Dobrovoľnícka skupina Vŕba sa vyše 10 rokov venuje sprevádzaniu onkologických pacientov v Bratislave. Ľudia rôzneho veku pravidelne prichádzajú do Onkologického ústavu sv. Alžbety (OÚSA) alebo do Národného onkologického ústavu (NOÚ), aby venovali kus svojho času a energie chorým. Dobrovoľníčka Gabika, ktorá momentálne vedie tvorivé dielne v NOÚ na oddelení radiačnej onkológie priblížila svoje pôsobenie v rámci Vŕby.
Prečo ste sa rozhodli pre dobrovoľnícku skupinu Vŕba?
Predtým ako som sa rozhodla pre Vŕbu, rozmýšľala som do akej dobrovoľníckej činnosti by som sa mohla zapojiť. Mala som v sebe túžbu robiť niečo pre iných, darovať svoj čas a blízkosť. Pri hľadaní na internete som našla inzerát Vŕby, ktorý ma veľmi oslovil. Zaujala ma ich činnosť a silno na mňa zapôsobilo heslo „Ja Ťa budem sprevádzať, ale Ty mi ukáž cestu“ . Po prečítaní viacerých článkov o aktivitách dobrovoľníckej skupiny som sa rozhodla to vyskúšať. Dnes vnímam, že to bolo veľmi dobré rozhodnutie a som vďačná, že som súčasťou Vŕby.
Čomu sa venujete ako dobrovoľníčka a ako dlho?
Počas svojho 2,5 ročného pôsobenia vo Vŕbe som prešla viacerými činnosťami. Najprv som začínala so sprevádzaním pacientov. Raz do týždňa som chodievala za pacientkami na Oddelenie rádiológie OÚSA, ktoré som navštevovala. Niekedy sme viedli hlbšie rozhovory, inokedy sme zase spolu pozerali televíziu a rozprávali sa o televíznom programe. Bola som tam však pre nich, ak by ma potrebovali. Bolo to pekné obdobie, kedy som spoznala veľa ľudí a viedla množstvo inšpiratívnych rozhovorov. Aj teraz si spomeniem na niektorých ľudí, ktorí na mňa zapôsobili a mám ich stále vo svojom srdci.
Po pol roku prišla zo strany Vŕby ponuka viesť tvorivé dielne s ďalšou dobrovoľníčkou na Internom oddelení. Bola to pre mňa veľmi zaujímavá ponuka, pretože sama rada vyrábam rôzne hand-made vecičky. Na druhej strane to bola pre mňa aj výzva. Ako čas ukázal aj toto rozhodnutie ma posunulo ako dobrovoľníčku aj ako človeka. Na internom oddelení bol tvorivý proces spojený so sprevádzaním pacientov. Niekedy sme tvorili a pacienti zabúdali pri tom na svoje ťažkosti a tešili sa zo svojich hand-made výrobkov. Inokedy sa pacientom nechcelo vyrábať a tak sme sa „len“ zhovárali o živote, záľubách a o tom, čo im robí radosť. Po dvoch rokoch opäť nastala zmena v mojom dobrovoľníckom živote. Vŕbe sa podarilo rozšíriť svoju činnosť aj do ďalšej nemocnice. Vznikla potreba, aby aj tam niekto viedol tvorivé dielne a tak ma oslovili. Od konca roku 2015 teda rozbiehame tvorivú činnosť aj v NOÚ.
Máte nejaký zážitok, ktorý vo vás dlhodobo zostal?
Mám viacero silných zážitkov. Jeden je z obdobia, keď som sa venovala sprevádzaniu pacientov. Hneď na začiatku som stretla pacientku, ktorú som si veľmi obľúbila. Chodievala som za ňou pravidelne niekoľko týždňov a vytvoril sa medzi nami vzťah. Rada rozprávala o svojom živote. Pri nej som zistila, aké dôležité je načúvanie tomu druhému. Zvykla rozprávať o svojich vlastnoručne vyrobených výtvoroch z mladosti a viackrát sa vracala k tomu ako, vyrábala voňavý košíček pre svojich blízkych z mydla, špendlíkov a povrazu. Rozhodla som sa skúsiť jej taký vyrobiť a potešiť ju tým. Pri rozlúčke som jej ho darovala a tá pani bola taká nadšená. Veľmi sa tešila, že je presne taký o akom mi rozprávala. Potešilo ma to. Z vedenia tvorivých dielní mám tiež viacero zážitkov, keďže som tam pôsobila 2 roky. Medzi tie najsilnejšie patrí ten, ako ma jedna pani naučila vyrábať korálkového anjelika. Tá pani chodievala pravidelne na tvorivé dielne. Keď sa dozvedela, že jeden deň chcem vyrábať anjelikov veľmi sa potešila, keďže ona sa tejto činnosti už dlhšie venovala. Ja som s tým dovtedy skúsenosť nemala, a tak mi ponúkla, že ma to naučí. Veľmi sa tešila, že mi môže odovzdať svoju skúsenosť a takto sa so mnou podeliť. Asi po hodine sme mali hotového anjelika a bol nádherný. Som vďačná nielen za to, že ma naučila postup, ale aj za spoločne strávený čas pri tvorbe.
Rovnako ma tešilo, keď sa do tvorivých činností zapájali páni. Viackrát chodieval pán, ktorý rád vyrábal magnetky – smailíkov. Bolo to veľmi milé a zábavné.
Čo vám to dáva a akú zmenu na sebe cítite?
Táto dobrovoľnícka činnosť mi dáva veľmi veľa a posunula som sa v mnohých oblastiach. Veľkým darom sú pre mňa viaceré rozhovory s pacientami, ktoré boli častokrát také podnetné a silné, že sa mi dodnes vryli do pamäte. Ako sa títo ľudia dokázali popasovať so svojím nie ľahkým životným osudom mi slúži ako vzor aj v mojom osobnom živote. Rovnako vnímam, že pri dobrovoľníckej činnosti zabúdam na svoje pracovné zaneprázdnenie a ťažkosti, ktoré ma počas dňa zahltia. Po návšteve nemocnice často odchádzam nabitá energiou a v tvorivej nálade. Mám pocit, že to čo na oddelení odovzdávam sa mi tam hneď niekoľkonásobne vráti.
(mm)
Foto: Zuzana Budinská
Nových dobrovoľníkov prijíma DS Vŕba dvakrát ročne. Záujemcovia môžu kontaktovať koordinátorku na uvedenom maily alebo telefonicky.
Kontakt:
tel.: 0948 100 533
Facebook
Twitter