V časopise Ružinovské echo vám postupne predstavujeme všetkých poslancov miestneho zastupiteľstva. Dnes poslanec Ing. Peter Strapák.
Ste poslancom v ružinovskom a zároveň aj mestskom zastupiteľstve. V čom sa tieto dve funkcie dopĺňajú a v čom sú, naopak, v protiklade?
Sme síce jedna Bratislava, ale v podstate ani nie. Častokrát s humorom počujeme spojenie „17 dedín" (mestských častí), ktoré spolu nekomunikujú. Bratislavu spravujú dokonca až tri samosprávy - samosprávny kraj, mesto a mestské časti. A každá z týchto úrovní má svoje kompetencie. Napríklad mesto spravuje cesty prvej a druhej triedy, mestská časť cesty tretej a štvrtej triedy. Mesto zriaďuje centrá voľného času, základné umelecké školy a mestské časti základné a materské školy. Samozrejme je tam aj prepojenie mestských častí na mesto, ale vo veľa ohľadoch sme akoby iné samosprávy. Preto je primárnym cieľom primátora Matúša Valla spolupracovať s mestskými časťami a aj mojim, keďže som v oboch zastupiteľstvách.
V čom vidíte špecifiká našej mestskej časti v porovnaní s ostatnými?
Ružinov nie je najväčšia mestská časť s počtom obyvateľov, ale rozlohou patríme medzi najväčšie. Možno aj vďaka tomu je najviac pracovných miest z celej Bratislavy práve v Ružinove. S tým súvisia aj nároky občanov na parkovanie pre tých, ktorí sem dochádzajú autami. Zároveň sme v smere tranzitu obyvateľov idúcich z Vrakune a Podunajských Biskupíc v smere do centra. Čo znamená celkovo enormnú dopravu v celom Ružinove. Obyvatelia zóny tzv. 500 bytov napríklad trpeli nielen parkovaním áut občanov cestujúcich do blízkych biznis centier na Karadžičovej, ale aj tým, že slúžili ako záchytné parkovisko pre ľudí prichádzajúcich do centra.
Jednou z najdiskutovanejších tém posledných mesiacov je parkovacia politika, ktorá začne platiť na úrovni mesta už od začiatku budúceho roka. Ste členom dopravnej komisie, ktorá sa tejto téme venuje najdetailnejšie. Prečo je tento projekt pre fungovanie mesta taký dôležitý?
Jeden z najdôležitejších argumentov zavedenia parkovacej politiky vidíme každý deň. Na hlavných ťahoch bývajú v špičke zápchy a autá parkujú všade. Aj v zákazoch. Podľa dát na magistráte až 90 % dopravy v Bratislave je tvorených autami nás Bratislavčanov. Týmto by som rád vyvrátil mýtus o tom, že za zlú dopravu v Bratislave môžu mimobratislavské autá. Bohužiaľ nie. Drvivá väčšina áut je s ŠPZ Bratislavy. Aj keby sme všetky cesty rozšírili na hoci aj šesť pruhov, čo ani nemôžeme, lebo nemáme kde, bude to mať za následok len viac áut v uliciach a nie menej.
Počet áut prihlásených v Bratislave sa za posledných pár rokov strojnásobil. V iných metropolách to už pochopili, riešenie problémov dopravy je verejná doprava. Jediným opatrením na obmedzovanie dopravy v mestách a doslova „nahnanie" ľudí do verejnej dopravy, ktorý funguje všade vo svete, je parkovacia politika a s ňou súvisiace opatrenia. Dokonca v Japonsku platí od 60-tych rokov predpis, že vám neprihlásia auto, pokiaľ nemáte svoje parkovacie miesto, kde budete parkovať.
Zavedenie parkovacej politiky musí ísť samozrejme ruka v ruka so zlepšovaním kvality našej MHD a siete BUS pruhov a zároveň budovaním dostatočného množstva záchytných parkovísk. Na tomto všetkom magistrát pracuje a pevne verím, že gro problémov sa podarí vyriešiť do nábehu, resp. skoro po zavedení parkovacej politiky.
Spustenie parkovacej politiky je podľa schváleného všeobecne záväzného nariadenia dňa 1.1.2021, neznamená to však, že bude zavedená všade v Bratislave. Vtedy len začnú mestské časti zavádzať tzv. parkovacie zóny, kde bude parkovanie regulované. Keď by som to chcel priblížiť, bude to niečo ako parkovanie v Starom meste, resp. v pilotných prevádzkach v už spomenutých Ružinovských 500 bytoch alebo v Petržalke.
A čo cyklotrasy? Zvládne Bratislava pri existujúcej sieti komunikácií ich rozširovanie? Môže byť tento druh dopravy pre Bratislavčanov alternatívou?
Bratislava, a hlavne Ružinov, je veľmi vhodná na budovanie cyklotrás. Sú tu mierne zimy a u nás v Ružinove je rovinatý terén. Rovnako mesto aj mestská časť, hlavne vďaka nášmu klubu Team Vallo, buduje a aj plánuje ďalšie cyklotrasy. Na magistráte sa dlhé roky zametali problémy každého druhu, nie len cyklotrás, pod koberec a dnes si tlačíme obrovskú kopu neriešených problémov. Nie je jednoduché ich vyriešiť, lebo nemáme dosť ľudských zdrojov. Magistrát zápasí s nedostatkom kvalitných pracovníkov, ktorí by túto kopu roky ignorovaných problémov vedeli vyriešiť. Poviem to úprimne, nebude to raketovou rýchlosťou, vôbec to nebude jednoduché, ale pri tých všetkých neriešených problémoch, ktoré na meste máme, budeme radi za každý meter novej cyklotrasy. Ale pevne verím, že to dáme.
Vašim domovským obvodom je Trnávka. Čo považujete za najdôležitejšie riešiť v tejto časti Ružinova?
Trnávka rovnako ako Prievoz trpia tým, že sú okrajová časť Ružinova. Tranzitná doprava hlavne mimobratislavských vodičov, prevažne rodinné domy a tým pádom veľa ciest a chodníkov, ktorých údržba komunikácií, ale aj zimná a letná údržba, stojí výrazne viac na jedného obyvateľa, ako je to na sídliskách. Veľká výzva pre mestskú časť bude ako vyriešiť opravu ciest a chodníkov, tak aby občania cítili, že nie sú druhoradí občania Ružinova.
Ďalší veľký problém je opustený areál školy na Vietnamskej, ktorý sa snažím riešiť roky a aj ako poslanec na meste, keďže je to mestský areál, ktorého pozemky spravuje mestská časť. Plánujem v tomto území ako súčasť mojej poslaneckej priority ako mestského poslanca absolvovať participatívny proces, kde občania rozhodnú, čo od územia očakávajú a podľa toho nastavíme riešenie.
A v neposlednej rade aj opustený Dom kultúry Trnávka, kde som zhodou okolností dnes bol. Naozaj mi to až vyrazilo dych, pretože objekt nie je v takom zlom stave ako som očakával, preto som veľmi optimistický v tom, aby sme ho opäť priviedli k životu.
