V časopise Ružinovské Echo vám postupne predstavujeme všetkých poslancov miestneho zastupiteľstva. Dnes poslanec Maroš Mačuha.
Pandémia minulý rok zásadne ovplyvnila fungovanie samosprávy a súčasná situácia ukazuje, že s mnohými obmedzeniami musíme počítať aj tento rok. Čo je v takejto situácii kľúčovou úlohou obce?
Je to predovšetkým organizovanie všetkých krokov vládnych rozhodnutí na úrovni mesta. To sa, myslím, Ružinovu darí mimoriadne dobre a dokonca sme boli veľmi úspešní aj pri vyrokovaní finančnej kompenzácie od štátu v rámci boja s pandémiou Covid-19. Čo sa týka obmedzení, sú nutné, aj keď ma vôbec neteší obmedzovanie kultúrneho a spoločenského života v Ružinove. V lete sa nám podarilo rozbehnúť viaceré úspešné podujatia na Dulovom námestí alebo v Parku Andreja Hlinku a tešili sme sa aj tento rok na lokálne Vianočné trhy, ktoré sme dokonca plánovali na viacerých atraktívnych miestach. Žiaľ, zimné podujatia sme museli zrušiť.
Okrem iného ste aj členom komisie územného plánovania a životného prostredia. Čo sú podľa vás najdôležitejšie úlohy mestskej časti v tejto oblasti?
Som podpredsedom tejto komisie so zameraním na životné prostredie. Úlohou tejto komisie je zabezpečiť udržateľný rozvoj Ružinova tak, aby sme stále zlepšovali infraštruktúru a komfort na bývanie a zároveň aby sme dávali pozor nad živelnou výstavbou. Dôležitou úlohou je udržiavať zelený charakter Ružinova a to stále zlepšujúcou sa starostlivosťou o zeleň, nahrádzanie niektorých druhov drevín, ktoré sú už za zenitom svojho veku (brezy, sofory a podobne), alebo druhov, ktoré označujeme ako invázne a ktoré tvoria v Ružinove veľkú časť porastov (Pajaseň žliazkatý, Javor jaseňolistý). Osobne presadzujem ich náhradu dlhovekejšími a ideálne aj pôvodnými druhmi, ako sú napr. v našej mestskej časti Duby. Tie sú suchomilné a dokážu sa dobre prispôsobiť súčasnej klíme, pričom sú odolné voči škodcom a nepotrebujú ani častý orez. Sú to krásne a majestátne stromy, ktoré sú ozdobou každého parku.
Ružinov je jednou z najobľúbenejších častí mesta pre život. V čom vidíte špecifiká našej mestskej časti?
Je to jednak jej plochý charakter, v Ružinove nemáme žiadne kopce a väčšie lesné porasty sa nachádzajú len ako lužné lesy pri Dunaji. Na druhej strane máme v Ružinove veľmi pekne riešenú okrasnú zeleň, predovšetkým na sídliskách, ktoré sú vďaka svojej nezahustenosti výstavby veľmi obľúbeným miestom na bývanie predovšetkým pre rodiny s deťmi. Vyzdvihol by som predovšetkým Park Andreja Hlinku, ktorý patrí k najväčším parkom v Bratislave a veľmi pekný začína byť park na Ostredkoch, kde sa podarilo za roky vytvoriť veľmi pestrú skladbu drevín a krov, takže začína pripomínať malé arborétum.
Vašim domovským obvodom sú Ostredky. Čo považujete za najdôležitejšie riešiť v tejto časti Ružinova?
Ostredky sú fenomenálne sídlisko, ktoré vlastne tvorí jeden vnútroblok bez dopravy a s veľkým parkom uprostred, čo asi v Bratislave nemá obdoby. Preto sú také obľúbené na bývanie. Pri projektovaní sa počítalo s hlavným parkovaním áut na veľkých záchytných parkoviskách okolo sídliska na Jesennej, Mesačnej, Kozmonautickej a Súmračnej ulici. Tieto parkoviská sú v súčasnosti takmer všetky v súkromnom vlastníctve a samospráva doteraz nemala páky na ich opravu, ktorá je viac ako nutná. Zároveň sú ich kapacity už naplnené a stále častejšie sa stáva, že obyvatelia musia parkovať ďalej od bytov, napr. pri Martinskom cintoríne. Preto na Ostredkoch chceme vybudovať na vhodných miestach aj verejné parkovacie domy.
A na záver... Venujete sa histórii a aj dejinám nášho mesta. Čo by sme si mali preniesť z minulosti, aké zvyky podľa Vás robia Bratislavu Bratislavou?
V prvom rade by sme mali chrániť a zveľaďovať pamiatky mesta. V Ružinove ich oproti iným mestským častiam máme len poskromne, preto je o to dôležitejšie chrániť tie, čo máme. Som rád, že po dlhých rokoch sa nám podarilo odkúpiť do vlastníctva MČ starú radnicu v Prievoze. Je to cenná funkcionalistická budova z roku 1932 s pamiatkovo chránenými basreliéfmi od Alojza Rigeleho. Chceme túto budovu citlivo zrekonštruovať a dať jej náplň reprezentatívnej siene MČ. Okrem nej prebieha aj rekonštrukcia starej hasičskej zbrojnice v Prievoze. Dejiny našej mestskej časti sú do značnej miery dejinami industriálnej Bratislavy, aj keď, žiaľ, z tohto dedičstva sme si veľmi veľa barbarsky pobúrali. O to viac ma teší obnova Pradiarne z komplexu Cvernovky na Nivách, kde sa podarila developerovi naozaj kvalitná obnova a v blízkej budúcnosti aj zaujímavé využitie. Podobne je skvostom nového developmentu Sky park tehlová budova Teplárne od Dušana Jurkoviča. Myslím, že oba tieto príklady ukazujú aj našim developerom, akú veľkú pridanú hodnotu majú takéto relikty minulosti v novej výstavbe, kde pri citlivom skomponovaní s modernou stavbou vytvárajú doslova genius loci. O to viac ma mrzí, že v rámci prebiehajúceho projektu na Jégého ulici, kde sa nachádza pamiatkovo chránená budova druhej Cvernovky (známy Ružový hrad), developer nezvolil príliš citlivý prístup a budovu veľmi nahusto obstavia väčšími stavbami, ktoré potlačia jej dominantný charakter. Taktiež využitie historickej industriálnej stavby výlučne na funkciu bývania nie je vhodné, pretože je tým pádom pre verejnosť nedostupný. Žiaľ, tento projekt sme zdedili v štádiu, kedy sme už k nemu nemohli zasiahnuť.
Čo sa týka tradícií, tak Bratislava bola vždy mestom, ktoré milovalo podujatia a dá sa povedať, že to tu žilo či už v plesovej sezóne alebo aj počas hodov, majálesov, vinobraní či fašiangov. Všetky tieto tradičné sviatky Ružinovčania milujú a hromadne navštevujú. Osobne sa venujem aj organizovaniu podujatí ako boli burzy starožitností na Miletičke, gastronomické festivaly na Dulovom námestí a v Parku Andreja Hlinku, alebo vianočné trhy na Dulovom námestí, ktoré boli v roku 2019 vyhlásené za najlepšie v Bratislave. Všetky tieto aktivity podporujú komunitný život v našej mestskej časti.
