Boj o titul v hokejovej extralige je v plnom prúde. Kto však získa trofej, je ešte neisté. Občas totiž zakopne aj najväčší favorit a naopak, prekvapiť môže aj outsider. Pohár pre víťaza však môžu nad hlavu zdvihnúť aj odchovanci ružinovského hokeja. Pre Ružinovské Echo porozprávali, ako si spomínajú na svoje hokejové začiatky.
Hokejová matematika je často neúprosná. Stačí jeden gól a nádej na postup je úplne zmarená. Pred bránami play off už zostali aj veľkí favoriti, iným sa podarilo postúpiť aspoň cez barážové boje. Slovenská osmička najlepších tímov extraligy je však už známa. Aktuálne vrcholia boje o postup do najlepšej štvorky. Zastúpenie v nich má aj ružinovský hokej. Veď mnohí z extraligistov vyrástli práve na štadióne v našej mestskej časti.
Štvorica vo štvrťfinále
Veľmi dobre si na nich spomína aj tréner Miroslav Vitaloš. „Niektorých som priamo trénoval a pamätám si, že boli už v žiackych a mládežníckych kategóriách veľmi usilovní a platní hráči pre svoje mužstvo. Každý z nich v niečom vynikal,“ hovorí o Jakubovi Lackovi, Filipovi Krivošíkovi, Martinovi Vitalošovi či Romanovi Žitnom. Práve táto štvorica v extralige aktuálne ( v čase uzávierky) hrá štvrťfinálové zápasy play off.
Posledný menovaný je najlepším strelcom Michaloviec. Osud ho však zase zavial do hlavného mesta. O postup jeho tím totiž zápasí so Slovanom. „Je to veľmi špecifické. Klub má históriu, ale play off je nevyspytateľné. Mali sme cieľ postúpiť medzi osmičku, čo sa podarilo. Idem však ďalej,“ hovorí a na žiacke a mládežnícke časy spomína len v dobrom. „V Ružinove som hokejovo vyrástol a naučil som sa všetky hokejové veci, ktoré viem,“ dodáva.
Petráš do reprezentácie
V Ružinove sa na ľade stretol aj so Šimonom Petrášom. Ten bol spomedzi Slovákov hráčom s najväčším počtom gólov, aj keď jeho Dukla Trenčín medzi osmičku najlepších tímov nepostúpila. „v Ružinove som stál prvýkrát na ľade. Boli sme výborný kolektív. Mojim prvým trénerom bol Andrejkovič, trénersky bol výborný Mega, za Hejčíka sa stretávali aj naši rodičia,“ vracia sa niekoľko rokov späť.
Ostatnú sezónu strávil pod hradom Matúša Čáka, odkiaľ pochádza jeho mama. O obedy sa mu tak starala zase babka, ktorá žije v Trenčíne. „To bolo úžasné, lebo sezóna bola ťažká, na začiatku sme hrávali len vonku, keďže sa rekonštruoval štadión. To bolo náročné na cestovanie.
Ďalšie zápasy boli v blízkej Dubnici nad Váhom a keď sme sa vrátili do Trenčína, už to bolo dobre,“ hodnotí. Či tam bude pôsobiť aj ďalšiu sezónu, je otázne. Klub si môže na neho uplatniť opciu do konca apríla. Ponuku si pýta štatistikou kanadských bodov. Len v základnej časti nastrieľal 26 gólov a pridal 15 asistencií. Aj preto ho pozvali do reprezentácie.
Nech vyhrá najlepší
Nasledovníkov môže mať Šimon Petráš aj z tímu, kde hokejovo vyrastal. Tréner Vitaloš hovorí, že šikovných hráčov majú aj teraz. „Myslím si, že niektorí z nich majú šancu sa dostať až do mužského hokeja. Ale to majú ešte dlhú a náročnú cestu pred sebou. Veľké nádeje vkladám do Adama Cedza, ktorý hráva v Třinci a v tejto sezóne sa stal najproduktívnejším hráčom ich juniorky,“ dodáva. Či si raz zahrá aj v našej extralige, ukáže čas. „Extraliga má určite svoju kvalitu. Je ťažké sa tam dostať a udržať. Páči sa mi trend, keď dostávajú šancu aj mladší hráči,“ hovorí Vitaloš. Víťaza aktuálneho ročníka však netipuje. „Je to vyrovnaná súťaž. Nech vyhrá najlepší,“ uzatvára.
Facebook
Twitter