Bratislavského stavebného podniku.“ Dnes, po tých rokoch, už len ako paradox vyznieva fakt, že posledné mesto, ktoré navštívil, bol pred pandémiou koronavírusu práve ruský Petrohrad. Divadlo aj hrad Na rodnú krajinu, či hlavné mesto však nikdy nezanevrel. Aj keď je rodákom z Nitry a do hlavného mesta prišiel na štúdiá. „Všade dobre, doma najlepšie. Najlepšie je prísť domov, doma máte okolo seba ľudí, ktorých poznáte, všetko je známe,“ spomína aj pri pohľade na fotografie či dokumenty o stavbách, ktoré sú spojené s jeho menom. „Národné divadlo sme rekonštruovali, vtedy bol riaditeľom Janko Kákoš, môj kamarát ešte z Nitry. On zabezpečil peniaze, my opravu. Ale keby ste vedeli, koľko trusu od holubov bolo na povale. Vtedajšie JRD to ale s radosťou zobralo,“ zasmeje sa s tvrdením, že to prezradil prvýkrát. Pri téme rekonštrukcie hradu zase spomína na majstrov, ktorí ovládali ťažkú robotu. „Nerobili bežné klenby, ale kobylie hlavy. To je úplne niečo iné ako paneláky z tehál,“ upozorňuje. Dnes mu je ľúto, že nájsť dobrého šikovného murára je zložité. „Keď bola hrubá stavba hotová, nikto si neuvedomil, že sme celú stavbu robili bez stavebného povolenia, dozoru,“ priznáva s odstupom času. A pýta sa: „Viete, prečo sú schody také široké? Slúžili nie na pešiu chôdzu, ale pre kone. Veď v okolí boli stajne. Dnes prerobené na kancelárie.“ Požiadavka osobného priateľa J. Alexyho Bola to práve rekonštrukcia Bratislavského hradu, ktorá ich zblížila so spisovateľom a maliarom Jankom Alexym. Ten pohľadom na zničenú dominantu trpel, peniaze žiadal aj v Prahe. Avšak bez úspechu. „Mesto to odmietlo financovať, išiel som na Krajský národný výbor. Tam mi povedali, že to budú financovať, keď to bude mať kto stavať,“ opisuje začiatky Jozef Opavský. S profesorom Alfrédom Pifflom z Fakulty architektúry sa dohodli na postupe. Študenti čistili priestor a oni chystali záchranu dominanty mesta nad Dunajom. Janko Alexy býval vtedy len niekoľko ulíc od hradu, takmer každý deň sa chodil pozerať, ako stavba napreduje. „Často sme sedávali u nich v kuchyni. Ateliér nemal, žil tu len v malom byte. S mestom sa dohodol, že mu dajú pozemky, na ktorých si postaví dom a po jeho smrti z neho vznikne múzeum,“ hovorí s úctou o priateľovi. Mesto mu síce pozemok pridelilo, ale aj mu ho naúčtovalo. „Nemal peňazí nazvyš. Ani na poslednú splátku za dom. Napokon nášmu podniku zaplatil obrazmi, ktoré boli v červenom kútiku – pohľad z Malinovského ulice na Slavín,“ hovorí. Dom však Alexy napokon mestu odmietol odovzdať. Myšlienka o vybudovaní Košickej Časť života oslávenca Jozefa Opavského je spojená aj s pôsobením v Stavokombináte, teda podniku, ktorý mal na starosti všetky cesty. „Vtedy ešte nepatrili mestu, ale postupne mesto rástlo a bolo treba aj bulváre. Také som videl v Paríži, kde som bol ako študent a zanechalo to vo mne spomienku,“ hovorí. A tak pri „Manderláku“ vyrástlo námestie. Prízemné domy, ktoré tam boli, sa zbúrali. „Potrebovali sme ale rozšíriť chodník, bytovému podniku som to predostrel, vybúrajme to prízemie, nech tadiaľ chodia ľudia a oni súhlasili. Rovnaké sme urobili aj na Špitálskej ulici.“ Práve v tom období skrsla aj myšlienka na vybudovanie Košickej ulice. „Keď sme toto urobili, tak prišla požiadavka, aby sme urobili aj novú cestu – od trhoviska cez zimný prístav až k Dunaju... bolo ale treba urobiť projekt – bez výjazdu k trhovisku, kde bolo zariadenie zdravotníctva a nemohla ísť k Dunaju, lebo v ceste bol spoločenský dom,“ vracia sa v spomienkach, ako sa budovalo mesto aj ulica, ktorá v súčasnosti patrí v Ružinove k tým najznámejším. Už len jedno želanie Káva je už dávno vypitá, čas sa výrazne posunul. Rozprávanie by mohlo pokračovať ešte celé hodiny. 100 -ročný senior Jozef Opavský je stále plný energie. Tvrdí však, že už nesníva o ničom. „Som rád, že sa mi podarilo tie najťažšie obdobia prežiť vďaka mojej manželke,“ vzdáva hold sympatickej seniorke Valérii, ktorá stojí po jeho boku. Len mierne sa posťažuje na sociálny systém a nízky dôchodok. Spoločne to však – ako hovorí – zvládnu. Do ďalších rokov si želá len jednu vec: „Nechcem byť na obtiaž.“ Jozef Opavský vyštudoval Stavebnú fakultu, má tri dcéry – dve žijú v zahraničí, jedna neďaleko Bratislavy.   
Juraj Droba: Po rokoch príprav bude rok 2024 prelomový. Dokončíme dlho očakávané projekty

Juraj Droba: Po rokoch príprav bude rok 2024 prelomový. Dokončíme dlho očakávané projekty

Rubrika: Rozhovory
S príchodom nového roku zvyknú ľudia bilancovať ten starý. Aký bol rok 2023 pre vás osobne, a aký pre Bratislavský samosprávny kraj? Rok 2023 bol akčný, plodný a náročný. V mojom osobnom živote pribudol nový člen rodiny - Jakub Móric. Som hrdý na svoju manželku, že všetko statočne zvládla a som rád, že všetko dobre dopadlo. Čo sa týka Bratislavského kraja, zrevitalizovali sme desiatky kilometrov ciest, otvorili sme centrá odborného vzdelávania a prípravy na stredných školách, dokončili sme stavebné práce v Divadle Aréna, Bratislavskom bábkovom divadle, seneckej Synagóge i v Kaštieli Čunovo. Rovnako sme pokračovali v očkovaní proti HPV vírusu, otvorili sme moderný športovo-rekreačný areál na Strednej priemyselnej škole elektrotechnickej K. Adlera v bratislavskej Dúbravke, ale aj sme zrevitalizovali záhradu v modranskom kaštieli. Tých vecí, ktoré sa podarili je naozaj veľa a to v každej našej oblasti, o ktorú sa staráme. Z toho, čo sa vám podarilo v roku 2023, na čo ste najviac hrdý? Najviac hrdý som na to, že rozvoj kraja sa nezastavil. A to aj napriek obmedzeniam, či už finančného alebo systémového charakteru. Dokázali sme pokračovať v rozbehnutých projektoch a dokonca začať aj nové. Považujem za veľmi dôležité, že sme nezatvorili oči pred narastajúcimi problémami mladých ľudí a spustili sme pomáhajúci projekt zameraný na duševné zdravie detí s názvom „Je OK, ak nie si OK“. Sily sme spojili s občianskym združením IPčko, ktoré má v tejto oblasti obrovské skúsenosti a najmä výsledky. Cieľom je pomáhať žiakom, učiteľom, ale aj rodičom a najmä dať vedieť, že v tom nie sú sami. Že pomoc existuje. Projekt mal veľký ohlas, preto v ňom pokračujeme aj v tomto roku. Rovnako ma teší, že aj napriek kríze sme zachránili dotácie. V rámci dotačnej schémy sme tak mohli v roku 2023 podporiť vyše 370 občianskych projektov. A vyzdvihol by som aj to, že sme otvorili športovo-rekreačný areál na už spomínanej Adlerke, s čím sme priniesli aj unikátny elektronický rezervačný systém. Naším cieľom je sprístupňovať moderné športoviská verejnosti a vytvárať jej tak priestor pre športové aktivity. Adlerka je naša vlajková loď, ale postupne tam budeme pridávať ďalšie možnosti pre športovú činnosť. Stačí ísť na web Bratislavského kraja, vybrať si konkrétne športovisko, konkrétny čas a je to hotovo. Samozrejme ihriská, telocvične, plavárne nebudú len pre žiakov školy, športové kluby a rezervácie, ale vo vybraných časoch bude môcť verejnosť športovať aj zadarmo. Poďme ale do roku 2024. Tak aký podľa vás bude? Prelomový a otvárací. To asi najviac vystihuje to čo nás čaká. Stavebne sme dokončili viaceré rekonštrukcie kultúrnych a historických pamiatok, ktoré práve tento rok otvoríme a sprístupníme verejnosti. Naši divadelníci sa už veľmi tešia do svojich vynovených priestorov a verím, že aj verejnosť potešia všetky novinky, ktoré pre nich pripravujeme. Na rok 2024 sa podarilo schváliť rozpočet – vyše 300 miliónov eur. Aké budú priority, na aké aktivity sa kraj zameria? Rozpočet je výrazne ovplyvnený najmä znížením daňových príjmov z dôvodu zavedenia nových pravidiel daňového bonusu. A tiež rastúcimi cenami tovarov a služieb z dôvodu stále vysokej inflácie. Napriek tomu ho nepovažujem iba za údržbový. Naopak, dovoľujem si rozpočet označiť za rozvojový. Na rok 2024 sme navýšili finančné prostriedky na všetky kľúčové kompetencie žúp ako sú vzdelávanie, sociálne služby, prímestská doprava, cesty II. a III. triedy a kultúra. Podarilo sa nám navýšiť aj finančné prostriedky do cestovného ruchu. Postupne dokončíme naše významné investície či už ide o centrá odborného vzdelávania a prípravy v školskej oblasti alebo deinštitucionalizáciu sociálnych služieb. Prebiehať budú revitalizácie parkov v Malinove a Stupave. Pokračovať budeme takisto v rozsiahlej modernizácii cestnej siete na území župy. Čiže ten náš Investičný plán je mimoriadne ambiciózny. Celkový suma investičných výdavkov je na úrovni 70,7 miliónov eur, čo je historicky najvyššie číslo. Do modernizácie ciest II. a III. triedy pôjde vyše 31 miliónov eur. Avšak z celkového pohľadu najviac finančných prostriedkov poputuje do oblasti vzdelávania, a to 108 miliónov eur. Asi najviac projektov bude dokončených a otvorených práve v oblasti kultúry. Na čo sa obyvatelia kraja môžu tešiť? V novej divadelnej sezóne 2024/2025 sa môžu obyvatelia kraja tešiť na otvorenie vynoveného Divadla Aréna, ktoré sme komplexne zrekonštruovali. Ide o jednu z najvýznamnejších a najväčších investícii do kultúrnej infraštruktúry na území Bratislavského kraja za posledné dekády. Nielenže sme obnovili divadelnú budovu, ale vytvorili sme jedno z najmodernejších divadiel na Slovensku. Zároveň sme zatraktívnili vnútorné aj vonkajšie prostredie a rozšírili sme obsahovú ponuku. Vytvorili sme tak verejne prístupný areál, ktorý sa bude využívať nielen na divadelné predstavenia, ale aj na rôzne kultúrno-spoločenské podujatia, prípadne príjemné posedenie pri káve na brehu Dunaja v novovzniknutej kaviarni. Kompletne sme obnovili javiskovú technológiu, zvukovú, osvetľovaciu, projekčnú techniku a opravili sme aj vodnú vežu. Aréna však nebude jediné zrekonštruované divadlo. Je to tak. Tento rok na staronovú adresu na Dunajskú ulicu vrátime Bratislavské bábkové divadlo. Je to najnavštevovanejšie divadlo v kraji. Roky fungovalo v náhradných priestoroch a konečne má pôvodnú starú budovu komplexne zrekonštruovanú a získalo aj novú prístavbu, kde sa nachádza hľadisko a javisko. Novinkou je zelená strecha, výťah, workshopové priestory, depozitár bábok. Pribudli tu šatne, skúšobňa pre hercov, kancelárie. Premenou prešlo aj foajé, ktoré bude nielen vstupnou bránou do divadla, ale fungovať tu bude detská cukráreň s interaktívnymi prvkami. Má modernú projekčnú, zvukovú a svetelnú techniku, čiže to bude divadlo 21. storočia, čo verím divákom prinesie úplne nový zážitok. V roku 2024 otvoríme verejnosti aj kultúrne centrum v zrekonštruovanej Synagóge v Senci. Zrevitalizovali sme aj záhradu v Kaštieli v Modre. Obnovili sme tu vodné prvky, ako jazero a fontány, vybudovali sme okrasné záhony a vyvýšené bylinkové záhony. Verejnosť si ju bude môcť pozrieť v blízkej dobe. V rámci zveľaďovania a obnovy historických a kultúrnych pamiatok ste sa pustili aj do komplexnej rekonštrukcie Kaštieľa v Čunove. Čo v ňom verejnosť nájde a kedy doň oficiálne bude môcť vstúpiť? V čunovskom kaštieli nájde dušu unikátne Ekocentrum, ktoré v regióne dlhodobo absentovalo. Určené bude odborníkom, školám, žiakom, ako aj širokej verejnosti všetkých vekových kategórií, tak z Bratislavského kraja, ako aj celého Slovenska, s presahom na rakúske a maďarské územie. Slúžiť bude na workshopy, vzdelávacie programy pre žiakov a študentov, exkurzie, dobrovoľnícke dni, letné tábory či cezhraničné konferencie. V budove kaštieľa vznikne interaktívna expozícia zameraná na rôzne oblasti prírodného dedičstva regiónu ako sú Delta Dunaja či Lužné lesy. Vnútri budú tvorivé dielne a multifunkčná sála. V záhrade zase umiestnené rôzne zážitkové a interaktívne prvky ako biotopové jazierko schopné samočistenia, šplhací totem, interaktívna stena, zážitkový chodník „bosou nohou“, ako aj záchranná stanica pre zranené živočíchy. Otvorené pre verejnosť bude od jari 2024. Čo sa týka modernizácie a rekonštrukcií župných komunikácií II.a III. triedy, tam bol kraj veľmi aktívny. Budete v tomto tempe pokračovať? V rozsiahlej modernizácii ciest II. a III. triedy budeme samozrejme pokračovať aj v tomto roku. Do údržby a rekonštrukcie župných komunikácií plánujeme investovať vyše 31 miliónov eur. V rámci revitalizácie zmodernizujeme okolo 61 km ciest a sedem mostov. Cesty rekonštruujeme modernými technológiami, napríklad recykláciou za studena alebo za horúca, čím nielen šetríme materiál a životné prostredie, ale výsledný efekt je trvácnejší a kvalitnejší. Súčasťou investícii bude aj nákup ďalšieho menšieho príslušenstva pre správcu župných komunikácií v celkovej hodnote 850 000 eur.  
Pýtali ste sa: Čo sa chystá na obľúbených miestach?

Pýtali ste sa: Čo sa chystá na obľúbených miestach?

Rubrika: Reportáže
V Ružinove je viacero miest, ktoré si obľúbili nielen domáci, ale aj ľudia z ostatných častí Bratislavy – medzi také patria určite trhovisko Miletičova a okolie jazera Štrkovec. Zároveň máme vo svojom okolí priestory, ktoré by si zaslúžili kompletnú rekonštrukciu, aby mohli začať slúžiť komunite z danej lokality - ako napríklad park na Vietnamskej. . Prinášame vám stručný prehľad ideových zámerov revitalizácie spomínaných troch lokalít. Celé znenie schválených zámerov nájdete na webe mestskej časti, v tomto texte uvádzame len informácie, na ktoré sa najčastejšie pýtate. A čo sa bude diať ďalej? Na základe týchto materiálov vypracuje Metropolitný inštitút Bratislava ako spolupracujúca inštitúcia zadanie architektonickej súťaže. Areál hier Radosť Štrkovec Areál hier by sa mal stať jedným z najlepších ekologických a zelených voľnočasových areálov pre deti a mládež na Slovensku, v ktorom rodiny dokážu stráviť celý deň a má slúžiť ako miesto v meste, ktoré obyvateľom pomáha znášať dôsledky klimatickej zmeny. Súčasťou detského ihriska je už takmer 50 rokov socha ťavy, ktorej autorom je Rastislav Miklánek a ako symbol areálu by aj do budúcnosti mala byť umiestnená na mieste adekvátnom historickému odkazu, ktorý sa s ňou spája. Štrkovecký amfiteáter v súčasnej dobe nemá adekvátne využitie. Skúsenosti ukázali, že vzhľadom na rušenie okolitých obytných budov hlukom sa stal miestom nevhodným pre akúkoľvek hudobnú produkciu, pri ktorej sa vyžaduje čo i len o trochu silnejšie ozvučenie. V rámci architektonickej súťaže sa preto bude hľadať aj alternatívne využitie pre tento priestor. Areál hier Radosť sa v minulosti spájal s viacerými vodnými prvkami (fontána, bazénik pre deti, lodičky), ktoré sa u obyvateľov tešili veľkej obľube. Mestská časť preferuje riešenie, ktoré by nadviazalo na túto tradíciu, napríklad vo forme vytvorenia detského vodného ihriska. Ružinov tiež hľadá riešenie, ktoré by zabezpečilo, že aspoň časť detského ihriska bude upravená tak, aby bola celoročne využiteľná a adekvátne osvetlená. Preferovanou možnosťou pritom nie je vznik interiérovej herne, ale prekrytie časti alebo celého detského ihriska tak, aby bolo chránené pred snehom a dažďom a aby mohlo byť večer adekvátne osvetlené bez toho, aby to rušilo obyvateľov v blízkom okolí. Trhovisko Miletičova Ostane všetko, čo majú Ružinovčania na Miletičke radi, len bude lepšia. Zámer opisuje budúcnosť obľúbeného trhoviska doslova ako: „Bratislavský Naschmarkt. Trhovisko Miletičova sa pri zachovaní svojho genia loci stane moderným a ekologickým miestom nielen pre nákupy obyvateľov Bratislavy, ale aj pre ich stretávanie sa, gastronomické zážitky a lokálne kultúrne podujatia, sedem dní v týždni, od rána až do večera.“ Aj po rekonštrukcii ostane Trhovisko Miletičova najväčším otvoreným trhoviskom na Slovensku. Ružinov jednoznačne potvrdil, že akékoľvek iné spôsoby využitia areálu na akýkoľvek iný typ rozvoja a developmentu sú neprípustné a zámer nepočíta s výstavbou klasickej uzavretej tržnice. Podmienkou úspechu náročného projektu revitalizácie je premena Miletičky na miesto, ktoré bude lákať viaceré skupiny zákazníkov – nielen tých, ktorí sem sobotu čo sobotu prichádzajú nakupovať, ale aj pracujúcich z okolia za účelom obedového stravovania, mladých i starších obyvateľov unikátnou gastronómiou, širokú verejnosť lokálnymi kultúrnymi podujatiami, blšími trhmi, a podobne. Mala by sa stať miestom, ktoré nežije len v čase hlavných nákupov, ale počas celého dňa každý deň v týždni, a ktoré sa z miesta nákupov stane miestom stretávania sa. Vzdelávací – voľnočasový park Vietnamská Školský areál na Vietnamskej ulici už roky chátra, má však vysoký potenciál a takmer celý využiteľný areál je vo vlastníctve hlavného mesta, resp. mestskej časti. Hlavným zámerom mestskej časti je využiť ho pre aktivity školstva a základnej občianskej vybavenosti pre obyvateľov z okolia (najmä: šport, park, detské ihrisko, výbeh pre psov a podobné funkcie). Absolútne vylúčené je akékoľvek využitie na funkcie bývania, kancelárskeho a akéhokoľvek iného komerčného developmentu. Na základe viacerých spoločných rokovaní medzi mestskou časťou a magistrátom hlavného mesta sa ako najvhodnejšia alternatíva javí vyhlásenie verejnej súťaže na koncesiu predmetných pozemkov, v rámci ktorej by sa víťaz koncesnej súťaže zaviazal prenajať si predmetné pozemky na dlhšiu dobu (rádovo 30 - 50 rokov), vystaval a prevádzkoval by na nich základnú školu, ktorú by po uplynutí doby prenájmu previedol do vlastníctva mesta, resp. mestskej časti. Škola pre približne 400 detí by vznikla na mieste troch nevyužiteľných pavilónov bývalej (zhorenej) školy. Vnútroblok školy by tvoril verejný priestor, park a menšie športovisko. Zároveň bude potrebné vyriešiť umiestnenie a vytvorenie nového detského ihriska, ktorého vznik je jednoznačnou podmienkou mestskej časti. Rovnako sa bude dbať na zachovanie zelene a vzrastlých stromov. Mestská časť plánuje rekonštrukciu existujúcej športovej haly a rekonštrukciu bývalého DK Bulharskej. Tieto projekty tiež čiastočne súvisia s riešením lokality školy a parku na Vietnamskej. Kompletné znenie ideových zámerov nájdete na www.ruzinov.sk  
Dotácie Mestskej časti na rok 2024

Dotácie Mestskej časti na rok 2024

Rubrika: Spravodajstvo
TERMÍN NA DORUČENIE PROJEKTOV 11. MAREC 2024  kultúrno - spoločenské aktivity  vzdelávanie  telovýchova, šport a mládež  sociálna oblasť  ochrana a tvorba životného prostredia  rozvoj komunitného života Ružinov aj tento rok prostredníctvom komunitných a rozvojových dotácií podporí profesionálne, ale aj amatérske aktivity pre obyvateľov mestskej časti. Podrobné informácie o podmienkach a spôsobe podávania žiadostí nájdete na www.ruzinov.sk.  
Ružinov v roku 2023

Ružinov v roku 2023

Rubrika: Reportáže
Ružinov je druhou najväčšou mestskou časťou Bratislavy s viac ako 86-tisíc obyvateľmi, 46-tisíc bytmi a 3 200 rodinnými domami, a tak niet divu, že sa tu stále niečo deje. Ani rok 2023 nebol výnimkou. Postavilo a zrekonštruovalo sa množstvo budov a objektov, opravili sa kilometre cestných komunikácií a prisťahovalo sa viac ako 5-tisíc nových obyvateľov. A to ani zďaleka nie je všetko. Predstavujeme vám Ružinov v číslach.   INVESTIČNÉ PROJEKTY MESTSKEJ ČASTI – REALIZÁCIA STAVEBNÝCH PRÁC  ZŠ Medzilaborecká - výstavba nového pavilónu učební, novej telocvične; prístavba novej časti jedálne  ZŠ Ostredková - rozšírenie kapacity ZŠ - výstavba nového pavilónu učební a výstavba telocvične  Mestská polícia, Listová ul. - rekonštrukcia sídla  Mestské centrum Hojdana - oprava a zateplenie strechy  Spoločenský dom Trávniky - rekonštrukcia schodov a terasy, oprava vstupu do budovy  Knižnica, Bachova ul. - kompletná rekonštrukcia priestorov  ZŠ a MŠ Borodáčova - zriadenie výdajne stravy a jedálne v budove na Tomášikovej ul.  ZŠ Ružová dolina - rekonštrukcia telocvične  Lokalita Pálenisko - výstavba kanalizácie a vodovodu  MÚ Bratislava - Ružinov - nové klientske centrum pre občanov    ZELENÉ PROJEKTY  vegetačná strecha – zrealizovaná na pavilóne učební a telocvične v objekte ZŠ Ostredková   vodozádržné opatrenia boli realizované formou vsakovania dažďovej vody systémom vsakovacích boxov v zemi a na objektoch ZŠ Medzilaborecká – novostavba pavilónu učební a telocvične a na ZŠ Ostredková - výstavba nového pavilónu učební a výstavba telocvične   PRE DETI  2 nové škôlky v komplexe Nuppu  3 zrekonštruované detské ihriská: Me- sačná, Haburská – Rodinka, Sputniková (čiastočná rekonštrukcia)   opravilo sa 62 hracích prvkov na 34 detských ihriskách   PRE ŠPORTOVCOV  pribudlo nové workout športovisko na Haburskej    NOVÉ STAVBY   162 vydaných stavebných povolení k novostavbám a zmenám dokončených stavieb   379 vydaných písomných súhlasov s ohlásenými stavebnými úpravami a drobnými stavbami   CESTY A PARKOVISKÁ  vymenilo sa 15 000 m² povrchov ciest, chodníkov a parkovísk v hodnote 2 300 000 €   parkoviská: Súmračná, pri Martinskom cintoríne, Prešovská, Štefunkova   chodníky: Hraničná, Astrova, Zvolenská, Pivoňková   cesty: Zelinárska, Mesačná, Kozmonautická, Meteorova, Zimná, Oravská Dohnányho, Kladnianska, križovatka Mlynské luhy   PARKOVANIE  vznikli 2 časti zóny PAAS: ■ RU2 – časť Klingerova kolónia ■ RU3 – časť Štrkovec   NOVÉ ADRESY  199 prečíslovaných evidenčných čísel na súpisné a zapísaných chýbajúcich súpisných čísel (adries) do registra adries  86 novovzniknutých adries pre novostavby 285 celkovo zapísaných nových adries do registra   ČINNOSŤ VEREJNO-PROSPEŠNÝCH SLUŽIEB  vyviezlo sa 390 ton suchého lístia  obnovilo sa 350 priechodov pre chodcov  285 ton prevzatého záhradného odpadu od obyvateľov  pokosených bolo 750 hektárov zelene (4,5 kosby počas roka)  7 zimných zásahov na odpratanie snehu  vyviezlo sa 500 ton starého a priviezlo 500 ton nového piesku  vyčistilo sa 186 km chodníkov a komunikácií III a IV triedy  spotrebovalo sa 107 ton soli na posyp ciest a chodníkov   NOVÍ OBYVATELIA RUŽINOVA  pribudlo 5 161 nových občanov s trvalým pobytom (z toho 1 564 detí do 18 rokov)  881 sa prisťahovalo do štvrte Nivy  844 Štrkovec  791 Prievoz  531 Trnávka  464 Trávniky  412 Ostredky  380 Starý Ružinov  338 Pošeň  329 Ružová dolina  191 je prihlásených s trvalým pobytom na MÚ Ružinov Do novostavieb sa sťahovalo najviac ľudí v zóne Nivy juh (od Súkenníckej po Jarabinkovú) - 239 a do komplexov Nuppu (Hraničná / Mlynské nivy) – 228 a Galvaniho dvory (Galvaniho / Na križovatkách) – 174. Ale veľká časť nových obyvateľov Ružinova prišla bývať do starších bytov, najmä na Štrkovci a na Trávnikoch.    ČO RIEŠILA ŠTÁTNA POLÍCIA  na území okresu Bratislava II 241 dopravných nehôd  767 trestných činov krádeže  na území okresu Bratislava II 25 032 udalostí, ku ktorým boli vyslané hliadky Policajného zboru za účelom preverenia  najčastejší zásah polície OO PZ BA Trnávka bol pri priestupku proti majetku a priestupku proti občianskemu spolunažívaniu  Zaujímavosť: Dňa 12. 10. 2023 bolo prijaté oznámenie od oznamovateľky L.N., že po ulici Piesočná pobehuje moriak, ktorý behá po ceste aj pri domoch, pričom oznamovateľka si žiadala na miesto hliadku polície. V tejto veci bola vyrozumená aj Sloboda zvierat. Následne sa na miesto dostavil pracovník zo Slobody zvierat a v spolupráci s hliadkou OO PZ BA Trnávka moriaka chytili. Moriak bol následne prevezený do útulku patriaceho Slobode zvierat.   ČO RIEŠILA MESTSKÁ POLÍCIA  16 010 zaznamenaných udalostí  7 253 riešení blokovou pokutou  1 581 priestupkov riešených napomenutím  109 priestupkov na území Ružinova bolo odovzdaných príslušnému orgánu  106 odovzdaní správy o výsledku objasňovania priestupkov  198 zásahov na objekt cez pult centrálnej ochrany Mestskej polície  633 výjazdov na cielenú kontrolu najčastejšie inkriminovaných oblastí  4 079 oznamov prijala mestská polícia Ružinov ako nepotvrdených (na mieste nedochádzalo k žiadnemu protiprávnemu konaniu)   ČO RIEŠILI HASIČI  139 všetkých zásahov  26 požiarov, zvyšné množstvo zásahov bolo kvôli následkom veternej smršte (ako popadané stromy), následkom silných dažďov (čerpanie vody zo zaplavených objektov a priestranstiev), záchrana zvierat a pod. Zaujímavosť: DHZ Ružinov bol privolaný aj k špecifickým zásahom, ako napríklad lopta na nedostupnej streche či vianočný stromček na strome.   SOBÁŠE  233 všetkých sobášov, z toho 46 cirkevných, 187 civilných  na území MČ Ružinov sa zosobášilo 58 cudzincov   ÚMRTIA  v Ružinove zomrelo 1 207 ľudí, z toho 610 mužov a 597 žien   NOVORODENCI A NAJČASTEJŠIE MENÁ  821 prihlásených novorodencov, z toho 403 chlapcov a 418 dievčat  12 Hana / Mia  11 Sára  10 Eliška / Kristína / Nina  9 Júlia / Tereza  8 Emília / Lea / Nela / Viktória  23 Adam  14 Oliver / Šimon  13 Filip / Samuel  12 Lukáš  11 Arthur (Artur) / Jakub / Martin / Richard  10 Maxim / Michal  117 dostalo nezvyčajné krstné meno  42 novorodencov má v rodnom liste viac ako jedno krstné meno  Časté dievčenské krstné mená z minulosti, ako Zuzana, Katarína, Jana alebo Veronika, boli v minulom roku zriedkavé (1 - 2 deti). Meno Mária, čo je najčastejšie ženské krstné meno u dospelej populácie vôbec, v roku 2023 úplne absentovalo. Vyskytlo sa iba raz, aj to v kombinácii s iným menom.   AKTIVITY SENIOROV  82 sa zúčastnilo akcií pre jubilantov  115 sa zúčastnilo na workshopoch   PSY  3 490 evidovaných psov      
Novinky: Vynovené priestory úradu

Novinky: Vynovené priestory úradu

Rubrika: Reportáže
Potrebujete si vybaviť trvalý pobyt? Rodný list dieťaťa alebo povolenie na výrub stromu? V prípade, že osobne zavítate na miestny úrad, budete sa už cítiť omnoho komfortnejšie. Privítajú vás vynovené priestory a s tým súvisiace viaceré novinky.  Do budovy sa dostanete hlavným vchodom od Mierovej ulice. Ešte donedávna bol uzatvorený a na vstup slúžil vedľajší vchod. V súčasnosti je však otvorená hlavná terasa s bezbariérovou rampou – slúži nielen pre ľudí s telesnými obmedzeniami, ale tiež rodičov s kočíkmi. Ak prídete autom, pohodlne zaparkujete na parkovisku pred budovou, pre cyklistov je pripravený stojan na bicykle. Vstupné priestory prešli výraznou zmenou. Neutrálne farby doplnené o detaily v minimalistickom štýle vytvárajú príjemnú atmosféru. Najmä v priestore otvorených komunikačných stolíkov doplnených o kreslá pri vopred dohodnutom stretnutí občana s referentom konkrétneho oddelenia. Ak však potrebujete iba narýchlo poradiť a nasmerovať, centrálnym miestom je pult informátorov. Práve oni vám poskytnú konkrétne informácie, kde vybavíte svoj podnet či problém, alebo vám kolegovia zodpovedajú ďalšie vaše otázky. Celý postup uľahčuje kiosk s vyvolávacím systémom a nové informačné tabule. V jednom priestore je tiež situovaná podateľňa. Máte obavy, že pri čakaní bude vaše dieťatko, ktoré ste museli zobrať so sebou, vyrušovať ostatných? Pri rekonštrukcii sme mysleli aj na tých najmenších návštevníkov. Moderný úrad ponúka aj farebný detský kútik s hracou plochou, plný hračiek či farbičiek. Doplnený je aj o prebaľovací pult. Toalety pre klientov sú neďaleko, nenápadne ukryté za elegantným panelom. Len niekoľko ďalších krokov vedie do Centra služieb občanom (tzv. Prvý kontakt). Novinkou sú tak nielen vizuálne príjemné, ale aj funkčné priestory.  
Kalendár

Kalendár

Rubrika: Oznamy
Ilustračná fotografia. (Pixabay.com) 14. feb Poslanecké stredy 16:30 – 17:30 Martin Patoprstý (Ostredky)   21. feb Poslanecké stredy 16:30 – 17:30 Dávid Staruch (Trnávka)   28. feb Poslanecké stredy 16:30 – 17:30 Lucia Venczelová (Nivy)   6. mar Poslanecké stredy 16:30 – 17:30 Karolína Lupták Sigmundová (Trávniky)   13. mar Poslanecké stredy 16:30 – 17:30 Jana Poláčiková (Pošeň)   Stretnutia s poslancami sa konajú v priestoroch MÚ na Mierovej 21.  
Voličský manuál: Základné informácie o prezidentských voľbách

Voličský manuál: Základné informácie o prezidentských voľbách

Rubrika: Spravodajstvo
Už o dva mesiace budeme vedieť, kto v prezidentskom paláci vystrieda prezidentku Zuzanu Čaputovú. Predchádzať tomu budú dve kolá volieb a my vám prinášame odpovede na základné otázky, ktoré potrebujete poznať, aby váš volebný deň prebehol bez zbytočných komplikácií. Kedy sa konajú voľby? Prvé kolo prezidentských volieb sa bude konať v sobotu 23. marca 2024 od 7:00 do 22:00. Pokiaľ ani jeden z kandidátov nezíska nadpolovičnú väčšinu platných hlasov voličov, druhé kolo volieb sa uskutoční v sobotu 6. apríla 2024. Kto môže voliť? Občan Slovenskej republiky, ktorý dovŕšil najneskôr v deň volieb 18 rokov, môže hlasovať buď v obci svojho trvalého pobytu, alebo v ktorejkoľvek volebnej miestnosti, ak požiadal o hlasovací preukaz. Vždy však potrebuje aj platný občiansky preukaz, a preto je dôležité si v dostatočnom predstihu skontrolovať jeho platnosť. Občan SR, ktorý nemá trvalý pobyt na Slovensku, môže hlasovať v ktorejkoľvek volebnej miestnosti, ak predloží platný cestovný doklad a vyhlásenie o tom, že má trvalý pobyt v zahraničí, a teda nemá na Slovensku trvalý pobyt. Ako si vybaviť hlasovací preukaz? Ak v deň konania volieb nebudete v mieste trvalého bydliska, ale napriek tomu budete chcieť voliť, môžete požiadať o vydanie hlasovacieho preukazu. Obec vydá preukaz len na ten deň konania volieb, o ktorý volič požiada. Ak teda budete mimo Ružinova po oba volebné víkendy, nezabudnite v žiadosti uviesť oba termíny. Volič môže požiadať o vydanie hlasovacieho preukazu štyrmi spôsobmi: ■ osobne v tzv. námietkovej kancelárii Miestneho úradu, Mierová 21, v čase úradných hodín, najneskôr v posledný pracovný deň pred konaním volieb (najneskôr 22. 3. 2024, resp. 5. 4. 2024 k druhému kolu volieb) v čase úradných hodín (v posledný deň pred voľbami bude tzv. námietková kancelária mimoriadne k dispozícii aj v piatok do 12:00, v ostatné piatky nie), ■ v listinnej podobe tak, aby žiadosť o vydanie hlasovacieho preukazu bola doručená obci najneskôr 15 pracovných dní pred dňom konaní volieb (t.j. najneskôr 4. 3., resp. 14. 3. 2024), ■ elektronicky (e-mailom) najneskôr 15 pracovných dní pred dňom konania volieb (t.j. najneskôr 4. 3., resp. 14. 3. 2024). ■ prostredníctvom splnomocnenej osoby Kde máte volebnú miestnosť? Súčasťou oznámenia o mieste a čase konania volieb, ktoré ste dostali do schránok, je aj informácia o tom, kde má volič z konkrétnej adresy svoju volebnú miestnosť. V prípade, že by ste si to chceli overiť, zoznam adries s priradenou miestnosťou nájdete aj na webe mestskej časti v sekcii Voľby prezidenta Slovenskej republiky 2024 (v pravej časti hlavnej stránky) v dokumente Zoznam volebných okrskov, sídla miestností – podľa ulíc. Viac volebných miestností S pribúdajúcim počtom obyvateľov bolo potrebné pridať ďalšie volebné miestnosti. Namiesto doterajších 70 tak bude mať Ružinov 73 okrskov – 2 pribudli v Prievoze a 1 v Trnávke. Obyvatelia z týchto lokalít však nemusia chodiť inde, adresa volebnej miestnosti sa nemení. Vďaka vyššiemu počtu miestností sa však skráti ako čas čakania na voľbu, tak aj sčítania hlasov. Všetky informácie nájdete na www.ruzinov.sk    
Milí Ružinovčania

Milí Ružinovčania

Rubrika: Spravodajstvo
tesne pred koncom minulého roka sme na našom miestnom zastupiteľstve schválili dva materiály, ktoré sú pre mňa možno najdôležitejšími za minulý rok. Ide o koncepcie toho, ako majú vyzerať dve z najdôležitejších verejných priestranstiev v Ružinove: Trhovisko Miletičova a detské ihrisko Radosť pri Štrkoveckom jazere. (Tretím, pre mňa tiež veľmi dôležitým materiálom, je revitalizácia školského areálu na Vietnamskej na Trnávke.) Ide o budúcnosť najvýznamnejších miest v Ružinove – a tieto materiály boli pre mňa také dôležité, že som sa ich rozhodol pripraviť osobne a strávil som desiatky hodín konzultáciami s odborníkmi i s obyvateľmi. Výsledkom je vízia, ktorá sa stala podkladom pre architektonické súťaže. Tie ideme vyhlásiť v spolupráci s Metropolitným inštitútom Bratislava v najbližších mesiacoch. „Miletička“ sa má stať „Naschmarktom“ Bratislavy. Chceme, aby si zachovala svoj genius loci a zostala otvoreným trhoviskom bez developmentu, prístupným pre všetkých – ale zároveň sa rozvíjala na moderné a ekologické miesto, kde nebudeme chodiť len nakupovať, ale aj za dobrou a prístupnou gastronómiou a za menšími kultúrnymi podujatiami. Tak, aby trhovisko žilo počas celého týždňa. Areál hier Radosť (ktorý tento rok oslávi svoje 50. výročie) sa taktiež musí zachovať ako miesto pre Ružinovčanov bez akéhokoľvek developmentu. Našim cieľom je zrevitalizovať ho tak, aby sa stal jedným z najlepších ekologických a zelených voľnočasových areálov pre deti a mládež na Slovensku, v ktorom rodiny dokážu stráviť celý deň. Konkrétne návrhy, ako by Miletička a Areál hier Radosť mali vyzerať, snáď uvidíme na konci tohto roka. A potom už zostane len zohnať peniaze, aby sa vízie stali realitou :-) Váš starosta  
Volanie o pomoc nie je hanbou: Úzkosť, osamelosť, či depresia môžu viesť k fatálnym riešeniam

Volanie o pomoc nie je hanbou: Úzkosť, osamelosť, či depresia môžu viesť k fatálnym riešeniam

Rubrika: Rozhovory
Našu psychiku počas života „testujú“ rôzne situácie. Enormné nároky sú kladené na deti v rodine, v škole, medzi rovesníkmi. Dospelí zase čelia vysokým požiadavkám na pracovisku, v kolektíve či v manželstve. Ako si môžeme v situáciách, keď sa necítime dobre, sme sklamaní, smutní či osamelí, pomôcť? A naopak, ako môžeme pomôcť tým, ktorí to potrebujú? Vianoce sú obdobím, kedy omnoho častejšie hovoríme o smútku, depresii a osamelosti. Obdobie, ktoré je pre väčšinu z nás stelesnením radosti a rodinnej pohody, totiž mnohí ľudia prežívajú úplne inak. A nejde len o osamelých starších ľudí, ale aj o mladých, často ešte deti, alebo mužov i ženy v najlepšom veku, na ktorých by ste to vôbec nepovedali. Navštívili sme preto Občianske združenie IPčko, ktoré poskytuje pomocnú ruku nielen v online priestore, ale aj v pobočkách pôsobiacich v každom kraji na Slovensku. Odborná poradkyňa PaedDr. Zuzana Juráneková, MBA, nám priblížila nielen problémy, s ktorými sa na IPčko klienti obracajú, ale objasnila aj varovné signály, ktoré by sme si mali všímať u svojich blízkych a nepodceňovať ich. Taktiež poskytla rady, ktorými môžeme ľuďom v ťažkých situáciách pomôcť. Čo je spúšťačom problémov? Najčastejšie pomoc vyhľadávajú ľudia s pocitom osamelosti. Nejde však iba o sociálnu osamelosť, lebo osamelý sa môže cítiť aj človek obklopený ľuďmi. Takýto stav je spojený so stresom a tlakom. Často máme pocit, že musíme podať skvelý výkon, aby sme mali hodnotu pre tých ostatných vo všetkých oblastiach nášho života – vo vzťahu k rodičom, k rovesníkom, ku škole, ku kolegom... Pre naplnenie tejto potreby predovšetkým mladí ľudia posúvajú svoje hranice, robia veci, ktoré nám, dospelým, doslova rozum neberie. Je to veľakrát preto, aby boli dosť relevantní, aby ich rovesníci prijali. Tak isto sa ale môžeme správať v partnerských a pracovných vzťahoch, kedy nás môže trápiť obava, že nebudeme dobrí pre partnera alebo šéfa. Ak ostaneme bez možnosti nájsť bezpečné miesto alebo dôverného človeka, s ktorým by sme mohli zdieľať tieto svoje pocity, môže sa to preklopiť do ďalších ťažkostí. Často odbornú pomoc vyhľadajú ľudia, ktorí majú úzkosti, depresiu, symptómy depresie, prepadajú sebapoškodzovaniu, majú myšlienky na ukončenie života alebo sa ocitnú na hrane života a smrti. „Domorodci“ vs. „prisťahovalci“ Každá generácia má svoje špecifiká, ktoré nás viac či menej ovplyvňujú. Menia sa v kontexte času a prostredia, ktoré je pre mladých ľudí prirodzené. Pokým my sme boli „deti ulice“, dnešná generácia mladých prirodzene využíva online prostredie. Zato fenomény v tomto priestore vedia ublížiť naprieč generáciami. Mladí ľudia, tzv. digitálni domorodci, nerozlišujú online a offline svet. Pre nichje to jeden životný priestor. Ale generácia dospelých – digitálnych prisťahovalcov – ktorí sme poznali svet aj bez technológií, často mladým hovoríme, že „na“ internete nežijú reálny život. Ale nie je to tak. Komunikácia vo svete internetu má pre nich rovnakú hodnotu ako osobný kontakt. Naprieč generáciami vedia ublížiť hejty, nenávistné komentáre, online podvody či napríklad body-shaming (kritizovanie vzhľadu). Tieto aspekty digitálneho sveta sú zraňujúce pre každého z nás. Na rozdiel od dospelých, mladí ľudia ešte nedisponujú tzv. zvládacími stratégiami, a preto niektoré situácie dokážu dospelí vyriešiť ľahšie ako mladí, bez fatálnych dôsledkov. Až po dvadsiatom roku života dozrievajú časti mozgu, ktoré sú zodpovedné za vyhodnocovanie rizika, následkov a dôsledkov. Dieťa do veku 10 rokov hľadá bezpečie u rodičov. Tínedžer sa chce prirodzene oddialiť od rodičov, chce ísť do veľkého sveta, chce si vyskúšať ako to funguje, a zároveň je to obdobie, kedy najviac potrebuje pomoc dospelých. No práve u dospelých pomoc hľadá najmenej. V tejto etape života chce človek riešiť svoje problémy už sám. A preto niekedy pristupuje k problémovým situáciám extrémne, rizikovo, ba až fatálne. Ako pomôcť? Všímajme si ľudí okolo seba. Akákoľvek zmena, ktorá sa vymyká tomu, čo bolo štandardné, zaužívané, môže naznačovať, že v živote človeka sa niečo deje. Už len to, že si to všimneme a naberieme odvahu ponúknuť dotyčnému pomoc, je preňho svetielkom nádeje. Nie je žiadnou hanbou obrátiť sa s problémom aj na odborníka. Podstatné je, že budeme nápomocní a nablízku. Dávajme si ale pozor na to, aby otázky typu „Ako sa máš?“ alebo „Ozvi sa, keby si niečo potreboval,“ neboli iba frázami. Ak sa o dotyčného zaujímame iba so zdvorilosti, tak to radšej nerobme. Falošná nádej na pomoc môže viac ublížiť. Pomoc by sme mali sľúbiť iba vtedy, ak to myslíme vážne. Treba si uvedomiť, že náš blízky nás môže potrebovať práve v čase, kedy my čas nemáme. Aj v tomto prípade vieme byť citlivý a dať najavo, že síce v tejto chvíli nemôžeme, ale vnímame to, čo nám človek hovorí a potrebuje. Možno by v takom prípade stačilo, ak by sme prejavili záujem napríklad cez telefón alebo správou alebo môžeme poskytnúť aj informáciu o ďalších formách pomoci. Hlavne ho neodbime slovami „Teraz nemám čas“ alebo „Zavolám ti neskôr“, ale neurobíme tak. Ak by sme sľúbili veci, ktoré sú nad rámec našich možností, nikomu nepomôžeme, ale ublížime. Preto treba ponúkať transparentnú pomoc, aby bola pre obe strany čitateľná. Iba tak vieme byť užitoční. Celý článok spolu s informáciami o tom, ako sa prejavuje či uvoľňuje napätie, úzkosť a stres nájdete na www.ruzinov.sk.   Ako komunikovať, ak badáme, že nášho blízkeho niečo trápi  ČO HOVORIŤ Chcem ti pomôcť. Zálež mi na tebe. Neviem si predstaviť ako sa cítiš. Ak mi dovolíš, budem hľadať riešenie s tebou. Budeme v tom spolu. Obdivujem ťa ako to zvládaš.  Super, že sa o tom môžeme rozprávať   ČO NEHOVORIŤ Čo ti zase je? To prejde. Chce to čas. Viem, ako sa cítiš. Aj ja som to zažil. Aj horšie veci sa stávajú. Mať tvoje problémy... Deti v Afrike hladujú a teba trápi iba toto?   OZ IPčko V roku 2012 primárne vzniklo za účelom pomoci mladým ľuďom v nepriaznivej životnej situácii a poskytovanie bezplatných a anonymných psychologických služieb formou online chatu a e-mailového kontaktu. Ľudia sú v anonymnom prostredí zdieľnejší, otvorenejší. Je za tým psychologický fenomén, ktorý sa volá disinhibičný efekt. Anonymita je jedným z tých najväčších faktorov. V období pandémie začalo na chatovacie linky prichádzať okrem mladých aj množstvo starších ľudí. A dokonca aj seniorov. Strach z pandémie bol zrazu väčší ako strach z technológie. Odkedy sa potvrdil prvý prípad koronavírusu na Slovensku, tak im doslova explodovali linky. Preto sa IPčko zmenilo na linku pomoci pre všetkých – pribudlo videoporadenstvo a kontakt cez telefón. Rok 2019 končili so štatistikou pomoci pre 25-tisíc mladých ľudí za celý rok. V pandemickom roku 2020 ich bolo cez 50-tisíc, v roku 2021 viac ako 70-tisíc a v roku 2022 cez 100-tisíc. V tomto roku sa na odborníkov IPčka počas polroka obrátilo až 97-tisíc kontaktov so žiadosťou o pomoc. Či už to bola pandémia, neskôr vojna, polarizácia, napätie – toto všetko dolieha na duševné zdravie. Našťastie v narastajúcich číslach vidia, že stále viac ľudí hľadá pomoc miesto toho, aby ostali so svojim problémom sami. Časom vznikol výjazdový tím psychológov, ktorý sa volá Krízový intervenčný tím IPčko a pôsobí v každom kraji na Slovensku. Prichádza priamo na miesta, kde sa daný človek v núdzi nachádza. V krajoch vznikli centrály – Centrá krízovej intervencie - Káčko. Sem môžu ľudia za psychológom osobne prísť. Stačí sa objednať e-mailom. Pomoc je rýchla a bezplatná. Fungujú formou tzv. prvej pomoci, poskytnú niekoľko stretnutí a potom sa klienta snažia nasmerovať na ďalšiu pomoc – na psychiatrov, psychológov, psychoterapeutov. Na Slovensku majú päť klubov, v ktorých poskytujú priestor pre mladých ľudí. V neformálnom prostredí tak môžu získať okamžitú pomoc od psychológov. Tieto priestory poskytujú rôzne druhy hier, technológií a podporný a rozvojový program. V takomto neformálnom prostredí môžu byť v kontakte aj so psychológom.