Voliči rozhodli 10. novembra o zmene na stoličke starostu Ružinova. O svojich predstavách porozprával Ružinovskému ECHU nový starosta MARTIN CHREN
Čo bude prvým problémom, ktorý budete riešiť okamžite po prevzatí funkcie starostu?
Odpoveď je jasná – je to problém, na ktorý som upozorňoval už od septembra. Zimná údržba. Podľa nového cestného zákona sa Ružinov musí tento rok starať o desiatky kilometrov chodníkov navyše. Mestská časť sa na to však, na rozdiel od napríklad susednej Vrakune, vôbec nepripravila. Nemáme žiadnych ľudí navyše, žiadne stroje, ktoré by na zvýšené nároky boli pripravené. Preto sa aj vopred Ružinovčanom ospravedlňujem za to, že ak bude silno snežiť, táto zima bude náročná. Nemám vo zvyku vyhovárať sa, v tomto prípade však nastúpim do úradu 11. decembra, a ak bude práve snežiť, budem zrejme musieť sám zobrať do rúk lopatu a ísť odhŕňať sneh – taký nepripravený je Ružinov.
Aké by mali byť priority vášho prvého rozpočtu?
O prioritách budeme rokovať so zvolenými poslancami – chcem, aby rozpočet bol našim spoločným dielom. Myslím si, že rok 2019 bude rokom stabilizácie. Pred voľbami som upozorňoval na to, že ružinovský rozpočet má nesprávne nastavené priority – príliš málo peňazí na to, čo je základom – starostlivosť o zeleň, oprava chodníkov, ciest, čistota a poriadok. Zhodujú sa na tom aj tí poslanci, s ktorými som doteraz hovoril. Otočiť takú veľkú loď ako je Ružinov nám bude trvať ten prvý rok. Som však optimista a verím, že sa nám to podarí. Na niektoré veci, ako napríklad garážové domy, nové parkovacie miesta, oprava starej radnice v Prievoze, by som rád našiel v rozpočte na budúci rok priestor aspoň na financovanie projektových a prípravných prác.
Rokovali ste už s politickými zoskupeniami, ktoré majú väčšinu v zastupiteľstve?
Zatiaľ sa neformálne stretávame a spoznávame. Každý zvolený poslanec, ktorého som doteraz stretol, je osobnosťou, a teším sa z toho. Zatiaľ sme s každým našli spoločnú reč, snažím sa počúvať a zisťovať, aké priority sú pre poslancov dôležité, aby sme položili základy dobrej a úspešnej spolupráce na štyri roky.
Na stole vám zostal veľký a dlhodobo sa vlečúci problém ako ďalej s Ružinovským podnikom verejnoprospešných služieb...
Chcem hovoriť úprimne a na rovinu. Pred niekoľkými rokmi bola ružinovská VPS normálne vykradnutá. Dôsledkom je, že padla do reštrukturalizácie, má nad sebou konkurzného správcu a ten dnes de facto schvaľuje všetko jej hospodárenie. Keď pred dvoma rokmi nastúpilo nové vedenie, zo dňa na deň sa zvýšili tržby na trhovisku Miletičova o milión korún mesačne. Kde sa tie peniaze strácali dovtedy, v koho vreckách skončili? Dobrou správou je, že sa za posledné dva roky hospodárenie VPS stabilizovalo, no aj tak ju trápi dlh, ktorý musí splácať, a navyše je chronicky podfinancovaná.
Problém s ekonomikou VPS je tu dlho, ale naplno sa verejne obnažil až po nezvládnutej starostlivosti o zelené plochy. Čo treba nastaviť inak, aby mali Ružinovčania kvalitnejšiu zeleň?
Zeleň musí dostať takú prioritu, akú si zaslúži. Mestská časť vlani poslala na starostlivosť o zeleň a poriadok o skoro pol milióna eur menej ako v roku 2013. Ružinovská VPS sa stará o dvojnásobne väčšie plochy, než VPS v Novom Meste, no má o polovicu menej zamestnancov. Nedá sa preto čudovať, že dnes nestíha. Musíme to zmeniť. Rád by som zamestnal hlavného záhradníka, ktorý bude riešiť kvalitu prác, získal pre VPS potrebné financie a zabezpečil, aby každá časť Ružinova mala vlastnú čatu robotníkov, ktorá bude hrabať, kosiť, čistiť. Plus jednu „rýchlu rotu“, ktorá bude operatívne opravovať problémy, ktoré zistíme – zlomená lavička, výtlk, a podobne. Chcel by som zapojiť aj občanov, či už ako dobrovoľných inšpektorov životného prostredia, obnoviť funkcie správcov detských ihrísk, a podobne.
Fungovanie stavebného úradu síce nepatrí bezprostredne do výkonu samosprávy, má však zásadný vplyv na podobu mestskej časti. Máte už nejakú predstavu ako riešiť túto situáciu?
Je to zložitý problém. Ružinovský stavebný úrad je najväčší v meste, možno aj na Slovensku, a trpí nedostatkom kvalifikovaných ľudí, ktorých treba aj zaplatiť. Snažím sa to riešiť, je to so zimnou údržbou a novým rozpočtom jedna z troch najhorúcejších vecí, ktoré mám na stole.
Ružinov trpí, vďaka svojej polohe južného prístupu do mesta, kolónami, ktoré upchávajú jeho dopravné tepny. Ako môže mestská časť prispieť k posilneniu hromadnej dopravy?
Keď sa dostavia obrovská a už dnes povolená výstavba v zóne Nivy, pribudne tam 150-tisíc ľudí denne. Ak väčšina z nich príde na autách – a dnes to tak je – čaká Ružinov aj Staré Mesto dopravný kolaps. Jediným riešením je výstavba záchytných parkovísk a rozvoj bezkonfliktnej dopravy, čiže električkových tratí. Už pred niekoľkými mesiacmi som predstavil plán výstavby nových električkových tratí v Ružinove a až do Vrakune – dokonca chcem, aby ich z väčšej časti zaplatili developeri, ktorí doteraz na meste len zarábali. Na pláne stále pracujeme. Dnes už máme napríklad vytipovaných 5 miest pre záchytné garážové domy pod Prístavným mostom. Ak tam dotiahneme električku, tak môžu odchytávať ľudí, ktorí budú prichádzať do mesta tak od Senca, ako aj po novej ceste R7 od Šamorína.
Problémom väčšiny bratislavských mestských častí, najmä tých väčších, je statická doprava. Zohľadňuje platné, aj keď nevykonateľné, mestské VZN niektoré špecifické problémy Ružinova? Ako by podľa vás malo fungovať parkovanie v našej mestskej časti?
Nemusíme vymýšľať teplú vodu. Rezidenčné parkovanie funguje na celom svete, majú ho aj v Starom Meste, aj v Karlovej Vsi. Dúfam, že pod vedením nového primátora Matúša Valla prijme mesto čoskoro jednotnú parkovaciu politiku pre celú Bratislavu. Našou úlohou bude potom rýchlo vyznačiť zóny s prednostným parkovaním pre obyvateľov Ružinova. To sa tiež nemôže robiť zbrklo, našťastie sa vieme oprieť o dostatok odborníkov. Osobne preferujem vyznačovanie zón zvislými značkami, bez nutnosti maľovania modrých čiar na celých sídliskách. Je to lacnejšie a rýchlejšie, budeme o tom určite rokovať aj so zodpovednými predstaviteľmi polície a s dopravnými inžiniermi
Ako ste boli doteraz z pozície občana a mestského poslanca spokojný s fungovaním miestneho úradu? Plánujete zásadné zmeny?
Myslím si, že na úrade pracuje veľa šikovných ľudí a odborníkov, ktorí nie vždy dostávali priestor pre vlastnú iniciatívu a nápady. To chcem zmeniť. Pokúsim sa priniesť novú pracovnú kultúru a uvidíme, kto to zvládne. Zároveň som ale zistil aj inú vec, ktorá ma zarazila: ako zle sú platení mnohí zamestnanci miestneho úradu. Skúsenosť mi hovorí, že je ťažké čakať od referenta s čistým platom 600 eur to, že položí život za svoju mestskú časť. V tomto sa spolieham na svojho nového prednostu, ktorý k nám do Ružinova príde z inej štátnej inštitúcie, ktorú ako riaditeľ zreformoval. Síce má dnes skoro o polovicu menej zamestnancov, ale tí sú s prácou spokojní. Viac pracujú, ale sú aj adekvátne ohodnotení. Tak nejako si predstavujem aj ružinovský miestny úrad.
Počas kampane ste zverejnili svoje telefónne číslo, aby vám občania mohli volať. Zastihnú vás na ňom so svojimi problémami aj po voľbách? Rozhodne áno. Ešte stále mám niekoľko stoviek správ, na ktoré som po oznámení výsledkov volieb nestihol odpovedať, ale pracujem na tom. Toto číslo mám už 20 rokov a nebudem ho meniť. Je to taká poistka, ak Ružinovčania nebudú mať dôvod volať mi, bude to znamenať, že si svoju prácu robíme dobre. (úsmev).
Milan Stanislav FOTO: archív M.CH.
Ing. Martin Chren (37)
Ekonóm, podnikateľ a manažér.
Absolvent Ekonomickej univerzity v Bratislave, so špecializáciou na finančný trh a bankovníctvo.
Pôsobil na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny ako člen tímu na prípravu dôchodkovej reformy a poradca generálneho riaditeľa sekcie sociálneho poistenia.
2010 – 2011 štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR
V rokoch 2010 – 2012 a 2012 – 2016 poslanec NR SR
Od roku 2014 poslanec Mestského zastupiteľstva v Bratislave Od roku 2017 poslanec VÚC Bratislava
V roku 2011 vypracoval podrobnú reformu podnikateľského prostredia SINGAPÚR, ktorá obsahovala celkovo 100 krátkodobých a strednodobých odporúčaní na zníženie administratívnej záťaže podnikania
Ako opozičný poslanec dokázal presadiť zníženie byrokracie pri vodičských preukazoch na skútre, či zavedenie prvého modelu benchmarkingu pri verejnom obstarávaní.
