Keď sa povie šikana, predstavíme si školákov. Niekoho menšieho, slabšieho... niekoho, kto nemá značkové oblečenie alebo ten správny mobil. Niekoho, kto nezvykne byť stredobodom pozornosti. Vieme o tom, že sa podobné veci dejú, ale často nevidíme, ak sa to deje našim deťom. Rovnako ako chceme, aby sa jej oni naučili čeliť, my ostatní sa ju musíme naučiť rozpoznávať a stáť pri nich.
Šikana sa ale môže týkať kohokoľvek a v akomkoľvek vzťahu. Či už je to kolega alebo šéf, či je to niekto, kto znepríjemňuje susedom život, či niekto, kto je zvyknutý prísť na drahom aute. Alebo niekto, kto rozpráva o tom, koho všetkého pozná, kto chodí so zbraňou pod sakom (áno, aj dnes), kto získal vo voľbách zopár hlasov, či niekto, kto si súkromné veci rieši z adresy ministerstva a veľmi dobre vie, ako to pôsobí.
Týka sa to každého. Buďme veľmi pozorní, aby sme videli, ak niekomu ubližujú. Aby sme to nedopustili. A aby sme to nerobili ani my.
foto: Veronika Kubányová
Facebook
Twitter