Apríl 2024

Má iba 17 rokov, ale v posledných dňoch vybojoval pre Slovensko dva mimoriadne cenné kovy. Adamovi Hagarovi sa na krku leskne striebro z mládežníckej olympiády a aj bronz z juniorského svetového šampionátu. My sme sa s ním rozprávali počas tréningu. Vedeli ste, že trénuje na Zimnom štadióne V. Dzurillu v našej mestskej časti? Na tréning prichádza usmiaty mladý muž. Po získaní spomínaných cenných kovov má dobrú náladu. „Cítim sa pripravený znova trénovať, po týchto úspe‑ choch som spokojný,“ prezradí nám. Vraj bronz má pre neho ešte väčší význam ako striebro. „Lebo na MS bola väčšia konkurencia,“ objasní. Spokojný s výkonom je aj jeho tréner Vladimir Dvojnikov. Hovorí, že takto vidí zmysel svojej práce: „Pri druhom mieste chýbalo na víťazstvo pol boda. Sme veľmi spokojní.“ Po prílete z Tchaj-pej, kde sa šampionát konal, je Adam na ľade hneď na druhý deň. Nepotrebuje žiadne prestávky, ústupky, oddych. A ani nechce. „Našťastie nemávam jetlagy a motivuje ma láska k športu. Chcem vždy vyhrávať, posúvať sa ďalej, byť vždy lepší ako som bol predtým.“ Študuje pritom v Trnave, na tréningy chodí do hlavného mesta. Individuálny plán v škole vraj nepotrebuje. Keď sa ho pýtame, ako to stíha, len sa pousmeje a mykne plecom: „Normálne.“ Pred majstrovstvami sveta by brali umiestnenie aj do siedmeho miesta. Minulú sezónu bol na rovnakom podujatí na 14. priečke. Tréner má však recept na úspech, ktorý Adamovi prízvukuje: „Zabudni, čo bolo pred dvoma týždňami. Dôležité je, čo je teraz.“ Adam nie je v rodine jediným, kto sa venuje krasokorčuľovaniu. Z troch súrodencov našli záľubu v tomto športe všetci traja. Aj staršia sestra bola na mládežníckej olympiáde, v nórskom Lillehammeri, skončiť však musela pre zranenie. Najmladší z troch súrodencov má 9 rokov, ale tiež ho to ťahá na ľad. Od samého ma‑ lička, rovnako ako Adama. „Prvýkrát som bol na ľade, keď som mal asi 3-4 roky, boli sme na verejnom korčuľovaní v Trnave,“ prezrádza. Kritici o ňom hovoria, že má našliapnuté na úspešnú kariéru. Komentátori na svetových podujatiach zase upriamujú pozornosť na jeho stoický pokoj. Takto podľa nich môže byť súčasťou svetovej špičky. „Za všetkým je prístup. V rodine, v škole, na tréningoch. Je veľmi zodpovedný. Nikdy netrénuje „iba tak“. Keď sa mu nedarí, nepovie, že nevadí. Robí to tak, aby to bolo kvalitné, dôležitá je pre neho aj mužská dôstojnosť. Nikdy neukazuje slabosť a nikdy nefňuká,“ prezrádza časť z tajomstva úspechu muž, ktorý Adama trénersky vedie. Dvojnikov dodáva, že potrebný je samozrejme aj talent, poctivá práca a zod‑ povednosť voči rodine a ľuďom, ktorí mu pomáhajú. Mladý krasokorčuliar vie však dať najavo aj svoje emócie. Športoví novinári sa predháňali, keď hovorili a písali o tom, ako sa Adam teší po dokončení svojej jazdy. Vedel, že zajazdil dobre a mohol byť z toho úspech. Pred sebou má však už ďalšiu výzvu - účasť na seniorskej olympiáde. Kvalifikácia je už na budúci rok. „Musím popracovať na jazdách, je treba upraviť choreografie, zaradiť štvorité skoky. Pri tých je dôležité nájsť techniku, skok sa dá zrotovať, ale dôležité je ho udržať,“ objasňuje Adam. Už teraz je však pripravený spraviť všetko pre to, aby bol čo najlepšie pripravený. Na športovom poli má aj svoj vzor: „Yuzuru Hanyū... veľké meno v krasokorčuľovaní...“ 29-ročný Japonec je považovaný za najlepšieho krasokorčuliara v histórii. Má dokonalé technické prevedenie, veľké množstvo prvkov a skvostný umelecký prejav. Adamovi sme ukradli z tréningu niekoľko cenných minút. Dovolil nám to tréner, inak by to nebolo možné. Zodpovednosť a disciplína je to, čo môže mladého slovenského reprezentanta priviesť k ďalším úspechom – ako na ZOHM v kórejskom Kangwone alebo MSJ v Tchaj-peji. Možno raz sa bude jeho meno skloňovať tak často ako mená Ondrej Nepela alebo Jozef Sabovčík. A my mu na tejto ceste držíme palce!  

Snáď v každom meste na Slovensku sa na námestí nájde nejaká socha. Či už ide o umelecké dielo, ktoré upúta na prvý pohľad, alebo čosi ťažšie uchopiteľné, čomu možno niekto nevie prísť na chuť, v každom prípade sú sochy v uliciach miest míľnikmi danej doby. V Ružinove môžeme obdivovať desiatky a desiatky sôch. Niektoré z nich tu stoja už aj viac ako päťdesiat rokov, iné sú zase spojené so súčasnosťou. Viaceré sú na viditeľných miestach a iné sú zase umiest‑ nené tak nenápadne, že aj keď okolo nich prechádzame každý deň, nevšimli sme si ich. Veľké množstvo sôch sa v Ružinove osádzalo v 70-80-tych rokoch 20. storočia, kedy už bol Ružinov v podstate zastavaný obytnými domami. Veľa sôch z tejto a skoršej doby sa však dodnes nezachovalo a boli odstránené z rôznych príčin. Najviac, až 24 sôch, bolo v Ružinove od‑ stránených v roku 1974 z politických dôvodov. Ďalšie ustúpili neskôr novej výstavbe. Takýto osud stretol aj rozmernú plastiku s názvom Čas, od uznávaného sochára Jozefa Jankoviča, ktorá od roku 1966 stála pri vtedajšej budove odbor‑ ného učilišťa stavebného na Ružinovskej ulici. V roku 2011 na tomto mieste postavili supermarket s parkoviskom. Veľké, aj tak nenápadné Asi najviac sôch bolo umiestnených na Trávnikoch a vo Vlčom hrdle. Ale ani v iných častiach Ružinova nechýbajú oceľové, bronzové, betónové, vápencové či kamenné sochy. U väčšiny je autor a rok vzniku známy, ale nájdu sa aj také, o ktorých pôvode veľa nevieme. Mnohé sochy sa nachádzajú napríklad aj v átriách, areáloch, dvoroch či terasách rôznych budov. Takže ak ste v danej budove nikdy neboli, o týchto sochách zrejme ani vedieť nebudete. Momentálne asi najnenápadnejšou je 2,5 m vysoká vápencová socha od neznámeho autora na terase v súčasnosti opustenej bývalej budovy Ministerstva hospodárstva na Mierovej ulici. Priečelie Hotela Junior zdobí betónové súsošie z roku 1982 od akademického sochára Alexandra Viku. Súsošie má roz‑ mer 550 x 215 x 70 cm, farebne splýva s obkladom budovy a ukrýva sa za konármi brezy. Od roku 1973 sa v otvorenom priečelí budovy Kerametal nachádza socha bez názvu od akademického sochára Vladimíra Farára. Zapamätateľné dominanty Každému dieťaťu, ktoré sa od roku 1973 hralo na ihrisku na Drieňovej (dnes Areál hier Radosť, najväčšie ihrisko pre deti v Bratislave), dozaista neunikla socha ťavy v piesku. Jej autorom je akademický sochár Rastislav Miklánek a zhotovil ju z betónu. Samotný autor povedal, že aj jej tvar má svoj zmysel vzadu šmykľavka, zboku sa dá podliezať, preliezať. Do koloritu parku na Trávnikoch (pri OC Retro) zapadá oceľová kolorovaná socha od Vladimíra Kompáneka, ktorú vytvoril v rokoch 1972 – 1973. Aj keď pripomína skôr strom, nazval ju Svadba. Socha s názvom Pocta Gagarinovi / Slnko, týčiaca sa do výšky 7 metrov, je na Ostredkoch (pri OC Budúcnosť) neprehliadnuteľnou. V rokoch 1970 – 72 ju zhotovil akademicý sochár Štefan Belohradský.  Pred ružinovskou nemocnicou sa od roku 1986 nachádza bronzové súsošie s názvom Dve dievčatá. Jeho autorkou je akademická sochárka Ľudmila Cvengrošová. Vtedy a dnes Známy slovenský akademický sochár Tibor Bártfay je autorom aj niekoľkých sochárskych dominánt Bratislavy, ako napríklad Fontány mieru pred Prezidentským palácom, súsošia na Nám. Ľ. Štúra, či sochy Bosorka, ktorá stojí pod hradom. Aj v Ružinove môžeme obdivovať jeho dielo a to už dlhých 54 rokov. Betónová socha s názvom Kvet, vysoká viac než tri metre, stojí pred budovou Gymnázia I. Horvátha na Pošni už od roku 1970. Zrejme najvyššou, až 10 metrov vysokou sochou, je betónový Pylón s motívom slnka na Štrkovci pred hotelom Junior. Je tiež dielom sochára Rastislava Miklá‑ neka z roku 1982. Diela tohto autora zdobia aj Medickú záhradu a Sad Janka Kráľa. Napríklad, znamenia zverokruhu rozosiate po celom sade sú dielom práve tohto umelca.  

Pôrodnosť, úmrtnosť či migrácia sú ukazovatele, ktoré nám dávajú celkový obraz o zmene počtu obyvateľov. Pripravili sme pre vás výber z odbornej monografie Bratislava 2050, ktorú vydal Metropolitný inštitút Bratislava a v mnohom vychádza aj z posledného sčítania obyvateľov Slovenska a popisuje vývoj v rokoch 2000 až 2021, prináša však aj pohľad na to, ako by mohla Bratislava vyzerať v horizonte nasledujúcich desaťročí. Sobáše a rozvody Začiatkom minulého storočia platilo, že rozdiel v sobášoch medzi Slovenskom a Bratislavou bol minimálny. V poslednom období sa však trend zmenil a v hlavnom meste vidieť podstatne viac sobášov než inde. Od roku 2000 do roku 2013 bolo svadieb pomenej, to sa však neskôr zmenilo a sobášnosť prudko stúpala, až kým neprišla pandémia, ktorá toto číslo opäť znížila. ■ Počet sobášov v Bratislave bol v rokoch 2000 - 2013 zhruba na úrovni 0,6 sobá‑ ša na 1 muža/ ženu, v roku 2018 dosiahol maximum (0,85 sobáša na obyva‑ teľa) a následne klesol počas pandémie na úroveň 0,65. ■ Momentálne sa ženy vo veku od 16 do 49 rokov sobášia viac ako muži. Tento rozkol je spôsobený aj vyšším počtom mužov ženiacich sa po päťdesiatke. ■ Vek vstupujúcich do manželstva v Bratislave dlhodobo stúpa. Dnes je to približne 33,5 rokov pri mužoch a 31 rokov pri ženách. Podobne, ako pri sobášoch, sa menili trendy aj v rozvodoch. Rozvodovosť po zmene režimu postupne stúpala a svoje maximum zažila približne v rokoch 2006 - 2008. Odvtedy ich počet klesá. ■ Rozvodovosť dosiahla maximum v rokoch 2006 - 2008 (0,33 rozvodu na osobu) a momentálne je na dlhodobo minimálnej úrovni (0,14 rozvodu na osobu). ■ Priemerný vek pri rozvode, podobne ako pri sobášoch, dlhodobo stúpa. U mužov je to 39 rokov a pri ženách 38 rokov. Pôrody a úmrtia Celé roky sme v štatistikách videli trend tzv. odkladaného tehotenstva. Začal sa prejavovať už u žien narodených v druhej polovici 60-tych rokov a postupne sa medzigeneračne prehlboval. V Bratislave sa tento trend prejavil ešte výraynejšie, rovnako ako aj v ostatných veľkých mestách. ■ V Bratislave dosiahol počet detí na jednu ženu minimum v roku 2002 (1,2 dieťaťa na ženu), maximum dosahuje teraz (1,65 dieťaťa na ženu). ■ Dlhodobo najvyššia pôrodnosť je v posledný rokoch aj v Ružinove a to 1,76 dieťaťa na ženu. ■ Priemerný vek prvorodičky z Ružino‑ va za posledných dvadsať rokov stúpol z 27,7 na 30 rokov. Od začiatku 90-tych rokov sa predlžuje vek života. Tento trend vidíme hlavne u mužov, čo pozitívne vplýva na vyrovnanie nepomeru medzi počtom vdov a vdovcov. ■ Od roku 2000 stúpal v Bratislave aj stredný vek dĺžky života. U mužov stúpol zo 72,6 rokov na 75 rokov, u žien zo 79 rokov na 81 rokov. Maximum bolo dosiahnuté v roku 2018. ■ Hlavnými príčinami úmrtia sú za posledné roky v Bratislave ochorenia obehovej sústavy a nádorové ochorenia. Migrácia a počet obyvateľov Ak chceme mať lepšiu predstavu o tom, ako sa vyvíja mesto a aké služby bude v budúcnosti potrebovať, najdôležitejšími dátami sú údaje o sťahovaní koľko ľudí sa sem prisťahovalo a koľko odsťahovalo. Spolu s počtom detí, ktoré sa tu narodili a úmrtnosťou, nám to dáva celkový obraz o zmene počtu obyvateľov a jej príčinách. Na rozdiel od situácie spred dvadsiatich rokov je trend v týchto číslach v Bratislave opačný. V roku 2003 sa dokonca sťahovalo viac ľudí z hlavného mesta, než sem prichádzalo. Pamätáme si to ako obdobie výrazného rozmachu rôznych satelitných obcí v tesnej blízkosti Bratislavy. Naopak, najviac obyvateľov sa do Bratislavy prisťahovalo v roku 2019. Ďalším špecifikom Bratislavy je aj výrazne vyšší počet cudzincov. ■ Priemerný vek ľudí, ktorí sa sťahujú do Bra‑ tislavy, je približne 31 rokov. Tí, ktorí odchá‑ dzajú z mesta, sú zhruba o dva roky starší. ■ Takmer polovica ľudí prichádzajúcich do hlavného mesta má vysokoškolské vzdelanie, naopak, u odchádzajúcich je najčastejšie stredoškolské vzdelanie s maturitou. ■ Najviac Bratislavčanov sa za posledných 20 rokov presťahovalo do Stupavy, Chorvátskeho Grobu a Pezinka. ■ Celkový počet obyvateľov Bratislavy po roku 2000 klesal. Minimum dosiahol v roku 2011, potom začal stúpať a v súčasnej dobe je na maxime, nad úrovňou 475-tisíc obyvateľov. V Ružinove za toto obdobie narástol počet obyvateľov o 10-tisíc. Vekové zloženie obyvateľstva Bratislava patrí dlhodobo medzi mestá s najstaršou populáciou na Slovensku. ■ Bratislavčania sú v priemere o rok starší ako zvyšok populácie Slovenska. ■ Za posledných dvadsať rokov stúpol priemerný vek Bratislavčanky alebo Bratislavčana o 4,2 roka. Na celom Slovensku je to však nárast až o 5,4 roka. ■ Ružinov za posledných 20 rokov „zostarol“ len o necelý rok. Momentálne má priemerný obyvateľ našej mestskej časti 43 rokov. Rodinný stav a vzdelanie To, ako sú tvorené domácnosti, je priamo ovplyvnené trendami v sobášnosti a rozvodovosti. Ďalšími faktormi sú aj rozhod‑ nutia o tom, kedy, či a koľko detí sa ľudia rozhodnú mať, kultúrne a sociálno-ekonomické zázemie, ale aj celkový postoj človeka k svadbe a rozvodu. ■ Podľa údajov z posledného sčítania obyvateľov bolo vo veku 30 - 34 rokov v Bratislave slobodných ešte 64 % mužov a viac ako polovica žien, čo je viac, ako je priemer Slovenska. ■ Ani na konci reprodukčného veku (45 49 rokov) nemala v hlavnom meste skúsenosti s manželstvom viac ako štvrtina populácie, čo je výrazne viac ako vo zvyšku krajiny. ■ V Ružinove bolo 37,9 % mužov slo‑ bodných, 47,9 % ženatých a 11,2 % rozvedených. Zo žien bolo 31,8 % žien slobodných, 40,9 % vydatých a 14,2 % rozvedených. ■ Pri ovdovených obyvateľoch našej mest‑ skej časti pripadajú na jedného vdovca až štyri vdovy. Vzdelanie je najrýchlejšie sa meniaci popu‑ lačný trend na Slovensku. Čím ďalej, tým viac mladých ľudí študuje na vysokej škole. Zároveň potom často ostávajú v mestách, kde študovali, čo aj v Bratislave výrazne zvyšuje mieru vysokoškolsky vzdelaných ľudí.V hlavnom meste štatistiky uvádzajú aj značne nižší podiel obyvateľstva so základným a stredoškolským vzdelaním bez maturity. Na tieto ukazovatele má, samozrejme, vplyv aj výška nákladov na bývanie a život v hlavnom meste. ■ Ukončené vysokoškolské vzdelanie má až 50 % obyvateľov Ružinova vo veku nad 15 rokov. Stredoškolské vzdelanie s maturitou má ukončené viac ako štvrti‑ na Ružinovčanov. Prognóza na 2035 - 2050 utori monografie z Metropolitného in‑ štitútu Bratislava okrem analýzy posledných 20 rokov vypracovali aj prognózu až do roku 2050 (v niektorých prípadoch do roku 2035). Pri prognóze vychádzali najmä z troch demografických procesov plodnosti, úmrtnosti a migrácie. Prognózy boli vypracované v mnohých variantoch, z ktorých najpravdepodobnejší je ten stredný, ktorého závery nájdete v nasledu‑ júcom zhrnutí pre celé mesto, ako aj pre našu mestskú časť. Bratislava ■ Do roku 2050 sa predpokladá nárast poč‑ tu detí, a to na 1,8 dieťaťa na ženu. ■ Stredná dĺžka života by mala v Bratislave stúpať, dokonca až na 82 rokov pri mužoch a 86 rokov pri ženách. Už v roku 2035 sa očakáva, že sa priemerný Bratislavčan dožije viac ako 80 rokov. ■ Prognóza hovorí, že v strednom scenári by sa do Bratislavy malo každoročne prisťahovať približne o 1 500 ľudí viac v porovnaní s tým, koľko ich z Bratislavy odíde. ■ Celkový počet obyvateľov sa v roku 2050 odhaduje na 520-tisíc ľudí a priemerný vek na 46 rokov. Ružinov ■ V porovnaní s ostatnými časťami Bra‑islavy je v Ružinove predpoklad rastu pôrodnosti ešte väčší. Očakáva sa, že do roku 2035 stúpne až na takmer 2 deti na ženu. ■ V našej mestskej časti sa očakáva, že prisťahovaných bude dlhodobo každoročne zhruba o 500 viac v porovnaní s tými, ktorí sa z Ružinova odsťahujú. ■ Očakáva sa, že v roku 2035 bude v Ružinove bývať o 5-tisíc ľudí viac než teraz a priemerný vek by mal presiahnuť hranicu 44 rokov. Celú analýzu nájdete na www.mib.sk  

Len niekoľko dní pred uzávierkou tohto čísla Ružinovského Echa pribudol na zastávke MHD Zajačie nový prístrešok a Vlčie hrdlo čakajú v nasledujúcom roku aj ďalšie projekty. Vďaka tomu, že minulý rok získal Ružinov značnú časť pozemkov v okolí Slovnaftu, rozviazali sa mestskej časti ruky a môže investovať do revitalizácie verejných priestranstiev v tejto lokalite. Keď pred časom prichádzali z Vlčieho hrdla podnety na opravu ciest, chodníkov, či pravidelnú údržbu zelene alebo ihrísk, mestská časť konať nemohla. Zákon niečo také nedovoľoval verejné financie môže obec investovať len do svojho majetku, resp. majetku, ktorý má v správe. V tom čase však väčšina patrila práve Slovnaftu. Po niekoľkoročných zložitých rokovaniach, prešli vlani do vlastníctva mestskej časti cesty, chodníky a parkovacie plochy (pozemky pod nimi sú stále majetkom Slovnaftu). Ostatné pozemky určené v zmluve dostal Ružinov do prenájmu za symbolické euro. Netýka sa to však celej lokality a to bol aj prípad spomínanej zastávky v MHD. Nová zastávka Osadenie prístrešku na zastávke MHD Zajačie vyvolalo množstvo spokojných reakcií. Opakovala sa však otázka, prečo to trvalo štyri roky. Na tejto zastávke stojí len jeden autobus, ktorý odvezie cestujúcich k mestskej spaľovni a opačným smerom len jednu zastávku ku vchodu do Slovnaftu, kde musia prestúpiť na iné spoje. Na blízkom sídlisku žijú ale stovky ľudí. Mestská časť sa preto obrátila na magistrát hlavného mesta a Dopravný podnik Bratislava so žiadosťou, aby takýto prístrešok vybudovali. Predtým však bolo potrebné vysporiadať sa s množstvom nezrovnalostí v zákonoch, najmä okolo vlastníctva a to všetko práce blokovalo. Napokon dal projektu zelenú samotný Slovnaft, na ktorého pozemku zastávka stojí. Mestská časť ho síce financovať nemôže, ale po dohode to zaplatí spoločnosť CTP, ktorá sa chystá neďaleko odtiaľ investovať. Spolupráca so súkromným sektorom tak môže pomôcť v prípadoch, kde obce nemôžu investovať financie z vlastného rozpočtu. Ďalšie projekty Dobudovaním zastávky sa starostlivosť o Vlčie hrdlo nekončí. Rokuje sa aj o realizácii priechodu pre chodcov cez cestu k zastávke na opačnej strane, čo je však omnoho zložitejšie. V rozpočte na rok 2024 sú prostriedky na rekonštrukciu hlavnej cesty v sídlisku. Zámerom je tiež rozšíriť detské ihrisko, osadiť komplexnú informačnú tabuľu a napokon, v spolupráci s Cultusom Ružinov, sa bude vo Vlčom hrdle konať podujatie Ahoj, sused!