Svinská paša, bitúnok, popravisko, parný mlyn, cvernovka, cintorín chudoby, záhrady, policajná kolónia, rozlúčková kaplnka, kúpele... Aj toto ste mohli kedysi nájsť na území Starého Ružinova.
V okolí Záhradníckej ulice boli domy so záhradami, ktoré historik a kartograf Johann Mathias Korabinsky v roku 1780 označil v jeho mapách ako Blumenthal – Kvetné (Kvetové) údolie. Aj samotný názov ulice naznačuje, že túto časť mesta obývali záhradníci. Dnešná Miletičova ulica spolu so severnou vetvou Novozámockého ramena, ktoré neskôr volali Mlynské rameno, uzatvárala východnú hranicu mesta. Bolo to zároveň jediné predmestie, ktoré je na Korabinského mape identifikované „pod správou mesta“. Blumenthal s jeho približným pôdorysom sa nachádza už aj v skoršej mape o stave dunajských ramien z roku 1753.
Cesta na popravisko
Na severe a severovýchode tvorila hranicu mesta terajšia Šancová a Miletičova ulica, ktoré sa stali základom novej uličnej siete v tejto časti. Na križovatkách s dnešnou Štefánikovou ulicou a na Račianskom a Trnavskom mýte boli zriadené mýtne stanice.
V okolí dnešných ulíc Krížnej a Levickej zaujal priestor, kde sa nachádzal malý sakrálny objekt, rozlúčková kaplnka, ktorá bola zničená pri výstavbe objektov na Krížnej ulici v roku 1946. Ide o priestor, kde sa odsúdení lúčili so svetom. Odtiaľ viedla cesta na popravisko medzi Levickou ulicou a súčasnou Metodovou. Popravisko bolo na mape označené ako Ober Gericht a svojmu účelu slúžilo do roku 1827. Do prvej republiky sa na tomto mieste zachoval ako pozostatok vojenský justičný úrad.
Cintorín a parný mlyn
Ako sa možno dočítať v Presburger Zeitung z roku 1900 o situácii v okolí Trnavského mýta, cesta tam už vtedy viedla po Krížnej pri Ludwigovom mlyne (dnešná Metodova ulica) po dobytčí trh (neskôr centrálne trhovisko pred Istropolisom). Tieto cesty sa tu rozvetvovali do viacerých smerov. Na pravej strane viedla k cintorínu chudoby a bitúnku, ktoré sa nachádzali na území dnešnej Miletičovej ulice. Ďalšia cesta smerovala k novému obecnému cintorínu, ktorý sa nachádzal na mieste dnešného Zimného štadióna Ondreja Nepelu. A tretia, súčasná Vajnorská, viedla priamo k mestskému smetisku a kasárňam.
Ludwigov mlyn bol postavený v roku 1882. Bol najväčší v Bratislave a v roku 1884 sa stal prvou budovou v meste, v ktorej sa svietilo elektrickými žiarovkami. V roku 1884 pribudol neďaleko mlyna aj bitúnok, kam putovali práve Ludwigove ošípané, ktoré choval pri mlyne.
Uhorská cvernovka
Mlyn nebol jedinou priemyselnou prevádzkou v Starom Ružinove. Uhorská cvernová továreň spustila výrobu na Mlynských nivách pod vedením viedenských podnikateľov Salchera a Richtera za pomoci kapitálu anglickej rodiny Coatsovcov v roku 1902. O sedem rokov neskôr 14. júna 1909 rozšírili produkciu v závode Danubius (ružový hrad) v Starom Ružinove. V ich vlastníctve ostala až do znárodnenia v roku 1949. Vtedy prešla spolu s ďalšími prevádzkami pod národný podnik Danubia, no medzičasom mala viaceré názvy, napríklad aj Závody Medzinárodného dňa žien. Nite sa tu vyrábali až do roku 2004.
Záhrady a bytovky
Popri fabrike Danubius sa na Auerovej ulici (dnes Jégého) postupne postavili aj tzv. „mestské baráky“ a policajná kolónia. Záhrady s názvom Rosenheim (Ružinov) za Novozámockým ramenom sa objavujú v mapách prvýkrát v roku 1925.
Oblasť na sever od Záhradníckej ulice sa začala osídľovať až v päťdesiatych rokoch, zhruba v období, kedy sa dostavalo aj sídlisko 500 bytov na Nivách. Najskôr boli v roku 1953 dokončené štvorpodlažné tehlové domy na Záhradníckej, Dohnányho a Kupeckého. Následne sa začala výstavba šesťpodlažných bytoviek na Jelačičovej a postupne sa táto oblasť zahusťovala ešte ďalšie dve dekády. V roku 1959 bola však zonácia Bratislavy iná a táto štvrť patrila do vtedajšieho 4. obvodu – Nové Mesto.
Študoval tu Nepela
Rýchle a husté osídľovanie Starého Ružinova si koncom 50. rokov vyžiadalo výstavbu škôl. A tak v roku 1960 bola otvorená Stredná všeobecno-vzdelávacia škola na Metodovej ulici, ktorá bola spojená telocvičňou so základnou školou na Jelačičovej ulici. Stavba bola realizovaná podľa rovnakého projektu ako školy v Ružovej doline a na Sklenárovej. Od roku 2006 sa tieto dve školy zlúčili do spojenej školy Gymnázium, Metodova 2. Medzi známych absolventov gymnázia patrí napríklad Ondrej Nepela, Eva Máziková či Andy Hryc.
Francúzska výstavba a Centrál
Pozemné stavby, národný podnik Nitra začali v roku 1979 stavať v Starom Ružinove nové sídlisko s celkovým počtom 1 064 bytov. Bytové jednotky boli zostavované novým francúzskym systémom OUTINOR, ktorý dovoľoval vyrábať panely priamo na stavenisku a teda ich nebolo treba dovážať.
Základný kameň Očistných kúpeľov Centrál položili v roku 1973. Ich výstavba trvala dlhých štrnásť rokov. Nielen stavbu, ale aj fungovanie kúpeľov sprevádzali problémy. Najväčší bol s 50 metrovým bazénom, ktorý poľskí dodávatelia museli niekoľkokrát prerábať, pretože tiekol. Nakoniec sa zistilo, že bazén nespĺňa súťažné normy, keďže bol o pár centimetrov kratší ako bolo predpísané. Kúpele otvorili až v roku 1987 a v ich areáli bol aj menší bazén, sauna a reštaurácia. Krátko po otvorení sa ukázalo, že prevádzka plavárne je ekonomicky veľmi náročná. Kúpele päť rokov po otvorení v roku 1992 navždy zatvorili. Stavba a voľná plocha po jej zbúraní ešte dlho ležala ľadom. No aj napriek krátkej ére na kúpele spomínajú mnohí Bratislavčania dodnes.
Súčasný Starý Ružinov
■ rodinné domy: 26 rodinných domov (0,8 % obyvateľov)
■ byty: 4 324 bytov (97,9 % obyvateľov)
■ obyvatelia: 7 780 obyvateľov
■ rozloha: 0,602 km2
V Starom Ružinove žije spomedzi obvodov asi najviac „starousadlíkov“, až 50 % obyvateľov tu býva od narodenia alebo viac ako 25 rokov. Demograficky je zasa najpočetnejšia skupina vo veku 26 - 45 rokov (vyše 35 %). Východná časť tejto štvrte sa vyznačuje aj tým, že je tu najviac bytov a obyvateľov na km2 v celom Ružinove.
