Časť Ružinova – Pošeň – je dnes modernou štvrťou Bratislavy so sídliskami, rodinnými domami, obchodmi, niekoľkými školami, kultúrnym aj cirkevným stánkom. Ako však ale toto územie vyzeralo v minulosti?
Ak sa pozrieme na najstaršiu dostupnú mapu dnešného Ružinova, môžeme s istotou tvrdiť, že v roku 1781 boli v katastri dnešnej Pošne polia, lúky a mierny stromovitý porast. Usadlostí bolo v tej dobe na území poskromne, zhlukovali sa iba v povodí kanálu Mlynské rameno, ktorý volali Smradľavka a ktorý tom čase spájal Malý Dunaj a dnešnú časť bratislavského prístavu. Dôkazom osídlenia územia popri kanáli sú dodnes rodinné domy na uliciach Peterská, Ondrejovova a Štedrá.
Kanál doslova kopíroval hranicu dnešnej Pošne s Trávnikmi a Prievozom. Dnes by ste ho v Ružinove hľadali márne, rozhodne však viacerí cezeň denne prechádzate. Korytom tohto kanála teraz totiž vedú frekventované cesty Tomášikova a časť Gagarinovej. Cestu popri východnej časti kanálu poznáme ako ulicu Mlynské luhy.
Na území dnešnej Pošne sa nachádzal aj majer „Hecklerov dvor“. Prešporský mešťan Juraj Heckler postavil v neďalekom Dornkappli (Trnávke) v roku 1872 tehelňu. (pozn. red.: článok o vzniku Trnávky bol uverejnený v májovom čísle Ružinovkého Echa.)
Názov Pošeň pochádza pravdepodobne zo starobylého mužského mena Božen/ Božan alebo Bojaslav čo mohlo v nemčine znieť ako „Pöschen“. Mal by to byť zakladateľom osady, alebo významný člen rodu, ktorý žil na tomto území.
Najväčšia výstavba
V roku 1963 sa po prípravných prácach začalo s výstavbou ružinovských sídlisk. Pod názvom „F“ obvod Bratislavy ich v rokoch 1958 - 1963 projektoval kolektív okolo architekta Dušana Kedra. Z ružinovských obvodov sa ako prvý začal husto osídlovať začiatkom šesťdesiatych rokov Štrkovec, potom nasledovali Ostredky. Až v rokoch 1966 a 1967 sa prví obyvatelia Pošne sťahovali do nových bytov. Do roku 1969 bolo v rámci prvej výstavby postavených na Pošni až 3 105 bytov, čo predstavuje takmer 70 percent súčasného počtu.
Prvé školy na Pošni
Najstaršou školou na území Pošne je Gymnázium Ladislava Novomeského. Ako Stredná všeobecnovzdelávacia škola vznikla v roku 1964, no do súčasných priestorov sa presťahovala až o štyri roky neskôr. Budova školy, ako ju poznáme aj dnes, bola na tú dobu atypickou a modernou budovou. Projektoval ju architekt Jozef Slíž z bratislavského Stavoprojektu. Mala aj nadštandardné vybavenie - vlastnú aulu, bazén a špecializované učebne. Od školského roku 1976/77 nesie názov po básnikovi, publicistovi a politikovi Ladislavovi Novomeskom.
Ďalšia Stredná všeobecnovzdelávacia škola vznikla v roku 1966 a dnes ju poznáme ako Gymnázium Ivana Horvátha. Do novej budovy na Pošni, v ktorej toto gymnázium sídli dodnes, sa presťahovala v roku 1967. Od 1. septembra 1969 má status gymnázia a od 35. výročia svojho vzniku (v roku 2001) jej prislúcha názov po spisovateľovi Ivanovi Horváthovi.
V 60. rokoch minulého storočia, 1. septembra 1968, otvorila svoje brány pre žiakov Základná škola Borodáčova.
Obchodné domy
Tesne po výstavbe škôl začali na Pošni vyrastať aj obchody. Prvým obchodným domom bola Kocka, ktorú postavili hneď na začiatku 70. rokov. V roku 1984 bol otvorený Obchodný dom Ružinov, ktorý vynikal s postmodernistickými vstupnými portálmi. O štrnásť rokov neskôr sa dočkal rekonštrukcie pod značkou Prior, no napriek tomu ho v roku 2005 majiteľ zatvoril.
„Hirošima“ sa na dlhé obdobie stala škvrnou na mape tejto časti Ružinova, ale už čoskoro skelet bývalého obchodného domu zmizne a na jeho mieste vznikne komplex, ktorý má spolu s DK Ružinov a priľahlým Papánkovým námestím potenciál stať sa centrom mestskej časti.
Osudy ciest
Ako výpadová cesta z Bratislavy, nachádzajúca sa na juh od Pošne, slúžila dlhé roky Mierová ulica. Gagarinova ulica bola dokončená až pred rokom 1977, no v mestských mapách vidieť jej plán už v roku 1973.
Začiatkom 90. rokov boli na Pošni, okrem Šmidkeho (dnes Ružinovská), premenované ešte tri vnútorné ulice. Seberíniho ulica bývala Urxovou, Štefunkova ulica Hanzlíčkovou a Bachova ulica bola Prechtlova.
Zvyšné ulice boli tematicky pomenované po osobnostiach, ktoré často zomreli len krátko pred stavbou sídliska (po roku 1950). Na Pošni prevažujú ulice, ktoré nesú názvy s menami spisovateľov. Okrem už spomínaného Ivana Horvátha sú to, napríklad Karol Goláň, Hana Gregorová, Václav Chlumecký, Rudolf Jašík alebo Elo Šándor.
Okrem nich nájdete na Pošni aj ulice pomenované po divadelníkoch - Jankovi Borodáčovi a Márii Bancíkovej, ale aj po lekárovi a zakladateľovi slovenskej chirurgickej školy a rektorovi Univerzity Komenského Stanislavovi Kostlivom.
Novodobý kostol
V roku 2000 bol na Tomášikovej ulici dokončený a vysvätený moderný rímsko-katolícky Kostol sv. Vincenta de Paul. Do dvoch rokov bol obohatený o oltár, krstiteľnicu, svätostánok a oltárny obraz.
Súčasná Pošeň
■ Rodinné domy: 50 rodinných domov (1,2 % obyvateľov).
■ Byty: 4 469 bytov (98,3 % obyvateľov).
■ Obyvatelia: 8 145 obyvateľov.
■ Rozloha: 0,94 km2 (z toho takmer celé územie je pokryté rezidenčnou zástavbou a mestskou zeleňou). mestská časť sa na území štvrte momentálne stará o viac ako 3 200 stromov. ■ Vekovo najpočetnejšou skupinou obyvateľov Pošne sú ľudis vo veku 36 až 55 rokov a tvoria viac ako 30 %.
■ Takmer polovica rezidentov Pošne tu žije dlhodobo, buď od narodenia alebo viac ako 25 rokov.
■ Spomedzi štyroch sídlisk Ružinova, ktoré sa začali stavať začiatkom 60. rokov (Štrkovec, Trávniky, Ostredky, Pošeň), má najmenší počet obyvateľov aj najmenšiu rozlohu.
Facebook
Twitter