Speváčka Andrea Zimányiová je v Ružinove mimoriadne populárna. Vo svojom nabitom kalendári si vždy nájde čas, aby kúsok svojho talentu predvedla aj ružinovskému publiku. Naposledy si takto nenechala ujsť hody mestskej časti, už 20. apríla vystúpi v rámci cyklu Koncerty pre seniorov. A nebude to prvýkrát,...
Andrejka, ste profesionálna speváčka už pekných pár rokov. Pamätáte si ešte ten moment, kedy ste sa rozhodli pre spev?
Odmalička som mala umelecké sklony, čo bolo veľmi zvláštne, pretože u nás v rodine nebol nik, kto by sa venoval umeleckej činnosti. Veľmi rada som zabávala rodinu spevom či recitovaním. Neskôr, na základnej škole, som chodila do speváckeho zboru a s kamarátkou sme každý rok na školskej akadémii vymýšľali rôzne scénky. Potom prišla stredná škola- Gymnázium a zároveň som sa náhodou dostala na konkurz do súkromnej hudobnej školy, kde ma ihneď vzali a tak som sa dostala do tohto „kolotoča“. Tam som prvý krát držala v ruke naozajstný mikrofón a vtedy som si uvedomila, že toto je moja cesta. V tom čase sa už formovala dievčenská skupina Margot a začali sme koncertne žiť.
Verejnosť vás pozná ako jednu z najznámejších slovenských šansoniérok. Čím Vás okúzlil tento žáner?
Šansón mi učaroval už v šestnástich, kedy som sa zúčastnila súťaže francúzskej piesne a zároveň som ju aj vo svojej kategórii vyhrala. Šansón pre mňa predstavuje širokú škálu žánrovosti a hlasových polôh, kde spevák môže naplno využiť svoj hlasový potenciál a herecky prejav.
Šansóny sú veľmi emotívne piesne, spievate nejakú pesničku vyslovene rada? Takú, v ktorej by ste sa cítili ,,doma" za akýchkoľvek okolností a to práve preto, že vám je srdcu najbližšia?
Ku všetkým piesňam, ktoré spievam, mám osobný vzťah, ale moja a zároveň aj najobľúbenejšia skladba publika, je skladba Je suis malade. Je to ťažká skladba, smutná a nádherná zároveň. O nešťastnej láske a následnom psychickom vypätí.
Na pódiu vyzeráte veľmi prirodzene a suverénne. Dá sa vo vašom prípade ešte hovoriť o tréme?
Tréma patrí k životu umelca. Ale tými rokmi spievania sa pretavila skôr do akéhosi vzrušenia z vystúpenia. Skôr sa teším ako by sa mi mali potiť dlane alebo malo zovrieť hrdlo. Takú tu trému zo zodpovednosti mám len vtedy, keď spievam novú skladbu a musím ju napríklad vedieť naspamäť.
Spievate radšej s kapelou alebo skôr iba v sprievode klavíra?
Mám to šťastie, že môžem spievať s viacerými zloženiami. Bolo ich naozaj veľa, či už kapela, duo, sláčikové kvarteto, big band alebo symfonický orchester. Všetky zloženia majú svoje čaro a spevák má tak možnosť vyskúšať si rôzne hlasové polohy a dynamickosť.
Pri našom poslednom stretnutí ste spomínali, že s Ružinovom sa vám spájajú krásne spomienky. Dá sa povedať, že ste tu odštartovali už v detstve svoju kariéru.
Áno, spomínala som kapelu Margot. V tom čase sme iba začínali hrávať a DK Ružinov nám dal priestor sa koncertne vytrénovať v ich priestoroch. Pamätám si, že sa to volalo „Rock-chanson soiree“. Veľa nám to dalo a mam na toto obdobie milé spomienky.
V Ružinove ste ,,ako doma". Pravidelne spievate pre našich seniorov. Ako vnímate toto publikum?
V Ružinove som naozaj často. Naposledy som tu spievala na Ružinovských hodoch, kde som spievala po boku Vaša Patejdla. Pre mňa tieto hody ako pre vtedy začínajúcu speváčku boli niečím výnimočné, pretože tam hrávali veľké hviezdy. Týmto sa mi splnil ďalší sen ☺. Pre seniorov som spievala už dvakrát a vždy sa na tento koncert teším.
Už 20. apríla sa v Ružinove stretneme opäť. Pre našich seniorov zaspievate v rámci cyklu Koncerty pre seniorov. Čo vás presvedčilo prijať ponuku aj tentokrát?
Ľudia v tomto veku už majú naozaj toho odžitého toľko, že dokážu naplno prežiť text šansónu. Vnímajú speváka a hudbu komplexne, nie to, čo ma oblečené, ale jeho prejav a samotný príbeh. A v neposlednom rade sú vždy veľmi milí a vrúcni. Mám 86 ročnú babičku, tak viem, o čom hovorím. ☺
S hudbou ste toho určite precestovali veľa. Je však také miesto kam ste sa doteraz nedostali a túžite si tam zaspievať?
Tých miest je veľa kde som ešte nebola ☺. My muzikanti mame tu úžasnú výhodu, že môžeme, niekedy priam musíme, cestovať. Nechám sa prekvapiť, kam ma vietor zaveje... Napríklad v USA som ešte nikdy nebola. Ale všeobecne je veľmi dôležité, aby človek veľa cestoval, vytvorí si tak pohľad z úplne inej perspektívy.
Dá sa povedať, že ste si splnili sen. Stojíte na doskách, ktoré „znamenajú svet“ a robíte to, čo vás baví. Váhali ste niekedy, alebo prišlo obdobie kedy ste uvažovali nad inou profesiou?
V maturitnom ročníku som mala dilemu, či pôjdem študovať jazyky. Presne taký bol zámer mojej rodiny. Už vtedy som ale vedela, že sa chcem naplno venovať spevu. V muzikantskej sfére je veľa možností, ako sa uplatniť, ak vás to baví a mate talent na viacero vecí. Či už pôjdete pedagogickou cestou alebo budete koncertne žiť až do 70-tky. Mojím snom je dostať sa do povedomia publika ako „stálica“. Speváčka, ktorú budú ľudia chcieť počuť ešte veľmi dlho aj napriek rýchlo sa meniacim trendom.
A na záver. Čo by ste rada odkázali našim čitateľom? Možno práve v súvislosti s plnením si snov.
Pozdravujem všetkých čitateľov a ďakujem vám za vašu priazeň. V týchto dňoch si aj ja plním svoj dlhoročný sen, nahrávam konečne moje prvé sólové CD. Bude v duchu šansónu, dúfam, že vás tým poteším. Malo by vyjsť do leta. Pochopila som, že nemôžem čakať, kým to za mňa niekto urobí a tak som zobrala veci do vlastných rúk. Preto vám prajem čo najviac takejto odvahy urobiť prvý krok, hlavne ak ide o niečo, pričom sa cítite šťastní... A hlavne netreba strácať pokoru.
Veronika Vasilková
Foto: archív A.Z.
Mestská časť Bratislava – Ružinov pozýva na kocert pre seniorov Francúzske šansóny
spieva Andrea Zimányová 20. apríl 2016 o 14,30 v Dome kultúry Ružinov
Facebook
Twitter