Už dva roky náš každodenný život ovplyvňuje pandémia koronavírusu. Uvoľňovanie opatrení sa skloňuje opatrne, v nemocniciach sú stále hospitalizované stovky pacientov. Personál si každým dňom siaha na dno svojich síl. Aké to je, pracovať v takomto prostredí, si na vlastnej koži vyskúšali aj študenti Bratislavskej medzinárodnej školy liberálnych štúdií.
Mala to byť jedna z diskusií na hodine sociálnej politiky, kde sa tretiaci zaoberali témou pandémie. Práve vtedy sa zrodila myšlienka. „Neriešiť tento problém len akademicky, v teoretickej rovine, ale aj aktívne,“ hovorí koordinátorka štúdia Dagmar Kusá.
Všetko odštartovala komunikácia s ružinovskou nemocnicou. A odtiaľ bol k realizácii už len kúsok. Zdravotníci pripravili pre študentov potrebné školenia, oni im zase venovali kus svojho času a energie. „K tretiakom sa postupne pridali aj študenti ostatných ročníkov. Pôsobili na pľúcnom aj urologickom oddelení, ďalší pomáhali na Kramároch aj v NCZI pri administratíve,“ dodáva Kusá, ktorá je zároveň aj pedagógom BISLA. S viac ako desiatkou študentov si vyskúšala, aká je to náročná práca. Niektorí študenti boli podľa nej raz, iní chodia opakovane. Priznáva však, že v takýchto situáciách človek zažíva rôzne emócie. To, či „stretnete“ smrť, sa totiž naplánovať nedá. Mali však aj taký prípad, keď zomrel pacient, o ktorého sa starala práve jedna zo študentiek. „Je to mimoriadne ťažká, ale zároveň dôležitá skúsenosť... taká, aká sa v škole nedá naučiť,“ hovorí.
Na prácu v nemocnici tak určite nezabudnú. Odporcom a popieračom pandémie odkazujú len jedno: „Ak neveríte, choďte si to vyskúšať na vlastnej koži.“ Najväčším šokom, s ktorým sa však musia vyrovnať a akosi ho vstrebať, je fakt, že utrpenie berieme ako bežnú súčasť života. „Je celkom šialené, ako utrpenie môže zovšednieť,“ uzatvára Dagmar Kusá.
foto: archív D. K.
Facebook
Twitter