Nestačí, že máte pozemok a na stole projekt ako z Architectural Digest. Predtým ako začnete stavať, potrebujete množstvo súhlasov a povolení, bez ktorých nemôžete s prácami začať. A stavebné povolenie je až na konci tohto dlhého reťazca, predchádza mu územné rozhodnutie, ktoré rieši umiestnenie hlavného objektu na pozemku.
1. Autorizovaný projekt
Prvým krokom na ceste k vysnívanej výstavbe (bez ohľadu na to, či ide o veľkú bytovku alebo rodinný dom) je vypracovanie projektu, ktorý musí spracovať autorizovaný stavebný inžinier. Výkres a pravítko vám nebudú stačiť ani pri malých projektoch, projekt totiž musí spĺňať všetky náležitosti, ktoré vyplývajú z vyhlášky a čo je najdôležitejšie, jeho autor zaň nesie aj zodpovednosť. Chyby, ktoré by sa v ňom objavili, totiž môžu mať fatálne následky.
2. EIA
V prípade rozsiahlejšej výstavby musí investor požiadať o EIA, teda o posúdenie vplyvu na životné prostredie. Hodnotia sa predovšetkým priame a nepriame vplyvy zámeru na verejné zdravie, životné prostredie a prírodné zdroje. Pripomienky v rámci tejto fázy môže zasielať ktokoľvek, kto má k danému projektu výhrady, takže nielen tí, ktorí sú ním priamo zasiahnutí. O udelení alebo neudelení EIA rozhoduje ministerstvo životného prostredia prostredníctvom príslušného úradu životného prostredia (pozn. – ide o orgán štátnej správy, nie odbor na miestnom úrade). V prípade, že ho staviteľ nezíska, nemôže žiadať o ďalšie súhlasy.
3. Súhlas magistrátu
Kľúčovým aktérom pri výstavbe v Bratislave je hlavné mesto. V mnohých prípadoch stavbu nie je možné postaviť bez toho, aby najskôr získala súhlasné záväzné stanovisko magistrátu, ktorý posudzuje súlad návrhu s územným plánom, t.j. či na konkrétnom mieste vôbec môže byť niečo postavené, aká veľká tá stavba môže byť, ale aj to, či to môže byť napr. rodinný dom, alebo len budova, ktorá má slúžiť pre obchod alebo služby. V prípade, že je s ním projekt v rozpore, má stavebník možnosť upraviť ho. Ak úpravy nezapracuje, resp. to charakter návrhu ani neumožňuje, súhlasné záväzné stanovisko nezíska a takáto stavba nevyrastie. Avšak na druhej strane stanovisko, ktorým dáva hlavné mesto výstavbe zelenú, je potom pre stavebné úrady jednotlivých mestských častí záväzné.
4. Stavebný úrad
Úrad, o ktorom sa v súvislosti s výstavbou hovorí najviac, vstupuje do celého procesu až v tomto kroku, t.j. vo chvíli, kedy mu investor adresuje návrh na vydanie územného rozhodnutia. Stavebnému úradu musí okrem projektovej dokumentácie predložiť súhlasné záväzné stanovisko magistrátu, stanoviská všetkých dotknutých orgánov, zdokladovať vzťah k pozemku a zaplatiť správny poplatok. V prípade, že nejaký súhlas chýba, vyzve stavebný úrad žiadateľa, aby ho doplnil. Ak to neurobí, resp. nepožiada o predĺženie lehoty na doplnenie, konanie je zastavené.
5. Územné konanie
Ak sú podklady kompletné a v poriadku, oznámi stavebný úrad začiatok konania. Takéto oznámenie doručuje verejnou vyhláškou, prípadne oslovením jednotlivých účastníkov konania. Prakticky pri každej stavbe v Ružinove to dnes predstavuje desiatky, stovky, v niektorých prípadoch až tisíce ľudí a okrem toho, samozrejme, aj zainteresované inštitúcie (ako napr. magistrát, ktorý má v správe susediacu cestnú komunikáciu, dopravný podnik, keďže okolo jazdí električka a pod.). Následne ich pripomienky skompletizuje a každú samostatne vyhodnotí (čo môžu byť opäť desiatky až stovky podnetov).
6. Územné rozhodnutie
Pripomienky, ktoré vzišli z tohto procesu, môže stavebný zapracovať do svojho rozhodnutia. Pokiaľ ide o nesúhlasné stanovisko niektorého orgánu, musí požiadať o jeho prehodnotenie. Pokiaľ žiadateľ splnil všetky podmienky definované v zákone a získal všetky potrebné povolenia, stavebný úrad vydá územné rozhodnutie.
Z fázy územného rozhodovania sa potom posúvame do fázy stavebného povoľovania. Dôležitým faktom je aj to, že kým v prípade územného rozhodnutia musel navrhovateľ získať len jedno rozhodnutie, stavebných povolení potrebuje hneď niekoľko – okrem hlavnej budovy a prípojok, na vjazdy, spevnené plochy, vodné stavby a pod. – v prípade bytovky ich môže byť aj viac ako päť.
7. Stavebné povolenie
Keď má stavebník v ruke právoplatné územné rozhodnutie, môže si podať žiadosť o vydanie stavebného povolenia. Ak je neúplné, vyzve ho úrad na doplnenie. V prípade, že to nespraví, resp. nepožiada o predĺženie lehoty na doplnenie, konanie je zastavené. V opačnom prípade stavebný úrad oznámi začiatok konania a informuje o tom všetky dotknuté orgány a osoby a nasleduje proces približne totožný ako ten, ktorý predchádzal územnému rozhodnutiu, vrátane pripomienkovania.
Po ich vyhodnotení môže dôjsť buď k zastaveniu konania (vtedy sa má možnosť odvolať na okresný úrad, ktorý je odvolacím orgánom a môže spis vrátiť na nové konanie), alebo, ak sú všetky podmienky splnené, nasleduje vydanie stavebného povolenia. Dôvodom pre nevydanie stavebného povolenia je aj napríklad to, ak stavebník začne s prácami ešte pred nadobudnutím právoplatnosti stavebného povolenia.
Avšak v prípade, že doloží všetky potrebné súhlasy a povolenia, zákon určuje, že mu stavebný úrad toto povolenie vydať musí a to bez ohľadu na to, či považuje konkrétnu stavbu v danom prostredí za vhodnú alebo nevhodnú a aj vtedy, ak proti nej vystupujú občania zo susedstva.
8. Začiatok stavby
Právoplatné stavebné povolenie znamená, že stavebník musí do dvoch rokov od právoplatnosti stavebného povolenia začať s prácami a informovať o tom stavebný úrad. Od tejto chvíle platí dané stavebné povolenie navždy a to aj vtedy, ak by sa rozhodol pozemok predať úplne inej osobe alebo firme. Ak vie, že začať stavať do dvoch rokov z rôznych dôvodov nestihne, môže požiadať o predĺženie platnosti stavebného povolenia. V opačnom prípade stráca stavebné povolenie platnosť. Pravidlá hovoria aj o tom, za aký čas musí byť stavba dokončená, a spravidla to býva 24 mesiacov. V prípade, že vie, že nestihne stavbu dokončiť do 24 mesiacov, môže požiadať o predĺženie lehoty na dokončenie stavby.
9. Hlásenie katastru
Získanie stavebného povolenia so sebou prináša pre stavebníka aj ďalšiu povinnosť – informovať o tom kataster, ktorý následne v liste vlastníctva zmení definíciu napr. zo záhrady na stavebný pozemok. To následne ovplyvňuje aj daňovú povinnosť, keďže nová daň je mnohonásobne vyššia. Katastru však treba hlásiť aj ďalšie stavby, na ktoré ľudia často zabúdajú. V liste vlastníctva totiž musí byť uvedená aj každá, ktorá je väčšia ako 25 m2 , t.j. aj väčší bazén.
10. Kolaudačné rozhodnutie
Po dokončení stavby prichádza na rad podanie návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia. Ten musí obsahovať aj všetky potrebné doklady a stanoviská dotknutých orgánov, napr. od hasičov, hygienikov, inšpektorátu práce alebo dopravného inšpektorátu. Ak niektorý z potrebných dokladov alebo stanovísk chýba, vyzve stavebný úrad na jeho doplnenie a preruší konanie, kým stavebník tieto doklady a stanoviská nedoručí. Ten má však v prípade komplikácií možnosť požiadať o predĺženie lehoty na doplnenie. V prípade, že sa nič z toho neudeje, konanie bude zastavené. Ak je, naopak, všetko v poriadku, nasleduje miestne zisťovanie.
11. Miestne zisťovanie
V tomto štádiu sa preveruje, či je výsledná stavba v súlade s projektovou dokumentáciou. Ak áno (prípadne sa pri kontrole zistili drobné odchýlky, ktoré nemajú zásadný charakter, vyznačia sa v projektovej dokumentácii), nasleduje vydanie kolaudačného rozhodnutia. Ak sa však, naopak, zistia výrazné odchýlky (napr. vybudovanie viacerých izieb a tým nárast objemu budovy a pod.), kolaudácia je prerušená do doby vydania dodatočného stavebného povolenia nepovolenej zmeny stavby.
Stavebný úrad začne z vlastného podnetu konanie o dodatočnom stavebnom povolení nepovolenej zmeny stavby a stavebník sa vtedy musí vrátiť akoby na začiatok celého procesu a získať od dotknutých orgánov všetky potrebné súhlasy. Pokiaľ ich nezíska, konanie o dodatočnom stavebnom povolení skončí rozhodnutím stavebného úradu o nariadení odstránenia stavby, tzn. stavebník je povinný dať stavbu do pôvodného stavu, resp. do súladu so stavebným povolením . Aj v takomto prípade má možnosť obrátiť sa na odvolací orgán – okresný úrad, ktorého rozhodnutie je konečné. Ak stavebník všetky doklady doloží a stavebný úrad dodatočne povolí nepovolenú zmenu stavby, následne stavebný úrad vydá kolaudačné rozhodnutie.
12. Zmena stavby
Zákon dáva stavebníkovi možnosť urobiť zmeny v projekte aj po vydaní stavebného povolenia ak ešte stavba nie je dokončená a robí to prostredníctvom „zmeny stavby pred dokončením“. Práve tento inštitút býva veľmi často nesprávne interpretovaný ako spôsob, ktorým si stavebník nechá požehnať úplne inú stavbu, než mu bola schválená. Zásadným rozdielom je to, že na rozdiel od tohto častého názoru, o ňu musí požiadať ešte pred začiatkom prác na tejto „zmene“, takže nie až potom, ako si napr. pristaví o poschodie navyše. V takom prípade by sa už jednalo o dodatočné stavebné povolenie, čo je úplne iný princíp.
Každá budova je súčasťou priestoru, v ktorom žijeme a denne sa v ňom pohybujeme a ktorá bude na svojom mieste stáť desaťročia, možno až storočie. Práve preto výstavbe predchádza komplexný proces schvaľovania, do ktorého vstupuje nielen viacero inštitúcií, ale aj občania.
Aj keď sme v tomto sprievodcovi územným, stavebným a kolaudačným konaním hovorili predovšetkým o väčších stavbách, tento proces (okrem EIA) musia absolvovať aj majitelia rodinných domov a to nielen pri novostavbách, ale aj pri budovaní nadstavieb a prístavieb. O tom, na čo si majú dávať pozor oni, ale aj majitelia bytov pri väčších alebo menších prarábkach, či zásahoch do vzhľadu budovy, kde bývajú, prinesieme viac v ďalších číslach Ružinovského Echa.
