Marec 2024

Marcový program ružinovských kultúrno-spoločenských zariadení

Marcový program ružinovských kultúrno-spoločenských zariadení

Rubrika: Oznamy
Predstavujeme vám výber z toho najlepšieho, čo môžete v rámci kultúrnych a spoločenských podujatí v mestskej časti Ružinov v mesiaci marec zažiť.
EKOškola v Ružinove: Deti sa učia pochopiť prírodu

EKOškola v Ružinove: Deti sa učia pochopiť prírodu

Rubrika: Reportáže
Prečo je aj počas zimných mesiacov tak veľmi teplo a letné búrky intenzívne? Aká je úloha včiel na zemi? Aké problémy spôsobujú nelegálne skládky? Mnohí žiaci z ružinovských škôl už väčšinu odpovedí poznajú. Ďalší sa k nim pripoja tento rok vďaka Stredisku environmentálnej výchovy (SEV). Projekt „Ekoškola“ funguje na ružinovských základných školách už 20 rokov. Deti sa učia nielen nažívať v súlade s prírodou, ale aj ako zlepšiť vzťah k životnému prostrediu a napokon k sebe samému. Škola hrou Stredisko environmentálnej výchovy vzniklo v roku 2004 a kľúčová časť jeho aktivít sa orientuje na žiakov základných škôl, s ktorými pracuje formou zážitkového vzdelávania, tvorivých dielní a projektového vzdelávania. Žiaci sa tu učia, ako chápať vzájomné prepojenie a aj to, že tak ako človek potrebuje prírodu aj príroda potrebuje pomoc od nás. A tiež sa učia, ako navzájom komunikovať. Klasické zaužívané úlohy sa obyčajne deťom písať nechcú - najmä tým na druhom stupni - pri zaujímavých projektoch sa však zabavia. Preto SEV vsadilo na zážitkové vzdelávanie a tvorivé dielne. Deti sa o probléme rozprávajú, pripravujú výtvarné projekty, ktorých súčasťou je aj pohyb či dramatické prevedenie. Takto si problém a riešenie zapamätajú omnoho rýchlejšie a navyše zmysluplne prežijú svoj voľný čas.Často sa stáva, že by sa chceli stretávať aj častejšie, ako len dvakrát za týždeň (8 vyučovacích hodín za mesiac). Aj vďaka Ekoškole sa deti z ružinovských škôl učia, ako sa správať v okolí Štrkoveckého jazera, čo by sa stalo, keby sa pomiešali ročné obdobia, ako sa cíti dážďovka v záhradnom komposte alebo medveď, ktorý sa po zime prebudí v zmenenom lesnom prostredí. „Je tu super zábava, hlavne sa nenudíme. Učíme sa, ako sa správať v lese, aj ako sa máme rozprávať s kamarátmi,“ opísali skúsenosti z Ekoškoly žiaci druhého stupňa. Neplatí sa Ak si poviete, že by ste boli radi, ak by takúto možnosť mali aj vaše deti, ale rodinný rozpočet vám to neumožňuje, máme dobrú správu. Za Ekoškolu žiaci (resp. ich rodičia/ zákonní zástupcovia) neplatia.   
Pýtali ste sa: Hirošima: Čo sa bude diať?

Pýtali ste sa: Hirošima: Čo sa bude diať?

Rubrika: Reportáže
V poslednej dobe dostávame do redakcie Ružinovského Echa stále viac otázok na tému ďalšieho postupu pri odstraňovaní skeletu bývalého obchodného domu Ružinov, známeho skôr pod menom Hirošima. Aký je teda stav ohľadom búrania a nového projektu? Ružinovský stavebný úrad v súčasnosti nevedie žiadne stavebné konanie, ktoré by sa týkalo tejto stavby. Investor od začiatku roka 2021 intenzívne pracuje na získaní všetkých povolení, ktoré by umožnili zmenu pôvodne povoleného projektu a začiatok výstavby územia v novej podobe, aká bola verejnosti a zástupcom samosprávy predstavená ešte v roku 2020. Získať vyjadrenie ministerstva životného prostredia, ktoré by investorovi umožňovalo pokračovať v povoľovacom procese, trvalo dva a pol roka. Získať všetky povolenia, ktoré umožnia začať s búraním existujúceho skeletu a výstavbou novej podoby projektu, bude podľa odhadov stavebníka minimálne ešte jeden rok. S búraním skeletu sa preto nepočíta skôr ako v roku 2025.   
Denné centrá v Ružinove

Denné centrá v Ružinove

Rubrika: Spravodajstvo
Herlianska 45 (Štrkovec) Mgr. Darina Molnárová 0903 159 013 Kaštieľska 30 (Prievoz) Helena Hilmerová 0910 706 350 Páričkova 17 (Nivy) Ing. Ladislav Tručka 0910 707 502 Zimná 1 (Ostredky) Dagmar Gundová 0910 694 987 Ružinovská 28 (Pošeň) Peter Barták 0910 703 156 Na úvrati 52 (Trnávka) Terézia Sokolová foto: archív Denného centra 0910 691 079  
Seniori: V dennom centre sa nudiť nebudete

Seniori: V dennom centre sa nudiť nebudete

Rubrika: Reportáže
Po ukončení aktívneho pracovného života a potom, ako deti „vyletia“ z rodinného „hniezda“, zažíva veľa seniorov pocit prázdnoty, ba až osamelosti. Vo vyššom veku sa často pridružia aj rôzne zdravotné obmedzenia a pre mnohých seniorov je už ťažšie hľadať si nové záľuby a vytvárať priateľstvá. Ideálnym riešením a príjemným vyplnením voľného času môže byť návšteva niektorého z denných centier, ktorých máme v Ružinove až šesť. Možností, ako využiť voľný čas na dôchodku, je niekoľko. Ak sú už vaše deti aj vnúčatá samostatné, chcete spoznať nových ľudí alebo si s kamarátmi či kamarátkami nájsť priestor pre zaujímavé aktivity, v denných centrách máte dvere otvorené. Denné centrá, ktorým sa kedysi zvyklo hovoriť kluby dôchodcov, ponúkajú seniorom veľa príležitostí nielen na relax, ale aj rôzne záujmové činnosti, ako napríklad kurzy, spoločné výlety, návštevy divadiel. V denných centrách sa poskytuje sociálna služba počas dňa fyzickej osobe, ktorá dovŕšila dôchodkový vek, fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím alebo nepriaznivým zdravotným stavom, rodičovi s dieťaťom alebo starému rodičovi s vnukom alebo vnučkou. V centrách sa poskytuje najmä sociálne poradenstvo a zabezpečuje záujmová činnosť. V Ružinove máme denné centrá rozmiestnené v niekoľkých lokalitách. Každé centrum má svojho vedúceho, ktorý je vám k dispozícii a rád vám poskytne všetky potrebné informácie nielen osobne, ale v čase otváracích hodín aj telefonicky (čísla nájdete uvedené na konci článku). Informácie môžete dostať aj vtedy, ak napíšte na e-mailovú adresu dennecentrum@ruzinov.sk, prípadne osobne v kancelárii prvého kontaktu miestneho úradu (Mierová 21) – sociálny odbor. Všetky centrá zastrešuje odbor sociálnych vecí a financované sú z rozpočtu mestskej časti. Návšteva denného centra vás nebude stáť ani cent, všetky sú vám k dispozícii BEZPLATNE. Ponúkané aktivity V dennom centre je pre ružinovských seniorov zabezpečená pestrá záujmová činnosť. Usporadúvajú sa tu besedy, prednášky. Organizujú turistické, spevácke, literárne krúžky, ale i krúžky šikovných rúk (podľa požiadaviek členov i ďalšie), v ktorých si môžete rozvíjať a udržiavať svoju telesnú i duševnú kondíciu. Súčasťou programu denných centier sú aj tvorivé dielne, prechádzky v prírode, cvičenie, čítanie časopisov, lúštenie krížoviek, spoločenské hry, posedenie prihudbe, diskusný krúžok, rôzne výlety do blízkeho aj vzdialenejšieho okolia a mnohé ďalšie. Napríklad, v dennom centre Na úvrati sa môžete učiť aj po anglicky. Členovia centier sa stretávajú aj na spoločných posedeniach pri rôznych príležitostiach, ako sú Mikuláš, Vianoce, fašiangy, MDŽ, Veľká noc, ale tiež pri príležitosti sviatkov a životných jubileí členov centra. Kávu, čaj a malé občerstvenie v centrách zabezpečuje mestská časť. Veľmi užitočnou súčasťou denných centier je aj sociálne poradenstvo. To znamená, že pracovníci mestskej časti vám poradia napríklad aj to, ako vybaviť príspevok na stravovanie, posúdenie odkázanosti na sociálne služby a poskytnú vám tiež informácie o aktivitách mestskej časti. Nikdy nie je neskoro Stretnutie s rovesníkmi je pre každého veľkým osviežením. Veď kto vás lepšie pochopí ako tí, s ktorými môžete zaspomínať na staré časy, s ktorými si môžete vymeniť rady ohľadom zdravotných problémov, ktorí ocenia vaše skúsenosti, vedia zdieľať prípadný smútok, alebo naopak, pomôcť vám ho prekonať. Osamelosť nepristane nikomu. Ani mladým, ani tým skôr narodeným. Na nadviazanie nových priateľstiev alebo len kamarátskych kontaktov nie je nikdy neskoro. V každom z týchto denných centier vás radi privítajú. Je na vás, pre ktoré sa rozhodnete. Vyskúšať môžete všetky.  
Nivy: Temná minulosť vychytenej štvrťe

Nivy: Temná minulosť vychytenej štvrťe

Rubrika: Reportáže
Dnes by túto štvrť niekdajší obyvatelia hlavného mesta nespoznali. Pokým sa jej ľudia v minulosti zďaleka vyhýbali, dnes patria Nivy medzi najvychytenejšie časti Bratislavy. Za tú dobu si prešli obrovským stavebným, ale aj priemyselným rozvojom. Koncom 18. storočia mal Prešporok iba jedno oficiálne predmestie – Blumentál – označované aj ako Kvetné/ Kvetové údolie. Na východ od mesta ho tvorili tri ulice - Mlynské nivy, Prayova ulica (dnes 29. augusta) a Záhradnícka, v okolí ktorej sa nachádzali rodinné domy so záhradami. Cesty ostatných dvoch ulíc (Prayova, Mlynské nivy) podľa všetkého lemovali polia, sady a lúky. Ďalšie časti mimo centra Prešporka boli buď organickou súčasťou mesta, alebo spadali (až do vyrovnania s rodinou Pálffyovcov v roku 1851) pod správu Hradu (Zuckermandel, Podhradie). Nivám sa ľudia zďaleka vyhýbali Kým dnes sú Nivy považované za jednu z najlukratívnejších častí Bratislavy, na úplnom konci 19. storočia od tohto územia ľudia doslova bočili. Podľa článku Presburger Zeitung zo 14. júna 1900 nemali Mlynské nivy dobrú povesť a doslova sa považovali za nebezpečnú štvrť. Lesy na tomto území boli husto zarastené krovím a boli priam lákadlom pre "nekonformných" ľudí, ktorí nechceli byť v Prešporku oficiálne prihlásení. V tejto neprehľadnej oblasti nachádzali svoje útočisko, a preto sa domáci Prešporčania týmto končinám hlavne v noci vyhýbali oblúkom. Liečebne tuberkulózy a cholery Potom, ako sa v Európe podarilo zlikvidovať morovú nákazu, prišli nové epidémie, ako kiahne, cholera a tubera. Cholera bola obzvlášť nebezpečná, keďže sa šírila potravinami a kontaminovanou pitnou vodou. V roku 1831 sa ňou v Uhorsku nakazilo nespočetne veľa ľudí, z ktorých asi 100-tisíc neprežilo. Keď bol okolo roku 1876 prijatý zákon o zdravotnej starostlivosti a založená Štátna spoločnosť pre zdravotníctvo, vznikali na vtedajšej hranici mesta pracoviská Epidemiologickej nemocnice pre účely liečby v izolácii. Liečebňa tuberkulózy sa nachádzala na dnešnej Bajzovej ulici a prísnejší, oplotený komplex na liečbu cholery, sa nachádzal na mieste dnešného Doprastavu (križovatka Miletičova / Košická). Najväčší riečny prístav v Uhorsku Dunaj v 19. storočí vyzeral inak ako ten, ktorý poznáme dnes. V minulosti sa hlavný tok rieky rozvetvoval a utváral sieť ramien a ostrovov v oblasti východnej časti Prešporka. Zásadnejšiu zmenu priniesli až v roku 1881 plány talianskeho inžiniera a vynálezcu Graziosa Eneu Lanfranconiho, podľa ktorých sa vykonala regulácia Dunaja v rokoch 1886 – 1896. V roku 1897 sa začala výstavba prístavu (dnes Zimný prístav). V tom čase ešte nebol vybudovaný prístav ani v Budapešti, a tak tu na nejaký čas vyrástla stavba najväčšieho riečneho dopravného prístavu v Uhorsku. Súčasťou projektu prístavu boli aj sklady a železničná stanica. V najrušnejšom období tu pracovalo na projekte naraz až 14 722 osôb. Prístav bol postupne dobudovávaný a modernizovaný aj za nasledujúcich režimov. Prečo sa na Nivách nedalo dýchať? Od polovice 19. storočia rástli fabriky na predmestiach Prešporku doslova ako huby po daždi. Prvou priemyselnou lastovičkou bola továreň na spracovanie juty – Tkáčovňa Heinricha Klingera. Vznikla v roku 1888 na Bottovej ulici (pri dnešnej hranici Starého Mesta a Ružinova). V roku 1895 pribudla Uhorská cvernová továreň na výrobu nití a o sedem rokov neskôr Rafinéria Apollo na výrobu benzínu, petroleja a iných olejových komodít. S rozmachom priemyselných tovární sa Nivy postupne zaľudňovali. Začalo sa preto s výstavbou obytných domov pre novú pracovnú silu podľa zásady – lacno a úsporne. Už v roku 1894 dal podnikateľ Heinrich Klinger postaviť robotnícku kolóniu. Pozostávala z troch trojpodlažných bytových domov a niekoľkých rodinných domčekov. Neďaleko nich dal postaviť aj Závodný klub, v ktorom boli okrem iného robotníkom továrne k dispozícii vane a sprchy. Vedľa kolónie vznikla v roku 1910 na Košickej ulici továreň Gumon. Závod okrem gumených výrobkov produkoval aj linoleum, tvrdený papier a v roku 1915 získal patent na bakelit, jednu z prvých plastických hmôt. Gumon bol v prevádzke takmer sto rokov. Priemyselný rozmach síce poskytoval ľuďom prácu, ale malo to aj tienistú stránku. Nivy sa postupne stávali štvrťou s najviac znečisteným ovzduším, a preto sa kvôli sťažnostiam obyvateľov zrušila v Gumone výroba bakelitu. 500 bytov a závan nostalgie Nivy sa už počas Československej republiky začali výrazne skultúrňovať a zveľaďovať. Ešte pred druhou svetovou vojnou tu vznikla štvrť rodinných domov medzi Miletičovou a Košickou ulicou. Pribudli aj prvé bytové domy na Prievozskej (Kalmárka) a šesť typických domov s pôdorysom v tvare „H“ na Trenčianskej. Okolo roku 1950 boli práve na ružinovských Nivách položené základy prvého väčšieho sídliska v Bratislave, ktoré dostalo názov „500 bytov“. Zahusťovanie Nív neskôr pokračovalo výstavbou na Dulovom námestí (pôvodne Námestí ľudových milícií), Hotelom Dukla a Košickou ulicou. Vo štvrti známej ako 500 bytov bolo 3. apríla 1965 otvorené Kino Nivy premietaním filmu švédskej produkcie „Krátke leto“ v hlavných úlohách s Liv Ullmann a Bibi Andersson. Zo spoločenského domu sa postupom času stalo vychytené bratislavské reprízové kino. Filmy sa premietali od utorka do soboty a nedeľné dopoludnia boli vyhradené pre detského diváka. Po Nežnej revolúcii prešla kinosála pod správu Cultusu Ružinov a v roku 2011 prichýlila filmový klub Nostalgia, ktorý po dvadsiatich rokoch na pôde Stavebnej fakulty STU hľadal nové priestory. Dnes už je kino plne digitalizované a vybavené ozvučením Dolby Surround 5.1. Školy ako z budúcnosti Najstaršia dodnes fungujúca základná škola na území Ružinova bola otvorená v roku 1952 na Kulíškovej ulici. Jej tradičné zameranie na šport, najmä atletiku, ostalo zachované. Projekt športových tried tu odštartovali nadšenci už v roku 1964 a škola a jej pedagógovia dali základy mnohým reprezentantom v rôznych športových odvetviach. Veľkej obľube sa dodnes teší aj výuka tenisu. Začiatky vyučovania informatiky na stredných školách siahajú miestami až do 70-tych rokov. Na gymnáziu na Novohradskej otvorili prvú triedu so zameraním na numerickú matematiku a počítačové stroje dokonca už v roku 1963. Sprvu výuka prebiehala vo výpočtových strediskách a na Vysokej škole ekonomickej. Až v priebehu školského roka 1963/64 bola na škole zriadená strojnovýpočtová stanica, ktorá bola predchodcom výpočtového laboratória. Pod názvom Spojená škola Novohradská dnes zastrešuje aj Gymnázium Jura Hronca a ZŠ Košická.Naďalej patrí medzi najlepšie miesta pre výuku stredoškolskej informatiky na Slovensku. Súčasné Nivy ■ Byty: 7 784 (94,4 % obyvateľov) ■ Rodinné domy: 205 (0,5 % obyvateľov) ■ Obyvatelia: 11 853 ■ Rozloha: 2,45 km2 ■ Najpočetnejšie vekové skupiny: 36 - 45 rokov (21 %) a 26 - 35 rokov (16 %). ■ Väčšina obyvateľov tu býva kratšie ako 15 rokov. ■ Mladých ľudí do 17 rokov býva na Nivách približne rovnaký počet ako seniorov.  
Servis pre vodičov: Parkovanie v regulovanej zóne

Servis pre vodičov: Parkovanie v regulovanej zóne

Rubrika: Reportáže
Nebývate v lokalite s regulovanou zónou a je možné, že dopravnému značeniu úplne nerozumiete. Občas sa každému z nás stane, že potrebujeme ísť zaparkovať niekde, kde si novými pravidlami nie sme istí. Prinášame vám preto tri situácie, na ktoré sa v regulovaných zónach pýtate najčastejšie. Informačná tabuľa PAAS Uvedená tabuľa informuje vodičov, v ktorej konkrétnej parkovacej zóne sa nachádzajú, aký je kód úseku, ktorý je potrebné vybrať pri evidencii parkovania, časový úsek, v ktorom je potrebné uhradiť parkovné a suma parkovného za hodinu. Na každej takejto tabuli nájdete aj QR kód so všetkými potrebnými informáciami k parkovacej politike v uvedenej zóne. Zákaz zastavenia – vyhradené parkovanie Touto dopravnou značkou sú vyznačené parkovacie miesta pridelené konkrétnym ťažko zdravotne postihnutým občanom mestskej časti Bratislava - Ružinov. Užívateľ takéhoto parkovacieho miesta je pri kontrole povinný preukázať sa platným preukazom ŤZP. Ak ho nemáte, parkovať na týchto miestach je zakázané a hrozí vám pokuta. Parkovanie s obmedzením Táto dopravná značka označuje konkrétne miesto alebo priestor, kde je povolené zastavenie a státie. V tomto prípade dodatková tabuľa obmedzuje platnosť značky, pod ktorou je umiestnená len na vyznačené časové obdobie a len pre návštevníkov školy. V tomto prípade ide o 10 minút v časoch od 7. do 8. hodiny ráno a od 14. do 17. hodiny poobede.   
Štartuje súťaž vráťme knihy do škôl. Motivuje deti čítať, ale aj písať

Štartuje súťaž vráťme knihy do škôl. Motivuje deti čítať, ale aj písať

Rubrika: Reportáže
Obľúbená čitateľská súťaž je tu opäť. V centre pozornosti dvanásteho ročníka projektu Vráťme knihy do škôl je motivovať deti k čítaniu kníh. Novinkou aktuálneho ročníka je súťaž v písaní mikropoviedok. Súťaž je určená je pre materské, základné a stredné školy na celom Slovensku. „Vráťme knihy do škôl je krásny projekt, ktorý si získal nielen moje srdce, ale najmä obrovské množstvo priaznivcov po celom Slovensku. Fandím mu preto, lebo podporuje záujem o knihy a motivuje k čítaniu. Verím, že aj vy sa radi začítate do zaujímavých príbehov z histórie, ďalekých krajín, fantasy svetov, ale aj zo súčasnosti. Je to čas, ktorý venujete iba sebe, rozširujete si obzory, či slovnú zásobu. A to vám nikto nikdy nezoberie,“ vysvetlil predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba. Princíp súťaže je jednoduchý. Stačí si prečítať ľubovoľnú knihu a napísať o nej krátky referát v rozsahu maximálne dve strany. Čitateľ má objasniť, prečo si vybral práve túto knihu a čo mu dielo prinieslo. Škôlkari nakreslia obrázok s pomocou učiteľa či rodiča. Žiaci I. stupňa základných škôl môžu poslať buď text, obrázok alebo oboje. V súťaži sa neposudzuje literárna kvalita príspevkov, dôležité je čítať. Z doručených príspevkov sa víťazi pre jednotlivé kategórie určujú žrebovaním. Novinkou aktuálneho ročníka je súťaž v písaní mikropoviedok. Tie majú mať rozsah jednu až dve normostrany. Uzávierka súťaže je 1.4.2024. V hre je aj množstvo zaujímavých cien. Ocenená bude aj najaktívnejšia škola ako aj Knižní anjeli, ktorí vedú mládež k literatúre. Na túto cenu navrhujú študenti knihovníka, učiteľa slovenského jazyka či vychovávateľa, ktorý u žiakov podporuje záujem o čítanie. Slávnostné vyhlásenie víťazov a odovzdávanie cien sa uskutoční 23. apríla v Bratislave. Súťaž Vráťme knihy do škôl organizuje Bratislavský samosprávny kraj v spolupráci s občianskym združením Učenie s úsmevom ako aj s ďalšími samosprávnymi krajmi na Slovensku. Viac informácii o projekte nájdete tu: www.vratmeknihydoskol.sk  
Aktuality z Ružinova

Aktuality z Ružinova

Rubrika: Oznamy
Všetky aktuálne informácie o dianí v mestskej časti nájdete na oficiál - nom webe a na facebooku: www.ruzinov.sk www.facebook.com/Bratisla - vaRuzinov Ďalšie užitočné stránky: Cultus Ružinov www.cultusruzinov.sk Knižnica Ružinov www.kniznica-ruzinov.sk Verejnoprospešné služby Ružinov www.vpsr.sk | @RuzinovskyPodnik  
Kontakty

Kontakty

Rubrika: Oznamy
Ilustračná fotografia. (Pixabay.com) Linka na pomoc ľuďom bez domova OZ Vagus (a výjazdy) Telefón: +421 949 655 555 (pondelok - piatok: 9:00 - 12:00, výjazdy v rámci Bratislavy pondelok - sobota: 17:00 - 21:00) Máte informácie o osobách bez domova, ktorá môže potrebovať pomoc (najmä ak sa na mieste nachádzajú maloleté deti, tehotné ženy, starí ľudia)? (mesto, resp. mestská časť poskytnú základné sociálne poradenstvo, ak sa na mieste nachádzajú deti, prípad preberie ÚPSVaR) MESTSKÝ TERÉNNY TÍM ludiabezdomova@bratislava.sk +421 2 59 356 111 SOCIÁLNY ODBOR socialne@ruzinov.sk +421 2 48 284 451 Porušenie zákona alebo verejného poriadku Mestská polícia: 159  
Téma mesiaca: Astronomická: Predtým a potom

Téma mesiaca: Astronomická: Predtým a potom

Rubrika: Reportáže
Počas uplynulých týždňov sa veľa hovorilo o situácii v kolónii na Astronomickej ulici. Presun drogových dílerov z Pentagonu do tejto časti Ružinova znamenal, že sa za nimi presunuli aj ich klienti. Ako to na tomto mieste vyzeralo predtým a ako po vyčistení a odstránení náletových drevín? Je v Ružinove viac podobných lokalít? A v koho kompetencii je práca s ľuďmi bez domova? Agendu pomoci ohrozeným skupinám má v Bratislave na starosť hlavné mesto. Dôvod je jednoduchý. Ľudia bez domova sa často presúvajú medzi mestskými časťami a značné množstvo z nich sem prišlo z iných miest. Komunitný plán hlavného mesta na roky 2023-2030, ktorý vychádza zo sčítania tejto skupiny ľudí v roku 2016 (nový prieskum sa robil koncom roka 2023), uvádza, že v meste bolo 2064 ľudí bez domova a najviac z nich, takmer 20 percent, sa nachádzalo v Ružinove. Astronomická je len jednou z takýchto lokalít. Presun z Pentagonu Ľudia bez domova sa v lokalite na Astronomickej ulici nachádzajú už viac ako 15 rokov, ale ešte donedávna tu nevznikali väčšie problémy. Situácia však vyeskalovala potom, ako sa sem presunuli drogoví díleri z Pentagonu a nasledovali ich klienti. Približne v prvej polovici roku 2023 sa tak začali množiť sťažnosti obyvateľov z priľahlých sídlisk na zvýšenú mieru kriminality a výskytu použitých injekčných striekačiek. Situáciu súvisiacu s predajom drog a krádežami riešila štátna aj mestská polícia. Ľudia bez domova vs. díleri Mestská časť poskytla tamojším obyvateľom základné sociálne poradenstvo vrátane informácií o tom, kde sú k dispozícii dostupné nízkoprahové služby, pracovníci sociálneho odboru zároveň prešetrovali pomery osôb v nepriaznivej sociálnej situácii (v akých podmienkach žijú, ako na tom sú, aké majú vlastné možnosti a aký typ dostupnej pomoci by bol pre nich najvhodnejší) a informovanie obyvateľov lokality s trvalým pobytom v mestskej časti Bratislava - Ružinov o možnosti požiadať o dávku v náhlej, príp. hmotnej núdzi. Starej mame s vnučkou zabezpečila mestská časť ubytovanie a škôlku. Tehotná žena, ktorá sa v tejto lokalite tiežnachádzala, pomoc odmietla, pretože podľa jej vlastných slov „býva u svojej matky“. Ostatným bolo poskytnuté poradenstvo o možnostiach, vrátane nízkoprahových ubytovní, ktoré však majú presne stanovené podmienky, za akých klientov prijímajú (bez konzumácie návykových látok a pod.). Napriek tomu, že značná časť ľudí, ktorí sa tu nachádzali, po vyčistení priestranstva miesto opustila, nešlo o presun osôb mimo územia. Mestská časť nemá právomoc nikoho presúvať na iné miesto. Odstránenie náletových drevín spôsobilo len to, že došlo k spontánnemu odchodu ľudí, ktorí obchodovali s návykovými látkami. Nocľahárne, strava a hygiena V nepriaznivej životnej situácii môžu niektorí obyvatelia a obyvateľky potrebovať pomoc formou krátkodobého ubytovania alebo prenocovania pre ľudí v bytovej núdzi. Ide o nocľahárne, útulky a sociálne ubytovne. Tieto „kamenné“ služby bývajú spojené s poskytovaním sociálneho poradenstva, prípadne poskytnutím stravy, nevyhnutného ošatenia a sprístupnením osobnej hygieny. Hlavné mesto v súčasnosti takéto služby neposkytuje, poskytujú ich však mimovládne organizácie, ktoré mesto finančne podporuje. Ich zoznam je dostupný na webe www.bratislava.sk (sociálne služby a bývanie). Píšete nám Sociálni pracovníci ľuďom bez domova prioritne poskytujú základné sociálne poradenstvo, teda aj informácie o tom, kde môžu prespať, kde sa vydáva jedlo, kde sa môžu osprchovať. Nemôžu však nikoho prinútiť využiť tieto služby. Realitou mesta sú preto väčšie či menšie skupinky, často pod vplyvom omamných látok, ktoré vidíte nielen pod mostami alebo v záhradkárskych osadách, ale často aj ako sa stretávajú a prespávajú v rôznych bytoch. Toto je len časť správ spomedzi tých, ktoré prichádzajú na adresu redakcie Ružinovského Echa alebo miestneho úradu a ktoré sa týkajú aj ďalších lokalít. „Čo robíte proti drogovým gangom, ktoré zaplavili Štrkovec? Nikoho sa neboja a ničoho sa neštítia. Aj u nás na ulici máme podobnú tlupu. ... Poškodzujú spoločný majetok, vláčia do bytu ľudí pod vplyvom rôznych návykových látok a smejú sa nám všetkým do tváre. Čo s tým urobíte?“ „Radi by sme vás požiadali o orez stromu pred našim bytovým domov, kde sa pravidelne stretávajú rôzne pochybné existencie. Byt, ktorý je v jeho priamom susedstve bol niekoľkokrát vykradnutý a nepomáhajú ani výjazdy polície.“ Alebo... „Areál je otvorený, prístupný z viacerých strán. Začal školský rok, deti chodia okolo samé zo školy.“ Na ďalšej strane nájdete kontakty na inštitúcie a organizácie, ktoré pomôžu vám aj ľuďom v núdzi.  
Odborníci vysvetľujú: Komár Tigrovaný? Nie je dôvod na paniku

Odborníci vysvetľujú: Komár Tigrovaný? Nie je dôvod na paniku

Rubrika: Reportáže
Len niekoľko dní pred uzávierkou tohto čísla Ružinovského Echa preleteli médiami na celom Slovensku bombastické až šokujúce titulky, ktoré spomínali pritom výskyt ázijského komára tigrovaného v našej mestskej časti. Opýtali sme sa preto odborníkov, či máme dôvod obávať sa a ako sa chrániť. Nie je to prvýkrát, čo sa tento druh komára objavil na Slovensku. Odborníci pripomínajú, že sa tak stalo aj v 80-tych rokoch minulého storočia, keď vajíčka putovali z Ázie do Ameriky a neskôr do Európy. „Zachytili sa na pneumatikách áut, prípadne sa k nám mohli dostať prevozom kvetov,“ objasňuje parazitológ Nasir Jalili, ktorý sa tejto problematike venuje už celé desaťročia, je členom Európskej spoločnosti klinickej mikrobiológie a infekčných chorôb a Európskej asociácie na kontrolu komárov. Zabývaný však podľa odborníkov určite nie je ani v Ružinove, ani nikde inde v Bratislave. V roku 2012 ho spozorovali na východe krajiny. Minulý rok v lete sa mal komár tigrovaný objaviť na cintoríne – aj v našej mestskej časti. Tiež sa mohol vyskytnúť pri vodných tokoch: „Na to, aby sme mohli povedať, že je u nás udomácnený, by sme museli evidovať takéto prípady aspoň 2-3 roky po sebe, čo zatiaľ nie je. Nie je teda dôvod na paniku.“ Tento rok žiadny exemplár odborníci neregistrujú. Dôvod na obavy z nebezpečných ochorení ako ebola, zika, mor či cholera, ktoré sa objavili v niektorých médiách, tak tiež neexistujú. Tento komár má dolet od miesta vyliahnutia len 200 až 500 metrov a na to, aby nejaký vírus mohol šíriť, musel by najskôr niekoho nakazeného pichnúť a potom nákazu preniesť na ďalšiu osobu. Jedna vec je šírenie vírusov, ale druhou je samotná prítomnosť komárov v tomto regióne. Faktom je, že skôr či neskôr sa ich výskyt u nás dá očakávať. „Aj to je výsledok globálneho otepľovania,“ naznačuje docent, ktorý pôsobí na viacerých lekárskych fakultách. Teplejšie letá či prívalové dažde považuje za vhodné podmienky na prežitie spomínaného druhu komára a opäť pripomína aj transport extrémneho množstva rôznych tovarov naprieč celým svetom. Záleží teda aj na každom z nás, ako sa celá situácia napokon vyvinie. Odborníkom, ktorí situáciu monitorujú, môžete pomôcť aj vy. Ak komára spozorujete, prípad môžete nahlásiť prostredníctvom aplikácie Mosquito Alert. „Zdržiavajú sa vo vlhkom prostredí, napríklad na kvetoch na hroboch,“ ozrejmuje parazitológ Jalili a vyhlásenie Slovenskej akadémie vied ho dopĺňa: „Z vrchnáčiku plastovej fľaše sa môže vyliahnuť až 200 lariev tohto druhu.“ Na množenie sú ideálne močiare, dutiny stromov či sudy s vodou na záhradách. Čo sa bude diať ďalej? Problematiku s komármi má v Bratislave na starosti magistrát hlavného mesta, ktorý na tento účel zriadil špeciálny tím „lovcov komárov“ a aj tento rok si Bratislavčania budú môcť vyzdvihnúť BTI tablety, ktoré ničia larvy komárov. O tom, kedy budú k dispozícii budeme informovať aj v Ružinovskom Echu. Viac informácií na www.bratislava.sk (životné prostredie a výstavba - životné prostredie – ochrana prírody a krajiny – lovci komárov).  
Rozpočet: Plány Ružinova na rok 2024

Rozpočet: Plány Ružinova na rok 2024

Rubrika: Spravodajstvo
Ilustračná fotografia. (Pixabay.com) Vedeli ste, že obce a mestá poskytujú viac ako osemdesiat percent všetkých služieb, pri ktorých prichádza občan do priameho kontaktu so štátom a že v hlavnom meste viac ako deväťdesiat percent z nich zabezpečujú mestské časti? Že najväčšími položkami v rozpočte sú školstvo a sociálne veci? Že zavedenie daňového bonusu, inflácia, rast cien a všetky nové povinnosti „stoja“ Ružinov približne 6 až 7 miliónov eur ročne? Začiatkom februára schválili poslanci miestneho zastupiteľstva rozpočet mestskej časti a Ružinov bude v roku hospodáriť so sumou 86 158 861 eur. Z tejto sumy tvoria podielové dane fyzických osôb (teda tých, ktorí majú v mestskej časti trvalý pobyt) a dane z nehnuteľnosti 35 948 981 eur. Na chod mestskej časti tak prispievajú Ružinovčania v priemere 416 eurami. Za tieto peniaze mestská časť zabezpečuje chod škôl, škôlok, sociálnych zariadení, rekonštrukcie verejných budov, údržbu a čistenie ihrísk, parkov, opravy ciest a chodníkov, organizuje akcie pre deti, seniorov, podporuje šport, kultúru, fungovanie úradu a iné. Čo teda dostane obyvateľ za sumu, ktorú by vo svojom rodinnom rozpočte mohol využiť napríklad na to, aby štyri-päťkrát natankoval priemerne veľké auto? Výpadky príjmov a využitie eurofondov Zavedenie daňového bonusu znamená pre mestskú čas ročnú stratu približne 3 miliónov eur. V kombinácii s nárastom cien energií, celkovou infláciou, rastom cien stavebných materiálov, zvyšovaním miezd vo verejnej správe, ktoré nie je kompenzované, ako aj prenosom viacerých dodatočných povinností a kompetencií bez primeraného finančného krytia, ide v prípade Ružinova o výpadok na úrovni 6 až 7 miliónov eur ročne. Aj napriek tomu plánuje mestská časť v rozpočte významné rozvojové investície najmä v oblasti školstva, verejných budov a priestranstiev a obnovy ciest, chodníkov a parkovísk. Mnohé z nich sú však podmienené získaním podpory z externých zdrojov, najmä Európskych štrukturálnych a investičných fondov a Plánu obnovy. Veľa alebo málo? 86 miliónov vyzerá na prvý pohľad ako obrovská suma. Čo to ale v skutočnosti znamená? Najvýraznejšou položkou výdavkovej strany rozpočtu je oblasť vzdelávania. Chod základných a materských škôl, školských družín a jedální si v roku 2024 vyžiada takmer 34 miliónov eur. Peniaze, ktoré prichádzajú na účet mestskej časti od štátu ako decentralizovaná dotácia na fungovanie základných a materských škôl predstavuje 16 miliónov eur a tzv. „obedy zadarmo“ 1 milión eur. Stále viac zdrojov vyžaduje položka sociálne zabezpečenie. Ružinov je jedinou mestskou časťou v Bratislave, ktorá sama prevádzkuje dva domovy seniorov, čo v rozpočte znamená 7,2 milióna eur. Z toho približne 4,5 milióna sú priamo peniaze mestskej časti, teda nejde o peniaze, ktoré prídu od štátu na tento účel. Úvery a pôžičky Schválený rozpočet počíta s pokračovaním čerpania kontokorentného úveru milión eur, ktorý začala mestská čas čerpať už v minulom roku. Ružinov tiež spláca desaťmiliónový investičný úver z roku 2020, z ktorého bude na konci tohto roka splatených takmer 20 percent. V roku 2023 vláda odpustila samosprávam tzv. covidové pôžičky, v prípade Ružinova je to približne 0,7 milióna eur. To mestskej časti umožní čerpať nové úverové zdroje vo výške 2 milióny eur. Prečo treba pôžičky? Hospodárenie mesta je ako hospodárenie rodiny a nie každý dlh je „zlý“. Iné je zobrať si pôžičku a peniaze prehrať na automatoch a iné investovať do budúcnosti a vziať si hypotéku. Ministerstvo financií obce dlhodobo kritizovalo a tvrdilo, že majú príliš malé zadlženie a pritom majú obrovský investičný dlh. Po viac ako 50 rokoch v Ružinove vyrástli dve nové školy, mestská časť za výhodných podmienok odkúpila veľké množstvo pozemkov, na ktorých by inak uprostred sídlisk developeri stavali nové budovy, ako aj futbalový štadión na Sklenárovej ulici a časť z týchto peňazí bola použitá aj na rekonštrukciu ciest, ktoré boli vo veľmi zlom stave a vlastné zdroje by na to mestskej časti nestačili. Úver, ktorý si zobrala mestská časť, je používaný výlučne na investičné projekty (ani časť nebola použitá na bežné výdavky) podporené aj Európskou investičnou bankou. Tá bola v Ružinove aj na kontrole a mestská časť ho absolvovala s kvalitným vyhodnotením. (Niektoré) plánované investičné projekty Najväčšími investičnými akciami, ktoré Ružinov tento rok plánuje, je získanie troch nových škôlok, resp. jednej nadstavby a rekonštrukcie škôlky a dvoch úplne nových a výstavba úplne nového pavilónu školy na Trnávke. Podmienkou je však získanie zdrojov z Plánu obnovy. Mestská časť plánuje investovať aj do bytového fondu. V prvom rade ide o rekonštrukciu všetkých obecných bytov, ktoré v súčasnosti nie sú použiteľné, a o dokončenie roky rozostavaného hotela na Zimnom štadióne V. Dzurillu. Ten možno zvonku vyzerá hotový, ale zvnútra je to holostavba. V budúcnosti by mohol slúžiť ako dočasné bývanie pre zamestnancov mestskej časti. Významnú investíciu si vyžiada dokončenie hlavnej vetvy kanalizácie na Pálenisku (1,35 milióna eur). Mestská časť podporí aj investíciu do mestského Kina Zora na Trnávke, aby sa obnovila jeho prevádzka a vzniklo tam detské ihrisko. Investície do detských ihrísk sú tento rok plánované na úrovni 1,12 milióna eur. Revitalizácia vnútroblokov na Nivách bude stáť mestskú časť 0,4 milióna eur. Priestranstvo pri Kozmose bude zrekonštruované za 0,45 milióna a rekonštrukcia trhoviska na Herlianskej si vyžiada 0,61 milióna eur, tieto dve budú čiastočne financované aj vďaka eurofondom. Na opravy a rekonštrukcie ciest, chodníkov a parkovísk plánuje Ružinov vynaložiť sumu 2,3 milióna eur nad rámec sumy určenej na budovanie mikroparkovacích miest a bežné opravy (z tejto sumy bude hradená aj rekonštrukcia Kladnianskej ulice). Plány do budúcnosti Mestská časť zároveň plánuje pripraviť projektové dokumentácie na rekonštrukciu starej obecnej radnice v Prievoze, na rekonštrukciu Domu kultúry na Bulharskej na Trnávke a na komplexnú revitalizáciu Areálu hier Radosť na Štrkovci a tiež aj na celkovú obnovu Trhoviska Miletičova.  
Voličský manuál: Ako voliť v prezidentských voľbách?

Voličský manuál: Ako voliť v prezidentských voľbách?

Rubrika: Spravodajstvo
Prvé kolo prezidentských volieb bude už o niekoľko týždňov, 23. marca, a prípadné druhé kolo po Veľkej noci, 6. apríla. Ak sa nik nevzdá kandidatúry, o vaše hlasy sa bude uchádzať 11 kandidátov. A trochu štatistiky - na rozdiel od minulých volieb, tentokrát sa o prezidentský post neuchádza ani jedna žena. V Ružinove bude zriadených 73 volebných okrskov, teda miestností, kde môžu voliči odovzdať svoj hlas. Voliť môže každý občan, ktorý najneskôr v deň konania volieb dovŕšil 18 rokov. Ak teda budete osemnástku oslavovať až (napríklad) 1. apríla, v prvom kole voliť nemôžete, v druhom už áno. Volebné miestnosti budú otvorené od 7:00 do 22:00. Ako postupovať, aby bol hlas platný? Hlasovací preukaz Občan, ktorý má trvalý pobyt na Slovensku, môže voliť vo volebnej miestnosti, kde je zapísaný v zozname voličov. Oznámenie o mieste a čase konania volieb bolo doručované do poštových schránok. Ak počas volieb nebudete na tejto adrese, existuje alternatíva. Voliť môžete kdekoľvek, budete však potrebovať hlasovací preukaz. Ak si vybavíte preukaz, ale napokon predsa len ostanete vo volebný deň doma, nezabudnite si ho priniesť aj tak. Bez neho voliť nebudete môcť, občiansky preukaz vám stačiť nebude. Ak ste občanom Slovenskej republiky, ale na Slovensku nemáte trvalé bydlisko, v prezidentských voľbách voliť môžete. Podmienkou je, že sa dostavíte do volebnej miestnosti, voliť poštou sa v prezidentských voľbách totiž nedá. Nezabudnite si so sebou zobrať slovenský cestovný doklad a čestné vyhlásenie o trvalom pobyte v cudzine (nájdete ho na stránke Ministerstva vnútra SR), prípadne vám ho poskytne priamo volebná komisia. Tá vaše meno dopíše do zoznamu voličov, vydá vám hlasovací lístok a priamo do pasu vám napíšu poznámku o tom, že ste volili. Ako postupovať pri voľbe Výber a úpravu hlasovacieho lístka (krúžkuje sa číslo jedného kandidáta) absolvuje volič v priestore, ktorý je na to určený v každej volebnej miestnosti. Pýtate sa, čo sa stane, ak lístok upravíte už počas čakania na uvoľnenie priestoru za plentou? Nesmie sa to a komisia vám nedovolí odvoliť. Ak sa pomýlite pri úprave lístka, môžete požiadať o nový. Ak ste hlasovací lístok upravili nesprávne, odložíte ho do zapečatenej schránky, ktorá je na to určená. Ten, kto tak neurobí, dopustí sa priestupku a za ten je pokuta 33 eur. Všetky informácie nájdete na www.ruzinov.sk  
Kalendár

Kalendár

Rubrika: Oznamy
Ilustračná fotografia. (Pixabay.com) 6. marec Poslanecké stredy 16:30 – 17:30 Karolína Lupták Sigmundová (Trávniky)   13. marec Poslanecké stredy 16:30 – 17:30 Jana Poláčiková (Pošeň)   20. marec Poslanecké stredy 16:30 – 17:30 Michal Sebíň (Prievoz)   27. marec Poslanecké stredy 16:30 – 17:30 Marcela Kulifajová (Štrkovec)   3. apríl Poslanecké stredy 16:30 – 17:30 Vladimír Sirotka (Ostredky)   10. apríl Poslanecké stredy 16:30 – 17:30 Peter Strapák (Trnávka) Stretnutia s poslancami sa konajú v priestoroch MÚ na Mierovej 21.  
Nová atrakcia: Umelý kopec na hranie

Nová atrakcia: Umelý kopec na hranie

Rubrika: Reportáže
Zeleň, parky, poloha blízko centra, občianska vybavenosť aj jazerá. To všetko možno nájsť v Ružinove. Aj preto je táto mestská časť obľúbeným miestom na život pre ľudí všetkých vekových kategórií. A teraz pribudne priamo na Bachovej na Pošni ešte jedna atrakcia – kopec na sánkovanie podobný tomu, ktorý môžete vidieť na susediacich Ostredkoch. Ružinov je obľúbeným miestom pre život a štatistiky to jasne potvrdzujú. Pribúda a sťahuje sa sem najviac ľudí zo všetkých miest a obcí v krajine. Na rovine však chýba jediné – kopce, na ktorých by sa mohli deti poriadne vyšantiť. Nielen v lete, ale aj v zime. Keď náhodou v zime napadne – síce mnohými neobľúbený sneh – nemajú sa kde sánkovať. Nejde však o problém, ktorý by sa nedal vyriešiť. Už pred rokmi jeden umelý kopec vyrástol na Ostredkoch a stal sa z neho celoročne obľúbený priestor na hranie. Teraz prišla príležitosť vybudovať umelý kopec aj na Pošni, kde sa práve realizujú drenážne úpravy na ihrisku Bachova na lepšie odtekanie vody. Ako základ poslúžila práve hlina, ktorú bolo treba odkopať pred opravou ihriska. Zeminy na postupné budovanie takejto atrakcie je dosť. Využije sa totiž tá, ktorá je „na sklade“ po výstavbe dvoch nových základných škôl - na Ostredkoch a na Štrkovci. Kopec však nevznikne len tak zo dňa na deň navezením hliny. Ide predsa len o dlhší proces a tak ako pri každej stavbe, aj teraz je potrebná trpezlivosť. Hlina sa musí totiž navážať na etapy, postupne, po celý rok. Výsledok však bude stáť za to. Nebude to len taký obyčajný kopec na hranie. Napokon na ňom pribudne aj 7 metrov dlhá šmykľavka zapustená v teréne. Zhotovená bude z takého materiálu, aby naozaj mohla slúžiť po celý rok.  
Milí Ružinovčania

Milí Ružinovčania

Rubrika: Spravodajstvo
Ružinov je lukratívne a skvelé miesto na život, no ani nám sa nevyhýbajú problémy, aké trápia všetky väčšie mestá. Po vzniku policajnej stanice pri vrakunskom Pentagone sa do priestoru za konečnou električiek pri Astronomickej ulici presunuli drogoví díleri. Koncom minulého roka prudko stúpla majetková kriminalita na priľahlých sídliskách Pošeň a Ostredky. Množili sa prípady rozhádzaných striekačiek po detských ihriskách a z priestoru za konečnou sa stalo doslova ghetto, kam v priemere 10x za hodinu prichádzali "klienti" z celej Bratislavy za účelom nákupu drog. Na jeseň minulého roku, dlho predtým, než prišli prvé mrazy, sme preto nemali na výber a museli sme citlivo, ale razantne zasiahnuť. Odstránením náletových drevín sme zrušili intimitu, ktorú toto miesto poskytovalo drogovým dílerom, čo ich prinútilo odísť. Podľa hlásenia polície kriminalita v okolí okamžite klesla. Na mieste sme ale odhalili viac ako 600 ton odpadu, ktorý postupne - ako kapacita mestskej spaľovne dovolí - likvidujeme. Niekoľko mesiacov po našom zásahu sme sa stali terčom kritiky niekoľkých ľudskoprávnych organizácií. Tá však bola založená na mylných informáciách: nikoho sme nepripravilil o obydlia, už vôbec nie v čase zimy, babke s dieťaťom, ktoré sme tam objavili, sme dokonca poskytli náhradné bývanie. Upravili sme však prostredie tak, aby už nebolo atraktívne pre tých, ktorí hľadali bezpečný priestor pre kriminalitu, a za tým si stojím. V Pentagone problém s tými istými ľuďmi riešili 15 rokov, a to sme si my nemohli dovoliť. Nie kvôli sebe, ale kvôli obyvateľom v okolí, ktorí sa konečne znova môžu cítiť bezpečnejšie. Váš starosta