Medzi ulicami Metodova a Jelačičova sa nachádza areál školy, ktorá je pozoruhodná svojím konceptom i súladom s okolitým prostredím obytnej štvrte. Škola bola založená v roku 1960, v budove na Jelačičovej ulici sídlila základná škola, na Metodovej bolo gymnázium. V roku 2006 boli školy spojené do jedného celku a súčasná škola nesie názov Gymnázium Metodova. V škole pôsobí aj slovensko-francúzske bilingválne gymnázium, založené v roku 1990.
Novátorský koncept
Projekt školy vznikal v rokoch 1957 – 1958, v čase, kedy sa formovala podoba Bratislavy ako modernej metropoly s narastajúcim počtom obyvateľov. Pripravovala sa výstavba nových obytných súborov. Projekt školy bol tiež súčasťou menšieho obytného celku medzi ulicami Krížna a Záhradnícka. Plán obytného celku sa realizoval iba čiastočne, školský areál je však vybudovaný celý podľa projektu a je jadrom tohto súboru. Pri projektovaní školy sa kládol dôraz aj na možnosť rýchlej realizácie, úsporu nákladova opakovateľnosť. Škola bola skutočne realizovaná v krátkom čase, v rokoch 1959 – 1960, a projekt sa následne zopakoval aj v Ružovej doline. Autormi projektu sú architekti Ľudovít Jendreják a Štefánia Krumlová. Navrhli dva trojposchodové objekty škôl so samostatnými vstupmi (23 triedna a 25 triedna škola), ktoré sú prepojené spojovacími krčkami a telocvičňou. Pod telocvičňou sa nachádza spoločná kuchyňa pre obe školy, samostatnéjedálne a byty. V spojovacích krčkoch boli navrhnuté priestory pre kluby mládeže a záujmové krúžky. Objekty škôl a telocvične sú usporiadané do tvaru U, čím vznikol medzi nimi chránený dvor, využívaný ako priestor na relaxáciu počas prestávok. Jeho charakter dotvára aj kamenná plastika a vzrastlé stromy. Neskôr bol objekt školy doplnený nižšou budovou novej telocvične, ktorá školský dvor uzatvorila aj zo štvrtej strany. Súčasťou areálu školy sú ihriská a atletická dráha, ktoré žiakom a študentom môžu slúžiť aj na mimoškolské voľnočasové aktivity.
Technické a estetické kvality
Objekt má atypickú železobetónovú konštrukciu. Telocvičňa je zastropená visutou lanovou konštrukciou s plechovou krytinou. Toto riešenie, ako aj statický návrh celej budovy, naprojektoval inžinier Jozef Poštulka. Lanové konštrukcie sa v tej dobe začali ako nové a experimentálne používať vo svete, konštrukcia strechy telocvične bola jednou z prvých lanových u nás. Priestor telocvične má rozmery 36 x 24 m, je možné deliť ho priečkami na štyri menšie časti. Telocvičňa je presvetlená oknami po oboch dlhších stranách, na užších stranách sú balkóny prístupné divákom. Architektonický výraz budovy vychádza z estetiky konca päťdesiatych rokov. Vtedy sa architektúra u nás oslobodila z doktríny socialistického realizmu, charakteristickej preberaním ozdôb z historických štýlov a nadviazala na princípy modernej architektúry. Ma čistý, jednoduchý charakter, využíva dynamiku svetla a tieňa na fasáde, interiér je presvetlený veľkými oknami. Zároveň tu architekti uplatnili klasické princípy – symetriu a rytmus. Budova školy si dodnes uchovala svoj pôvodný štýl a spoluvytvára špecifický charakter celej obytnej štvrte.
Článok vznikol v rámci projektu č. APVV-
0375-10, podporeného Agentúrou
na podporu výskumu a vývoja
Katarína Andrášiová
autorka pracuje v Ústave architektúry SAV
Facebook
Twitter