Dnes by túto štvrť niekdajší obyvatelia hlavného mesta nespoznali. Pokým sa jej ľudia v minulosti zďaleka vyhýbali, dnes patria Nivy medzi najvychytenejšie časti Bratislavy. Za tú dobu si prešli obrovským stavebným, ale aj priemyselným rozvojom.
Koncom 18. storočia mal Prešporok iba jedno oficiálne predmestie – Blumentál – označované aj ako Kvetné/ Kvetové údolie. Na východ od mesta ho tvorili tri ulice - Mlynské nivy, Prayova ulica (dnes 29. augusta) a Záhradnícka, v okolí ktorej sa nachádzali rodinné domy so záhradami. Cesty ostatných dvoch ulíc (Prayova, Mlynské nivy) podľa všetkého lemovali polia, sady a lúky. Ďalšie časti mimo centra Prešporka boli buď organickou súčasťou mesta, alebo spadali (až do vyrovnania s rodinou Pálffyovcov v roku 1851) pod správu Hradu (Zuckermandel, Podhradie).
Nivám sa ľudia zďaleka vyhýbali
Kým dnes sú Nivy považované za jednu z najlukratívnejších častí Bratislavy, na úplnom konci 19. storočia od tohto územia ľudia doslova bočili. Podľa článku Presburger Zeitung zo 14. júna 1900 nemali Mlynské nivy dobrú povesť a doslova sa považovali za nebezpečnú štvrť. Lesy na tomto území boli husto zarastené krovím a boli priam lákadlom pre "nekonformných" ľudí, ktorí nechceli byť v Prešporku oficiálne prihlásení. V tejto neprehľadnej oblasti nachádzali svoje útočisko, a preto sa domáci Prešporčania týmto končinám hlavne v noci vyhýbali oblúkom.
Liečebne tuberkulózy a cholery
Potom, ako sa v Európe podarilo zlikvidovať morovú nákazu, prišli nové epidémie, ako kiahne, cholera a tubera. Cholera bola obzvlášť nebezpečná, keďže sa šírila potravinami a kontaminovanou pitnou vodou. V roku 1831 sa ňou v Uhorsku nakazilo nespočetne veľa ľudí, z ktorých asi 100-tisíc neprežilo.
Keď bol okolo roku 1876 prijatý zákon o zdravotnej starostlivosti a založená Štátna spoločnosť pre zdravotníctvo, vznikali na vtedajšej hranici mesta pracoviská Epidemiologickej nemocnice pre účely liečby v izolácii. Liečebňa tuberkulózy sa nachádzala na dnešnej Bajzovej ulici a prísnejší, oplotený komplex na liečbu cholery, sa nachádzal na mieste dnešného Doprastavu (križovatka Miletičova / Košická).
Najväčší riečny prístav v Uhorsku
Dunaj v 19. storočí vyzeral inak ako ten, ktorý poznáme dnes. V minulosti sa hlavný tok rieky rozvetvoval a utváral sieť ramien a ostrovov v oblasti východnej časti Prešporka. Zásadnejšiu zmenu priniesli až v roku 1881 plány talianskeho inžiniera a vynálezcu Graziosa Eneu Lanfranconiho, podľa ktorých sa vykonala regulácia Dunaja v rokoch 1886 – 1896. V roku 1897 sa začala výstavba prístavu (dnes Zimný prístav). V tom čase ešte nebol vybudovaný prístav ani v Budapešti, a tak tu na nejaký čas vyrástla stavba najväčšieho riečneho dopravného prístavu v Uhorsku.
Súčasťou projektu prístavu boli aj sklady a železničná stanica. V najrušnejšom období tu pracovalo na projekte naraz až 14 722 osôb. Prístav bol postupne dobudovávaný a modernizovaný aj za nasledujúcich režimov.
Prečo sa na Nivách nedalo dýchať?
Od polovice 19. storočia rástli fabriky na predmestiach Prešporku doslova ako huby po daždi. Prvou priemyselnou lastovičkou bola továreň na spracovanie juty – Tkáčovňa Heinricha Klingera. Vznikla v roku 1888 na Bottovej ulici (pri dnešnej hranici Starého Mesta a Ružinova). V roku 1895 pribudla Uhorská cvernová továreň na výrobu nití a o sedem rokov neskôr Rafinéria Apollo na výrobu benzínu, petroleja a iných olejových komodít.
S rozmachom priemyselných tovární sa Nivy postupne zaľudňovali. Začalo sa preto s výstavbou obytných domov pre novú pracovnú silu podľa zásady – lacno a úsporne. Už v roku 1894 dal podnikateľ Heinrich Klinger postaviť robotnícku kolóniu. Pozostávala z troch trojpodlažných bytových domov a niekoľkých rodinných domčekov. Neďaleko nich dal postaviť aj Závodný klub, v ktorom boli okrem iného robotníkom továrne k dispozícii vane a sprchy.
Vedľa kolónie vznikla v roku 1910 na Košickej ulici továreň Gumon. Závod okrem gumených výrobkov produkoval aj linoleum, tvrdený papier a v roku 1915 získal patent na bakelit, jednu z prvých plastických hmôt. Gumon bol v prevádzke takmer sto rokov.
Priemyselný rozmach síce poskytoval ľuďom prácu, ale malo to aj tienistú stránku. Nivy sa postupne stávali štvrťou s najviac znečisteným ovzduším, a preto sa kvôli sťažnostiam obyvateľov zrušila v Gumone výroba bakelitu.
500 bytov a závan nostalgie
Nivy sa už počas Československej republiky začali výrazne skultúrňovať a zveľaďovať. Ešte pred druhou svetovou vojnou tu vznikla štvrť rodinných domov medzi Miletičovou a Košickou ulicou. Pribudli aj prvé bytové domy na Prievozskej (Kalmárka) a šesť typických domov s pôdorysom v tvare „H“ na Trenčianskej. Okolo roku 1950 boli práve na ružinovských Nivách položené základy prvého väčšieho sídliska v Bratislave, ktoré dostalo názov „500 bytov“. Zahusťovanie Nív neskôr pokračovalo výstavbou na Dulovom námestí (pôvodne Námestí ľudových milícií), Hotelom Dukla a Košickou ulicou.
Vo štvrti známej ako 500 bytov bolo 3. apríla 1965 otvorené Kino Nivy premietaním filmu švédskej produkcie „Krátke leto“ v hlavných úlohách s Liv Ullmann a Bibi Andersson. Zo spoločenského domu sa postupom času stalo vychytené bratislavské reprízové kino. Filmy sa premietali od utorka do soboty a nedeľné dopoludnia boli vyhradené pre detského diváka. Po Nežnej revolúcii prešla kinosála pod správu Cultusu Ružinov a v roku 2011 prichýlila filmový klub Nostalgia, ktorý po dvadsiatich rokoch na pôde Stavebnej fakulty STU hľadal nové priestory. Dnes už je kino plne digitalizované a vybavené ozvučením Dolby Surround 5.1.
Školy ako z budúcnosti
Najstaršia dodnes fungujúca základná škola na území Ružinova bola otvorená v roku 1952 na Kulíškovej ulici. Jej tradičné zameranie na šport, najmä atletiku, ostalo zachované. Projekt športových tried tu odštartovali nadšenci už v roku 1964 a škola a jej pedagógovia dali základy mnohým reprezentantom v rôznych športových odvetviach. Veľkej obľube sa dodnes teší aj výuka tenisu.
Začiatky vyučovania informatiky na stredných školách siahajú miestami až do 70-tych rokov. Na gymnáziu na Novohradskej otvorili prvú triedu so zameraním na numerickú matematiku a počítačové stroje dokonca už v roku 1963. Sprvu výuka prebiehala vo výpočtových strediskách a na Vysokej škole ekonomickej. Až v priebehu školského roka 1963/64 bola na škole zriadená strojnovýpočtová stanica, ktorá bola predchodcom výpočtového laboratória. Pod názvom Spojená škola Novohradská dnes zastrešuje aj Gymnázium Jura Hronca a ZŠ Košická.Naďalej patrí medzi najlepšie miesta pre výuku stredoškolskej informatiky na Slovensku.
Súčasné Nivy
■ Byty: 7 784 (94,4 % obyvateľov)
■ Rodinné domy: 205 (0,5 % obyvateľov)
■ Obyvatelia: 11 853
■ Rozloha: 2,45 km2
■ Najpočetnejšie vekové skupiny: 36 - 45 rokov (21 %) a 26 - 35 rokov (16 %).
■ Väčšina obyvateľov tu býva kratšie ako 15 rokov.
■ Mladých ľudí do 17 rokov býva na Nivách približne rovnaký počet ako seniorov.
Facebook
Twitter