Mesto sa rozrastá, pribúda ľudí, ktorí sa denne presúvajú do práce či do školy medzi mestskými časťami, prichádzajú sem ľudia z celého Slovenska za lekármi, na úrady, ale aj za kultúrou. Viac ľudí znamená viac áut, viac spojov verejnej hromadnej dopravy, ale aj intenzívnejšie zásobovanie. Jediné, čo sa vo väčšine Bratislavy nedá zmeniť, je cestná sieť. Cesty sa nafúknuť nedajú. Práve preto je stále dôležitejšie dobudovávanie siete verejnej hromadnej dopravy. Ako sú na tom projekty, ktoré by mohli pomôcť Ružinovu?
Poznáte to... Cesta, ktorá vám cez víkend zaberie nanajvýš 20 minút, trvá v čase špičky aj viac než hodinu. Ak sa k tomu pridajú nejaké opravy na ceste alebo dopravná nehoda, môže to byť ešte dlhšie. Predlžujú sa aj časy, ktoré označujeme ako špička. A hoci na tom Bratislava ešte stále nie tak ako mnohé iné európskej veľkomestá, významne to ovplyvňuje kvalitu života. O tom, v akej fáze je príprava dopravných projektov, ktorých sa hovorí najčastejšie, sme sa rozprávali s hovorcom hlavného mesta Petrom Bublom.
Električka Pribinova – Košická
Ružinovčanov najviac zaujíma práve električka. Nároky na dopravu v tomto území budú obrovské. Predpokladá sa totiž, že denne bude v tomto území prebývať až 200-tisíc ľudí – rezidentov, zamestnancov aj návštevníkov. Najväčším problémom územia je napojenie územia na ostatné časti Bratislavy, keďže nápor na príjazdové komunikácie aj komunikácie v území bude obrovský.
„Na projekte električkovej trate Pribinova-Košická pracujeme na správe o hodnotení EIA. Výsledky z EIA budú následne zapracované do dokumentácie územného rozhodnutia. Zároveň sme prezentovali Ministerstvu kultúry SR aj SND výsledky štúdie realizovateľnosti, ktorá sa venovala vplyvu hluku a vibrácií z prevádzky električky na chránené priestory jednotlivých sál SND. S vedením SND sme zároveň začali diskusie o vhodnom riešení samotných stavebných prác počas prevádzky divadla, ako aj výber preferovaného riešenia. S výstavbou trate by sa mohlo začať už v roku 2027- 2029. Električková trať vytvorí nový vnútromestský okruh, čím zvýši efektivitu dopravy v meste.
Modernizácia ružinovskej radiály
V čase uzávierky tohto čísla Ružinovského Echa prebiehalo uzatváranie posledných zmlúv k deklarovaniu vzťahu k pozemkom. Zároveň mesto pracovalo na príprave súťažných podkladov na zhotoviteľa stavby a stavebný dozor.
Súčasťou modernizácie električkovej trate v Ružinove bude aj rekonštrukcia okolia trate, pridružených komunikácií, chodníkov, autobusových zastávok a pribudnú aj nové cyklistické spojenia. Zrevitalizované budú aj okolité verejné priestory, v ktorých pribudne zeleň v podobe zelených pásov či stromoradia.
Modernizácia prinesie niekoľko benefitov aj pre cestujúcich MHD – daný úsek bude rýchlejší vďaka preferencii MHD a dostupnejší vďaka integrovaným zastávkam MHD. V úseku medzi Štrkoveckým jazerom a Tomášikovou by autobusy mali jazdiť po električkovej trati, takže pri prestupe z autobusu na električku nebude treba prechádzať cez cestu. Modernizácia najnáročnejších častí úseku by mala byť naplánovaná na obdobie letných prázdnin.
Poznámky k nákresu "Schéma členenia na pracovné úseky - Ružinovská radiála":
Úsek RR 02 Legionárska – Líščie nivy: Etapa od križovatky Legionárska/ Krížna po križovatku Líščie nivy/ Ružinovská, kde sa nemenia už zmodernizované električkový zvršok a spodok.
Úsek RR 03 Líščie nivy – Čmelíkova: Etapa od križovatky Líščie nivy/ Ružinovská po koniec stavby pri ul. Čmelíkova vrátane výstavby novej meniarne Astronomická.
Predĺženie ružinovskej radiály a vlaková stanica Ružinov
Samostatným projektom je plánované predĺženie ružinovskej električky o jednu zastávku. Zo súčasného obratiska na Astronomickej by električka mala pokračovať rovno a doľava – prejsť novým viaduktom ponad železničnú trať. Nová konečná zastávka by teda mala byť zhruba oproti parkovisku na Súhvezdnej ulici, kde dnes končí autobus číslo 39 – avšak na opačnej strane koľajníc.
Prečo má zmysel predĺžiť električkovú trať až sem? Pretože práve na tomto mieste by mala v najbližších rokoch pribudnúť vlaková zastávka TIOP Ružinov.
Cestujúci z juhovýchodnej časti regiónu sa tak budú môcť do nášho mesta dostať vlakom a suchou nohou prestúpiť priamo na električku – autá teda budú môcť nechať doma a naše ulice by mali byť voľnejšie.
Súčasťou výstavby vlakovej zastávky, ktorú budú realizovať železnice, má byť aj bezpečný podchod popod železničnú trať pre peších, vďaka ktorému sa snáď prestanú stávať nehody chodcov s vlakmi, či protihluková stena.
Vďaka tomu, že predĺžená električková trať by mala prekonať vlakové koľajnice, otvára sa v budúcnosti aj možnosť jej ďalšieho predĺženia až k obchodnému domu Ikea, či dokonca až po letisko.
Trolejbusové trate
Budovanie nových trás a modernizácia existujúcich čaká aj trolejbusové trate. Plánuje sa napríklad úplne nová trať Bulharská – Galvaniho, ktorá by mala byť predĺžením existujúcej na Trnávke po ulici Bulharská smerom ku Galvaniho až k nákupnému centru Avion. Pribudnúť má tiež trať Trenčianska – Hraničná. „V prípade oboch projektov prebiehajú spracovania projektovej dokumentácie a ich prerokovanie. Predpokladaný termín realizácie najskôr v roku 2026,“ hovorí Peter Bubla.
Nová trolejbusová trať Trenčianska – Hraničná má za cieľ predĺženie existujúcej trolejbusovej trate na ulici Trenčianska smerom ku ulici Bajkalská s pokračovaním vpravo po ulici Bajkalská až po existujúcu trolejbusovú trať na Prievozskej ulici, do ktorej by bola zaústená ľavým odbočením v smere von z mesta. Následne by sa v križovatke Prievozská – Mierová – Hraničná zrealizovalo pravé odbočenie z existujúcej trolejbusovej trate do ulice Hraničná a napokon opätovne pravým odbočením do ulice Mlynské nivy, kde by sa trať zakončila v kruhovom objazde a následne cesta späť po ulici Mlynské nivy, potom vľavo do ulice Hraničná s priamym zaústením do existujúcej trolejbusovej trate v križovatke Hraničná – Mierová – Prievozská. Toto predĺženie trolejbusovej trate a príprava na nové 24 m trolejbusy si vyžiada okrem napojenia nových trolejbusových tratí aj úpravu / zmenu existujúceho napájania trolejbusových tratí na uliciach Prievozská, Gagarinova a Mierová.
Tunel Karpaty
Veľkou témou je v poslednej dobe aj výstavba diaľničného tunelu. Jeho výstavbu však nerieši mesto, ale má ho v kompetencii NDS a.s. Na túto tému sa viackrát vyjadroval aj minister dopravy J. Ráž, ktorý o.i. povedal aj: „Tunel Karpaty by mal zavŕšiť obchvaty Bratislavy. Máme tam hotovú štúdiu EIA a čakáme len na právoplatnosť. Verím, že na konci volebného obdobia môžeme začať s výstavbou."
Tunel Karpaty je podľa ministra dopravy veľmi podstatná diaľničná stavba nielen pre Bratislavu, ale aj celé Slovensko. Mal by byť súčasťou diaľnice D4 v úseku dlhom viac ako 12,4 kilometra z Rače do Záhorskej Bystrice. Takmer celú dĺžku úseku by mal tvoriť samotný tunel (11,8 kilometra), ktorý by sa tým stal druhým najdlhším diaľničným tunelom v Európe.
Aj keď v tejto chvíli ešte nie je doriešené financovanie projektu, tunel Karpaty by určite pomohol odľahčiť mesto od tranzitu, ktorý smeruje od Trnavy smer Českej republiky a jeho dobudovaním by bol kompletný vonkajší obchvat mesta D4.
Viac informácií o dopravných projektoch v hlavnom meste nájdete na www.bratislava.sk
Facebook
Twitter