Máj 2022

Ilustračná fotografia. (Pixabay.com) Chceli by sme, aby ste dali na cestu retardér. Prečo ste ešte stále nezrezali konáre na tom strome? Kedy už konečne odtiahnete to auto? To je len malá vzorka otázok, ktoré nám denne posielate. Väčšinu vašich podnetov vieme riešiť okamžite, iné si vyžadujú viac času. Prečo je to tak a aké sú zákonné postupy pri podnetoch, ktoré sa často opakujú a vyžadujú si viac trpezlivosti?  1. Prečo tu konečne nedáte retardér (spomaľovač)? Tadiaľto chodia denne desiatky ľudí a je to mimoriadne nebezpečný úsek. Aj keď ide o nebezpečný úsek, oddelenie dopravy nemôže umiestniť retardéry na cestách ako sa im chce. Na začiatku tohto procesu je posúdenie situácie, čiže obhliadka miesta a analýza dopravnej situácie, kde rozhoduje viacero faktorov – od umiestnenia takéhoto zariadenia až po vplyv na plynulosť premávky. Návrh riešenia potom podlieha schvaľovaniu na Krajskom dopravnom inšpektoráte a magistráte. Až v poslednom kroku je možné tento spomaľovač osadiť. Má to však zásadný háčik. Autá obyčajne jazdia rýchlo na hlavných ťahoch. Teda presne tam, kadiaľ chodí aj hromadná doprava. A na takých cestách ich osadenie rieši Magistrát hlavného mesta Bratislava. 2. Už by ste tu mohli vysadiť nový strom. Ten posledný vyschol ešte koncom minulého roka. Ideálne by bolo, keby ste tu vysadili lipy, topole, jelše... Oddelenie životného prostredia musí zvážiť mnohé situácie. Lipa by sa možno hodila a aj páčila, je to však strom, ktorý postupne nadobúda veľké rozmery a tak by mohol spôsobiť ďalšie problémy. Topoľ by zase mohol byť problémom pre ľudí, ktorí sú alergici a v danej lokalite by sa mohli pohybovať napríklad malé deti, ktoré tam chodia do škôlky. Do úvahy treba brať aj fakt, že sa na konkrétnom mieste môžu nachádzať horúcovodné prípojky. A tak by výsadba „strom za strom“ nemala žiaden zmysel, lebo aj ten predchádzajúci vyhynul preto, že nebol umiestnený na správne miesto. Navyše stromy sa nedajú sadiť v každom ročnom období. 3. Na našom parkovisku máme už dva roky vrak. To auto sa nehýbe, dokonca okolo neho už rastie tráva. Nemá platnú technickú ani emisnú kontrolu (STK a EK). Kedy ho odtiahnete? Lebo iba tu zaberá miesto a s parkovaním je v celej Bratislave veľký problém. Ak auto stojí na parkovisku a má platné STK a EK, odtiahnuť ho nemôžeme. Áno, ide o neférový prístup jeho majiteľa. Neporušuje však žiadny platnú právnu normu. Ak zistíme, že potrebné predpísané kontroly nemá v poriadku, alebo prekročili zákonom predpísané lehoty, oddelenie životného prostredia adresuje výzvu majiteľovi na adresu jeho trvalého pobytu a tiež ju vylepí aj na samotný vrak. Ďalšie kroky môže poskytnúť až po uplynutí lehôt. Podľa novely zákona o cestnej premávke môžeme odtiahnuť dlhodobo odstavené vozidlo okrem iného po 6 mesiacoch odo dňa vypršania lehoty technickej a emisnej kontroly. V súčasnej dobe ešte navyše naďalej platí automaticky predĺžená lehota obnovy STK a EK o 3 mesiace (kvôli pandémii s koronavírusom). Ak malo napríklad vozidlo STK a EK platnú do novembra 2021, tak v zmysle zákona ho môžeme v súčasnosti odtiahnuť až v auguste 2022. 4. Pred bytovým domom v okolí kontajnerov je obrovský neporiadok. Videli sme tam stôl, dve kreslá aj umývadlo. Kedy to konečne prídete upratať? Za čistotu kontajnerového stojiska zodpovedá správca, ten sa teda pod hrozbou pokuty musí postarať aj o napravenie stavu. V takom prípade sa teda suma uhradí z bytového fondu a to, čo by mal zaplatiť ten, kto neporiadok spôsobil, sa rozráta na všetkých obyvateľov daného bytového domu. Pre porovnanie... suma, ktorú by uhradil „znečisťovateľ“ v zbernom dvore, sa rovná nule a v prípade, že ide napríklad o stavebný odpad z rekonštrukcie bytu, je to len niekoľko eur. 5. Aj my platíme dane a nikto sa nestará o našu ulicu. Je plná výtlkov. Okrem toho, že hrozia úrazy, ak tam ľudia zle stupia, ničíme si aj autá. Kedy konečne opravíte našu cestu, ktorá ale nie je ani v správe mestskej časti ani magistrátu? Ružinov sa stará o komunikácie, ktorá patria Ružinovu. Mesto sa stará o komunukácie, ktoré patria mestu. O účelové komunikácie (tie nepatria ani mestu a ani mestskej časti) sa má starať ten, kto ich najviac využíva. Ako mestská časť robíme "nadprácu" v tom, že ak je to možné, riešime údržbu aj tých ciest a chodníkov, ktoré nemajú vlastníka. Komunikácií, ktoré „nepatria nikomu“, je však niekoľko desiatok kilometrov. Snažíme sa s mestom tento problém vyriešiť, aby sa nezaradené komunikácie dostali buď do správy mesta alebo mestskej časti.  

Po pandémii a distribúcii rúšok v čase, keď aj šijacie stroje na ich šitie boli úzkoprofilový tovar, po zabezpečovaní stravy ľuďom, ktorých najviac ohrozoval Covid-19 a po celoštátnom testovaní, po ktorom nasledovali mesiace, kedy vďaka testovaniam organizovaným našou mestskou časťou mohli Ružinovčania chodiť pokojne do práce, dostali samosprávy ďalšie úlohy. Štát na ne delegoval povinnosť zabezpečiť vyplácanie príspevkov za ubytovávanie ľudí, ktorí po začatí vojenských útokov na Ukrajinu utekali do bezpečia.  Vojna na Ukrajine začala vo štvrtok ráno 24. februára. Hneď v piatok sme prvýkrát zverejnili výzvu s prosbou o pomoc s ubytovaním ľudí, ktorí začínali prichádzať na Slovensko. Cez víkend sme vďaka Ružinovčanom a viacerým ľuďom z ďalších častí z Bratislavy, ktorí ponúkli svoju pomoc, ubytovali prvých ľudí, ktorí prišli s jedným kufrom a väčšina z nich tu nikoho nepoznala. Čakanie na štát Za dva mesiace sme prostredníctvom ružinovského miestneho úradu sprostredkovali ubytovanie viac ako 350 ľuďom a ďalšie stovky ubytovali ľudia prostredníctvom výziev viacerých mimovládnych organizácií. Informácie o tom, čo bude potrebné pre vyplatenie príspevkov boli zverejnené na webovej stránke ministerstva vo štvrtok 31. marca. Deň predtým, ako začala plynúť päťdňová lehota na to, aby ľudia prišli na úrad so zmluvami, kópiami potvrdení o poskytnutí dočasného útočiska (odídenec) a vyplneným výkazom za prvý mesiac. Bez toho, aby mali samosprávy k dispozícii metodické pokyny ako postupovať, aké povinné prílohy vyžadovať a ako jednotlivé žiadosti overovať, museli sme doslova za niekoľko dní vytvoriť novú kanceláriu na registráciu zmlúv a vyčleniť do nej niekoľko zamestnancov, ktorí budú presne vedieť, čo treba skontrolovať. Dôvod je jednoduchý. Ak nebudú podklady v poriadku, prenajímateľ nedostane refundáciu. Ešte v čase zberu zmlúv a výkazov však prichádzali z ministerstva zmeny, ktoré bolo treba obratom zapracovať do pracovného harmonogramu tímu. Nápor na úrad Kolegyne a kolegovia, ktorí registrovali zmluvy, však predstavovali len prvú časť obrovského mechanizmu, ktorý musel vzniknúť takmer z večera do rána. Každú jednu zmluvu, každý jeden výkaz a každú jednu prílohu museli ďalší kolegovia v priebehu víkendu skontrolovať a nahodiť do systému. Ak niečo nebolo v poriadku, chýbajúci údaj alebo nesprávne uvedený IBAN a podobne, konkrétneho človeka kontaktovali a chyby opravili. Ďalšími v poradí sú kolegyne a kolegovia na ekonomickom oddelení, ktorí spracovávajú každý jeden výkaz na základe metodiky ministerstva a výsledný report odosielajú na okresný úrad. Po jeho schválení odošle ministerstvo samosprávam sumu za príspevky a kolegovia ich budú rozosielať na účty jednotlivých prenajímateľov. Rovnaký proces s výkazmi za poskytnutie ubytovania sa bude opakovať ešte za ďalšie tri mesiace. Minimálne pre prenajímateľov však už bude reportovanie za apríl jednoduchšie – pripravili sme pre nich totiž jednoduchú aplikáciu, ktorú aj s inštrukciami ako ju možno používať nájdete na webe www.ruzinov.sk. Paralelne s registrovaním zmlúv sme sa museli pripraviť aj na Ohlasovni pobytov, kde sa odídencom zapisovala aktuálna adresa. Proces je veľmi podobný tomu, keď si človek vybavuje trvalý pobyt, len potrebuje doložiť viac dokladov. Ani na tomto oddelení to nebolo jednorazové zadanie. Každý odídenec sa musí každý mesiac osobne hlásiť na miestnom úrade. Štatistiky a ľudia Potom, ako boli zverejnené pravidlá poskytovania príspevkov za ubytovanie, sme v Ružinove zaregistrovali 670 zmlúv spojených s refundáciou nákladov, na území našej mestskej časti poskytli majitelia 320 nehnuteľností (čiastočne alebo celkovo) a vydali sme 450 potvrdení o tolerovanom pobyte na adresách, kde sú ubytovaní. Toto posledné číslo ešte bude rásť, keďže podľa zmlúv je tu ubytovaných viac ako tisíc obyvateľov Ukrajiny so statusom odídenca – a to len u fyzických osôb, resp. im ubytovanie poskytli firmy, ktoré nepodnikajú v ubytovacích službách. To všetko sú čísla. Ale za týmito číslami sú skutoční ľudia. Mama dvoch detí, ktoré nemajú ani desať a ktorá nevie ani poriadne zaspať, lebo sa už tretí deň nevie dovolať manželovi, ktorý ostal doma bojovať. Babička po sedemdesiatke, ktorá prišla sama a vôbec netuší, čo s ňou bude. Mladí hluchonemí manželia s maličkými deťmi. Mladá žena, ktorú priviezli so svokrou a deťmi a na ich aute nemôžete prehliadnuť stopy po streľbe. A to je len zlomok príbehov... P.S. Tento článok bol osobný. Pretože každý, kto denne stretáva ľudí, ktorí utiekli pred vojnou, akú my poznáme len zo správ alebo filmov, len ťažko nesie to obrovské množstvo bolesti, ktorú vidí. A je to ešte omnoho horšie, keď čítame niektoré komentáre na sociálnych sieťach. Takmer všetci Ukrajinci, s ktorými sme stretli, sa mali doma oveľa lepšie ako sa majú tu. Takmer všetci sa chcú vrátiť domov hneď ako to bude čo i len trocha možné. A nik z nich nemusel doma stáť v rade v nákupnom centre a čakať, či sa mu ujde jedlo pre rodinu. Lebo ukrajinské hrivny začali vymieňať len nedávno. Lebo na väčšinu pracovných ponúk musíte aspoň trochu hovoriť po slovensky. Sú však nesmierne vďační za všetku pomoc, ktorej sa im dostáva a neviem, či sme niekedy tak často počuli, akí sú ľudia na Slovensku úžasní.     

Na ZŠ Drieňová to opäť žilo, v priebehu jedného mesiaca hostila až dve zahraničné mobility v projekte Erasmus+. Prvú návštevu privítali zo škôl z Česka, Nemecka, Poľska, Talianska a Španielska cez projekt Art it out, v ktorom školy vytvárajú virtuálnu galériu prác žiakov. Druhú návštevu hostili žiakov a učiteľov z Dánska, Nemecka, Nórska, Portugalska a Slovinska cez projekt Nemesis, v ktorom sa školy venujú boju proti hoaxom a dezinformáciám.  Výstupy z oboch projektov, ktoré sú dostupné aj na webových stránkach, ukazujú, akým spôsobom mladí ľudia tieto témy vnímajú a ako o nich hovoria. Zároveň ich však učia rozumieť im cez optiku rovesníkov z iných krajín a iného spoločenského a kultúrneho prostredia. Projekty im ponúkajú osobnú skúsensoť, ktorú len samotné štúdium nahradiť nedokáže. Práve skúsenosti posledných týždňov nám dokazujú, aké dôležité je to, čomu sa žiaci v oboch projektoch venovali. Počas mobilít žiaci s učiteľmi spoznali okrem školy aj Bratislavu, navštívili hrad či Danubianu a stretli sa aj s ružinovským starostom, ktorý sa s nimi nielen porozprával o miestnej samospráve, ale im aj odporučil, čo by nemali pri prehliadke Bratislavy určite vynechať. Zahraničná spolupráca je veľmi dôležitá a žiaci mali možnosť do týchto krajín aj vycestovať a bývať v hosťovskej rodine. Bohužiaľ, súčasná pandemická situácia, ale aj konflikt na Ukrajine spôsobili, že nie všetky školy mali možnosť vyslať toľko zástupcov, koľko bolo v projektoch naplánovaných, ale aj tak pevne veríme, že si každý jeden z účastníkov pobyt v Bratislave a na Drieňovej užil a odchádzal s krásnymi spomienkami a novými skúsenosťami. Riaditeľ školy, Mgr. Gabriel Kalna nám prezradil, že ZŠ Drieňová získala akreditáciu v programe Erasmus+ aj na obdobie 2022-2027, a tak škola bude môcť vyslať do zahraničia ešte viac študentov a učiteľov ako doposiaľ.   

Ružinov patrí medzi najväčšie mestské časti Bratislavy. Udržať pritom trávnaté plochy v udržiavanom stave si tak nevyžaduje len čas, ale hlavne dobrú organizáciu. A tak otázka – kosiť či nekosiť vyvoláva vždy na jar mnohé vášne. Prečo sa v Ružinove odštartovala už v prvej polovici apríla?  Ak sa vám zdá, že sa s kosbou mohlo ešte počkať, tak opak je pravdou. Naša mestská časť má totiž rozlohu takmer 40 km2 a pokosiť treba 1 800 000 m2. Znie to síce takmer neuveriteľne, ale je to plocha veľká ako 250 futbalových ihrísk. Pokosiť naraz takú veľkú rozlohu na jedenkrát a v rovnakom čase, nie je možné. Ako to naplánovať Základom prác je vždy dobrý plán. Začiatkom apríla preto kolegovia prešli všetky sídliská, aby zistili, aká je situácia a kde treba začať s kosbou na začiatku a kde to ešte vydrží. Dostatok vlahy a pribúdajúce slnečné lúče ženú trávu rýchlo nahor. Navyše – okrem trávy rastie aj burina a mnohé byliny, ktoré spôsobujú alergie. Ako prvé sa kosili Nivy a Ružová dolina, kde pokosené upravené trávniky obyvatelia určite ocenia. Štyri plnohodnotné kosiace tímy to stihli expresne rýchlo – za tri pracovné dni. Ešte pred veľkonočnými sviatkami sa stihli pokosiť aj prícestné pásy v Prievoze a po sviatkoch sa pokračovalo aj na Ostredkoch. Kosiť sa však muselo aj počas víkendov, s čím súvisí aj väčší hluk. Prvú kosbu sme totiž museli rýchlo ukončiť, aby sa mohlo začať s druhou. Bez vás to nepôjde Kosba síce vyzerá ako jednoduchá vec, ide však o celkom náročný proces. Potrebujeme pritom aj vašu aj spoluprácu. Preto prosíme, aby ste dodržiavali dočasné dopravné značenie.