Pri prechádzkach po našej mestskej časti nájdeme niekoľko budov, ktoré dokumentujú vývoj povojnovej Bratislavy, spôsob, akým sa mesto rozširovalo a ako sa v novej výstavbe odrážal vtedajší životný štýl. Medzi tie nezameniteľné patrí napríklad súbor obytných domov, ktoré obkolesujú známe kúpalisko Delfín v Ružovej doline a pod týmito návrhmi je podpísaný architekt Karol Paluš.
Obdobie po druhej svetovej vojne so sebou prinieslo masívne rozširovanie hlavného mesta a príležitosť dostalo aj množstvo mladých architektov a urbanistov. Keď začal Karol Paluš spolu s Miloslavom Tenglerom pracovať na projekte v Ružovej doline, nemal ani tridsať rokov. Študovať na SVŠT v Bratislave začal rok pred koncom vojny a v roku 1946 absolvoval dva semestre na École Nationale Superiere des Beaux Artes v Paríži. Štúdium potom dokončil v Prahe.
Prostredie, v ktorom sa vzdelával, výrazne ovplyvnilo jeho pohľad na tvorbu. „Začínali sme silne ovplyvnení etapou vyzretého funkcionalizmu. Výuka išla v smere, ktorý sa začal pred vojnou, prerušený vojnou s jej tragickými následkami. Naša generácia mala mimoriadnu príležitosť, aká sa iba málokedy ponúka mladým architektom. Ledva sme opustili školu, hneď sme mali možnosť naplno sa uplatniť. Boli sme postavení pred problémy, ktoré vyžadovali veľké skúsenosti a prax, ale súčasne aj určitú mieru skromnosti a trpezlivosti, ale hlavy sme ešte mali plné modelov a ideálnych miest a nových foriem bývania,“ hovorieval o svojich začiatkoch sám Karol Paluš.
Lokalita v Ružovej doline mala zložitý terén, ktorý sa dvojici architektov podarilo zosúladiť s plánovanou výstavbou a zároveň do nej včleniť aj priestor na oddychovú zónu. Aj vďaka tomuto ich konceptu sa táto časť Ružinova vyhla zahusťovaniu, aké občas vidíme v iných lokalitách. Pôvodná požiadavka však bola podstatne jednoduchšia. „Keď sme začali riešiť Miletičovu ulicu, objednávka žiadala postavenie dvoch domov na pokraji preliačiny, kde kedysi viedol prepojovací kanál k Dynamitke. Navrhol som, že namiesto dvoch budov budem riešiť ulicu, resp. skúsim, čo toto územie unesie. Jednoducho možno povedať, že namiesto dvoch budov sme navrhli komplexné bývanie. Vytvorila sa mestská ulica a potom intímna zóna, ktorá mala slúžiť hlavne na rekreáciu s minimálnou hlučnosťou,“ popisoval vznik projektu architekt. V centrálnej budove komplexu známeho aj ako „sorela” dodnes nájdete Ružinovskú knižnicu. Rozhodne stojí za to ísť sa pozrieť aspoň na to, ako elegantne a vzdušne je tento priestor štrukturovaný. Okrem zaujímavého prízemia nižších budov v zástavbe, ktoré je typické drobnými prevádzkami v podlubí, určite stoja za povšimnutie figurálne plastiky na priečeliach budov. Komplex budov dopĺňajú tzv. palušáky, pätica rovnakých dvanásťpodlažných vežových domov oproti dnešnému katastru, ktoré už navrhol sám.
Domy okolo kúpaliska Delfín patria medzi najznámejšie diela z portfólia Karola Paluša. V Bratislave však ani zďaleka nie sú jediné. Len o niekoľko ulíc ďalej, na Kvetnej, vyrástla podľa jeho návrhov budova Štátneho ústavu na kontrolu liečiv a ktorú projektoval paralelne s prácami na Miletičovej. Okrem toho jeho rukopis spoznáte aj na budove pobočky VÚB banky na Dunajskej ulici a dokonca aj na rekreačnom zariadení v Častej-Papierničke, ktoré patrí parlamentu.
Facebook
Twitter