Už takmer dva roky každý deň na vlastné oči vidí, aké aj fatálne následky má to, že ľudia nie sú zaočkovaní proti koronavírusu. Primár Interného oddelenia NsP Považská Bystrica - Prim. Mudr. Milan Kulkovský však napriek tomu trpezlivo už celé mesiace objasňuje, prečo je to jediná cesta, ktorou sa môžeme vymaniť z pandémie. V rozhovore pre Ružinovské Echo naznačil, aké nás čakajú vianočné sviatky a či je opäť pred nami aj núdzový stav.
Hneď na úvod priama a zdanlivo jednoduchá otázka - prečo je dôležité dať sa zaočkovať?
V prvom rade si asi musíme povedať, čo to očkovanie vlastne je. Očkovanie alebo vakcinácia je vpravenie očkovacej látky do ľudského organizmu. Následne dochádza k vytvoreniu nešpecifickej a špecifickej imunitnej odpovede, teda k imunizácii. Jeho cieľom je teda zabezpečenie tvorby protilátok a zároveň navodenie imunologickej pamäte. Chráni sa tak jednotlivec a zároveň dochádza pri dostatočnej zaočkovanosti k vytvoreniu takzvanej kolektívnej imunity. Preto je očkovanie veľmi dôležité.
Všeobecne sa s očkovaním začína už v prvých mesiacoch života. Prečo sa to pri koronavíruse posúva na neskôr?
S očkovaním detí sa začína už v prvých mesiacoch života, pretože je potrebná ich ochrana proti závažným infekčným ochoreniam. Protilátky, ktoré má dieťa po narodení od matky, aj tie, ktoré získava dojčením, mu nedokážu zabezpečiť dlhodobú ochranu, a preto imunitnému systému pomáhame vakcináciou. Aj keď sa to možno mnohým ľuďom nezdá, očkovanie podlieha prísnej kontrole a sledovaniu.
To, koho a v akom veku zaradíme do očkovanej skupiny, záleží od schválenia regulačnými úradmi na základe žiadosti výrobcu vakcíny. Ten musí deklarovať jej bezpečnosť. Pod 11 rokov sa doporučuje očkovať len rizikovú skupinu detí. Tých je na Slovensku naozaj veľmi málo. Neznamená to, že je vakcína proti Covid-19 pre tieto deti nebezpečená. Jednoducho nie je potrebná, keďže priebeh Covid-19 je v tejto skupine väčšinou asymptomatický.
V minulosti nad očkovaním ľudia vôbec neváhali, bola to skôr rarita. Prečo podľa Vás momentálne vznikla okolo očkovania taká antikampaň, resp. reakcie mnohých ľudí sú také negatívne?
Antivaxeri tu boli vždy, ale nebolo ich tak počuť. Internet a najmä sociálne siete umožnili nie len antivaxerom opustiť svoje malé bubliny a šíriť svoje názory do sveta. Naviac všetci rešpektujeme demokraciu a slobodu, možnosť povedať svoj názor. To nebolo v minulosti možné. Občania sú frustrovaní. Nespokojnosť v nich rastie už niekoľko rokov a pandémia sa stala rozbuškou protisystémových nálad. Najhoršie v našich podmienkach je to, že sa téma pandémie a očkovania spolitizovala. Niektoré politické strany tieto témy prevzali ako kľúčové body svojho programu boja o voliča. A to je veľmi smutné.
Tých hoaxov, ktoré sprevádzajú momentálne očkovanie, je však neúrekom. Kde čerpať informácie, aby sme sa dostali k relevantným informáciám?
Toto je a bude i naďalej obrovský problém. Tvorcovia konšpiračných teórii a hoaxov veľmi dobre vedia, čo robia. Nie sú hlúpi. Ich ciele môžu byť rôzne. Od finančného zisku až po cielenú manipuláciu časti obyvateľstva. Mnohí ľudia sa nedokázali prispôsobiť rýchlosti toku informácií a rozlíšiť medzi nimi tie, ktoré sú pravdivé a ktoré sa len snažia nabudiť dojem alternatívnej „praudy“. Asi je niečo zlé na dnešnej dobe, keď lekár, ktorý denne lieči pacientov s Covid-19, musí prosiť ľudí, aby mu verili. Veľa ľudí verí viac politikom a pseudoodborníkom, pretože im hovoria to, čo chcú počuť.
Máme za sebou obdobie, ktoré spôsobilo to, že občania neveria vláde ani štátnym inštitúciam. A preto neveria ani odborníkom, lekárom a vedcom. Neveria štandardným médiam. Bojom proti systému ale bojujú predovšetkým proti sebe. Ťažko povedať kedy a či sa to vôbec ešte niekedy zmení. Keď napíšem na sociálnej sieti blog, ktorý obsahuje odborné rady a fakty, zdieľa ho maximálne pár stoviek ľudí. Hoaxy zdieľajú desaťtisíce.
Problém je možno aj v tom, že „konšpiračná“ menšina svojou nadmernou aktivitou nadobúda dojem väčšiny. Pomohlo by, keby boli na sociálnych sieťach aktívnejší tí, ktorí predstavujú rozumnú väčšinu. Presne to isté sa deje aj pri voľbách. Málokto si uvedomuje, že aj jeho neúčasť je voľbou. Preto netreba mlčať a preto nemlčím. A preto chodím voliť.
Čo by ste vy odporučili všetkým antivaxerom a ľuďom, ktorí neveria očkovaniu a ani autoritám?
Väčšina týchto ľudí sa nechce dať presvedčiť. Chceli by diskutovať, no už pred začatím diskusie priznávajú, že nie sú ochotní prijať argumenty druhej strany. Strany, ktorá používa fakty a nie ničím nepodložené názory jednotlivcov. Takáto diskusia potom nemá zmysel. Ak by som žil v stredoveku, netrápil by som sa presviedčaním ľudí o tom, že Zem je guľatá. Bolo by to mrhanie energiou. Nechal by som ich, nech nasadnú na loď a plavia sa na koniec sveta. Čo by som im teda odporučil? Nič. Poprial by som veľa šťastia ich imunitnému systému v boji s Covid-19.
Vieme teda, že očkovanie je jediným nástrojom, ako zvládnuť túto – už takmer dvojročnú pandémiu. Na akom princípe fungujú vakcíny?
Princípom očkovania je naučiť imunitný systém ako bojovať s infekciou. Nie je to teda priamo liek, ktorý po vpichnutí ničí vírusy. Vakcína mRNA (Pfizer, Moderna) neobsahuje žiadny vírus (živý, oslabený, mŕtvy), obsahuje určitú informáciu – RNA, ktorá je uložená v tukovom obale. Obsahuje teda návod, ako vyrobiť časť vírusu - bielkovinu – spike protein. To sú tie „pichliače“ v tvare písmena T na jeho povrchu. Na základe návodu, ktorý organizmu vo vakcíne pošleme, si bunky vytvoria tento spike proteín. Nie celý vírus, nič funkčné. Nič, čo by mohlo organizmus poškodiť.
RNA vírus nepríde v žiadnom prípade do kontaktu s našou DNA a po použití túto „RNA informáciu“ bunka zničí. Vyrobenú bielkovinu naše telo rozpozná ako niečo cudzie a začne reakcia, ktorej cieľom je jej zničenie. Preto je v mieste vpichu začervenanie, bolesť a prípadne máme zvýšenú teplotu. Po jej zničení si náš imunitný systém vyrobený spike protein zapamätá a v prípade, že sa do nášho tela dostane skutočný koronavírus aj s jeho typickými „pichliačmi“, náš imunitný systém tieto pichliače, spike protein, spozná a zničí ich.
Vakcíny od AstraZeneca, Johnson and Johnson a Sputnik V fungujú podobne ako mRNA vakcíny, ale miesto RNA používajú DNA. Označujú sa tiež ako vektorové, využívajú teda nosič. Vakcíny tvorí modifikovaný adenovírus, ktorý obsahuje/nesie gén (DNA) na tvorbu spike proteínu koronavírusu. Samotný adenovírus sa nemôže množiť ani spôsobiť ochorenie. Po očkovaní sa gén na tvorbu spike proteínu dostane do buniek ľudského tela a ľudský organizmus si po očkovaní spike proteín sám vytvorí. Ak sa následne ľudský organizmus stretne s koronavírusom, jeho imunitný systém ho rozpozná a dokáže voči nemu bojovať.
Na základe čoho môžeme skonštatovať, že vakcíny sú bezpečné?
Môžeme to skonštatovať na základe reálnej praxe. Aspoň jednu dávku už dostalo viac než 3,7 miliardy ľudí a na tak obrovský počet ľudí je hlásených skutočne minimum závažných nežiadúcich účinkov alebo úmrtí. Na Slovensku minimálne jednu dávku dostalo takmer 2,5 milióna ľudí. Známe sú 4 prípady úmrtí, ktoré by mohli s očkovaním súvisieť. Covid-19 doteraz na Slovensku pripravil o život takmer 13 000 občanov. Viac než 80% pacientov hospitalizovaných na Covid oddeleniach našich nemocníc sú neočkovaní. Toto je realita, toto sú fakty. Toto sú dôvody, prečo sa dať zaočkovať. Chránite seba aj svoje okolie.
A chránite aj tých, ktorí z objektívnych dôvodov nemôžu byť očkovaní. Naviac umožňujete lekárom starať sa aj o nekovidových pacientov.
Ako dlho vakcína účinkuje a ako si overím jej účinnosť? Na Slovensku sa už navyše začalo s podávaním tretej vakcíny...
Jednoznačná odpoveď na túto otázku neexistuje. Musíme si uvedomiť, že s očkovaním sa začalo len nedávno a nemôžeme sa opierať o reálne niekoľkoročné dáta. Doterajšie výskumy ale ukazujú, že účinnosť vakcín pretrváva niekoľko mesiacov (6-8) a postupne jej účinnosť klesá. Preto výrobcovia doporučujú tretiu alebo booster (posilňovaciu, pozn. red.) dávku. S jej podávaním sa už u niektorých, najmä rizikových skupín, na Slovensku začalo.
Napomôže to (tretie očkovanie) zastaviť pribúdajúci počet prípadov a obetí?
Určite. Treba si uvedomiť, že práve najrizikovejšia skupina bola očkovaná ako prvá – starí a chorí. Očkovaní pacienti, ktorí u nás ležali v nemocnici s ochorením Covid-19, boli práve starší a s niekoľko mesačným odstupom od podania druhej dávky. Z môjho pohľadu je tiež dôležité podanie booster dávky zdravotníkom, ktorí sú v dennom kontakte s Covid pozitívnymi a tiež boli očkovaní medzi prvými.
Aká je skladba pacientov, ktorí končia v nemocniciach? – vek, očkovanosť, iné pridružené ochorenia...
Aktuálne podľa štatistík (16.10.) leží v nemocniciach 889 pacientov s Covid-19, z toho 82% je neočkovaných. Na rozdiel od druhej vlny, medzi pacientmi máme viac mladších ročníkov, vo veku medzi 40-60 rokov. Títo tvoria väčšinu. Mnohí sú bez závažného predchorobia, aj bez obezity, čo bol dôležitý rizikový faktor druhej vlny. Keď sme mali očkovaných, boli to väčšinou starší pacienti, s mnohými ochoreniami.
Aké máme vyhliadky na najbližšie mesiace? Nastávajú pomaly chladné mesiace. Akú zimu očakávate?
Dúfam a verím, že bude počasím chladnejšia a menej vlhká a čo sa týka pandémie, miernejšia a k nemocniciam ohľaduplnejšia. V každom prípade nepredpokladám, že dôjde k obnoveniu najprísnejších opatrení vrátane núdzového stavu. Na Vianoce by mala byť na väčšine Slovenska tretia vlna už na ústupe. Lokálne „výbuchy“ ale očakávam ešte aj po Novom roku.
