Developeri si budú musieť siahnuť hlbšie do vrecka. Od tohto roka platí na Slovensku zákon o miestnom poplatku za rozvoj. Sadzby poplatku si môžu určiť samotné mestské časti. V Ružinove sa tak už stalo, poplatok za rozvoj bude od marca aktuálny.
V Bratislave vyvolal poplatok za rozvoj diskusiu ešte koncom minulého roka, kedy mestské časti nesúhlasili s pôvodným návrhom primátora, deliť poplatok v percentuálnom pomere 50:50. Taktiež sa im nepáčilo, že správcom poplatku by malo byť mesto. Bratislavskí poslanci nakoniec prijali dodatok k štatútu hlavného mesta vo veci miestneho poplatku za rozvoj, podľa ktorého si poplatok magistrát a jednotlivé mestské časti rozdelia v pomere 68:32 v prospech mestských častí, ktoré budú tento poplatok aj vyberať. K vyberaniu miestneho poplatku za rozvoj pristúpi od 1. marca aj Ružinov. Na februárovom miestnom zastupiteľstve rozhodli o jeho zavedení ružinovskí poslanci schválením všeobecne záväzného nariadenia. Platiť miestny poplatok za rozvoj bude fyzická alebo právnická osoba, ktorej ako stavebníkovi vydali stavebné povolenie. „Je to definované zákonom. Stavebná činnosť prináša určitú záťaž do územia a tento miestny poplatok to má zmierniť, čiže priniesť aj niečo navyše napríklad v podobe zrekonštruovaných ciest či parkov. Preto ružinovské miestne zastupiteľstvo tento poplatok schválilo v maximálnej možnej výške,“ povedal na margo poplatku Dušan Pekár, starosta Ružinova.
Rovnaká sadzba
Od marca tak bude mestská časť vyberať miestny poplatok za rozvoj v maximálnej výške, akú umožňuje zákon. Sadzba poplatku za každý, aj začatý, štvorcový meter podlahovej plochy stavby bude 35 eur. Rovnakú sadzbu tak majú stavby na bývanie, ako i na pôdohospodársku produkciu, priemyselné, administratívne či ostatné stavby. „Schválili sme jednotný, maximálny poplatok pre všetky druhy stavieb. Viem, že niektoré mestské časti si urobili sadzobník, my sme sa ale rozhodli pre jednotnú sadzbu. Hlavne preto, aby sme zamedzili developerom vymýšľať rôzne právne kľučky, ako sa to dnes deje. Miesto bytov sa stavajú napríklad nebytové priestory či športové apartmány, aby sa developeri vyhli povinnostiam zo zákona. V Ružinove sa tomu už nevyhnú,“ objasnil výšku poplatku ružinovský poslanec Martin Vojtašovič. To, ktorých stavieb sa miestny poplatok za rozvoj netýka, stanovuje zákon. Ide napríklad o stavby slúžiace na sociálne bývanie, športové účely, sociálne služby či vstavané garáže a parkovacie státia v rámci existujúcej stavby a iné. Takisto sa povinnosť platiť poplatok netýka údržby, rekonštrukcie či modernizácie stavieb, pri ktorých sa nemení ich podlahová plocha, drobných stavieb, nadstavieb a prístavieb s výmerou podlahovej plochy do 25 m2.
Financie pre Ružinov
Použitie výnosov z vyberania miestneho poplatku za rozvoj striktne definuje zákon. Ide o úhradu kapitálových výdavkov napríklad na budovanie miestnych komunikácií, parkovacích plôch, parkov či zariadení starostlivosti o deti. „Samozrejme, tieto financie Ružinovu určite pomôžu. Už teraz máme predstavu, kam by sme ich potrebovali investovať. Škôlky, domovy pre seniorov, detské ihriská, cesty, chodníky, máme veľa oblastí, ktoré potrebujeme dofinancovať,“
kvituje schválený poplatok ružinovský poslanec Tomáš Alscher. Získané financie tak Ružinovu určite prilepšia. „Budeme sa snažiť rozdeľovať financie logicky. To znamená, napríklad ak bude nejaká lokalita postihnutá výstavbou, peniaze z poplatku za rozvoj budeme investovať na opravu ciest, chodníkov, či vybudovania škôlky práve v tejto lokalite, aby to bola akási kompenzácia pre miestnych obyvateľov,“ dodal Martin Vojtašovič. „Naším cieľom je, aby súčasní, ale i noví obyvatelia Ružinova mali, čo najlepšie podmienky pre svoj život v našej mestskej časti,“ uzavrel Dušan Pekár.
Autor: Katarína Kostková
Ilustračné foto: Stanislav Šenc
Facebook
Twitter