Do roku 1990 sme žili jednoducho v obvode Bratislava II. Tento december je to však už tridsať rokov odkedy vznikli vďaka zákonu o Bratislave dnešné mestské časti a namiesto „dvojky“ tu máme Ružinov, Podunajské Biskupice a Vrakuňu.
Ružinov, resp. niektoré jeho časti, samozrejme existujú podstatne dlhšie ako tridsať rokov. A nie je na tom nič divné. Boli tu rieka a úrodná pôda, miesto, na akých vznikali sídla už odjakživa. Prvýkrát sa spomína už v listine z roku 1374 pod názvom Obern Urfar (horný breh), čo je dnešný Prievoz. Dnes je Ružinov štvrtou najväčšou obcou na Slovensku a je väčší ako väčšina krajských miest. Ako teda dnes vyzerá naša mestská časť v číslach?
Ako bývame?
Trvalý pobyt v Ružinove malo ku koncu novembra 83.950 ľudí, na základe viacerých dostupných údajov ich tu však reálne žije až 99.620. Nájdete tu 43.225 bytov a 2.974 rodinných domov. V domoch je prihlásených priemerne 2,6 obyvateľa a v byte 1,8. Najhustejšie osídlené sú Trávniky (sedem vnútroblokov a Retro), Starý Ružinov (Dohnányho, Jégeho a Líščie nivy), Nivy (medzi Dulovým námestím a Miletičovou) a Štrkovec (v okolí športového areálu na Drieňovej).
Kto sa sem sťahuje?
Väčšina ľudí, ktorí sa sťahujú do Ružinova, prichádza (s výnimkou presunov medzi mestskými časťami) z okresov Senec a Dunajská Streda. Najčastejšie prichádzajú vo veku 25 až 34 rokov a väčšina z nich si rodinu zakladá až po presťahovaní. Väčšina z nich má vysokoškolské vzdelanie (57%), na druhom mieste je stredoškolské vzdelanie s maturitou (29%).
V Ružinove žije podľa dostupných dát aj takmer 5-tisíc cudzincov. Spomedzi cudzincov z krajín EÚ je 66% mužov a 87% v produktívnom veku. Najviac je Čechov (14,6%) a Nemcov (11%), na treťom mieste sú Taliani. Keď hovoríme o cudzincoch z tretích krajín, 58% je mužov, 84% v produktívnom veku, 60% tvoria Srbi, Rusi a Ukrajinci, nasleduje Vietnam a Čína a trvalý pobyt v Ružinove má 27% z nich.
Cesty a chodníky
Ak premýšľate nad tým, prečo trvá tak dlho, kým sa začne rekonštruovať práve ten váš chodník, odpoveď je jednoduchá. V Ružinove máme viac ako 110 kilometrov ciest a ešte o niečo viac chodníkov. To je asi toľko, ako keby ste sa vybrali z Eurovea po diaľnici až do Nového Mesta nad Váhom. Približne 84 km sú cesty 3. a 4. triedy a skoro 28 km 2. triedy, tie sú v správe magistrátu. Jednoduchou pomôckou ako ich rozlíšiť je to, či po nich jazdí MHD. Ak áno, patrí hlavnému mestu. Ak nie, tak mestskej časti. Aj to však má háčik. Desiatky kilometrov z týchto ciest a chodníkov v Ružinove sú však nezaradené. Znamená to, že nemajú vlastníka a bez toho ich ani mesto, ani mestská časť nemôžu rekonštruovať.
Zeleň a cyklotrasy
Ružinov je jednou z najzelenších mestských častí. Ak sa pozrieme len na zeleň, o ktorú sa stará mestská časť, je to 160 hektárov – ako približne 230 futbalových štadiónov s rozmermi pre medzinárodné zápasy FIFA. Ale zatiaľ čo štadióny sú voľné plochy, u nás sú to parky, predzáhradky, ale aj záhony kvetov. Ako aj v prípade cestných komunikácií, aj v tomto prípade je časť zelene v správe mestskej časti a časť v správe magistrátu, takže napríklad na Miletičovej vám trávu okolo domov pokosia páni z ružinovského VPS, ale pás pri ceste z magistrátneho Komunálneho podniku.
A keď už hovoríme o zeleni, v našej mestskej časti nájdete odhadom 45-tisíc stromov. Pre tých, ktorí uprednostňujú presuny na bicykli, je tu takmer 22 km cyklotrás – 17 km na magistrátnych cestách, zvyšok na ružinovských.
Facebook
Twitter