Bývam v Ružinove viac ako 40 rokov. Ten začínal za Miletičovou a Jégého a končil pri Štrkoveckom jazere. V 60. rokoch to bola periféria, tvorili ju rodinné domy. Dnes ich niekoľko zostalo vo štvrti Starý Ružinov a Ružová dolina. V 80. rokoch tu začali stavať posledné sídlisko Záhradnícka - juh. Nám, ktorých domy, našťastie, po roku 1989 zostali stáť, sa radikálne zmenilo životné prostredie v okolí - stromy zo záhrad nahradili múry panelákov. Sídlisko bolo desať rokov rozostavané, dobudovali ho až v roku 2002.
Čakali sme, že konečne sa upraví okolie nových bytoviek, čím sa na Klincovú a Mraziarenskú vráti trochu zelene. Lenže nestalo sa tak ... stavebný odpad bol prikrytý hlinou, na ktorej vyrastala burina. Občania ju kosili sami, čo bola tá skutočne najmenšia úprava prostredia.
Keď nepochodili u stavebníka a úradoch, vzali iniciatívu do svojich rúk. Využili možnosti projektov (Zelené mesto v r. 2004 a 2005) a od r. 2013 granty od mestskej časti Ružinov. Iniciatíva neúnavnej občianskej aktivistky pani Jany a aj jej osobné pracovné nasadeniepriniesli výsledky. Neviem to vyjadriť inak - ale jedným z nich je „rozzelenanie betónu“.
Nápad vysadiť pri päte betónového mantinelu rastliny, kvetiny, upraviť trávničky pred bytovým domom tak, aby od jari do jesene na nich niečo kvitlo, obdivujú okoloidúci. Keď tade prechádzam so psíkom, vidím, že sa ľudia pristavujú, obdivujú kvetenu a celkovú úpravu. Takto upravené prostredie - ako píšu na jednom letáku - poteší nielen oko, ale aj dušu. Pre nás starousadlíkov je to akási náplasť a návrat do čias, keď Ružinov bol oázou zelene. Dúfame, že nadšenie pre vec verejnú obyvateľom na Mraziarenskej dlho vydrží.
Michaela Hauerová
Foto: A. Štefková, R. Květoň, autorka
Facebook
Twitter