Už šiestykrát hľadal Ružinov medzi starými mamami tú najlepšiu zo všetkých. Vynikať mala nielen odvahou prihlásiť sa do súťaže, ale aj dôvtipom, šikovnosťou a hlavne láskou k svojim vnúčatám. Napriek tomu, že do šiesteho ročníka sa prihlásilo historicky najmenej súťažiacich, porota sa pri vyberaní tej najlepšej poriadne zapotila. Je to dôkaz, že staré mamy v Ružinove nám môžu ostatní závidieť. „Členovia poroty nepoznali súťažiace dámy. Na začiatku sme si preto zvolili princíp, že každá osoba zodpovedá sama za svoje rozhodnutie. Mali sme bodovací systém, po jednotlivých kolách a prezentáciách účinkujúcich sme každý hodnotili subjektívne, sám za seba. Následne sme body sčítali, prekontrolovali a vyšli nám výsledky, “priblížila priebeh bodovania Eva Gomolčáková, predsedníčka poroty. Päť senioriek si zmeralo sily v štyroch disciplínach. Predviedli svoje zručnosti, hovorili o sebe i svojej rodine a záľubách. Cieľom súťaže bolo ukázať, že aj skôr narodené Ružinovčanky sú stále aktívne a energické. „Oproti minulým ročníkom kvitujem, že sa nehlásia tie staré mamy, ktoré žijú v domácnosti s manželmi a vnúčatami, ale prejavuje sa stále viac socializácia. Hlásia sa nám dámy z domovov dôchodcov a zariadení. Je to úžasné, pretože ich zapájame do života Ružinova a o to presne ide. Bolo to krásne a som dojatá, “vyjadrila sa tesne po skončení súťaže spoluorganizátorka a moderátorka podujatia Darina Horáková. Tretie miesto obsadila pani Viera Felingerová. Drvivú časť svojho života prežila na Trnávke. Po dovŕšení dôchodcovského veku pracuje ako opatrovateľ ka. Práve pomoc druhým ju napĺňa. Druhé miesto získala Marta Bolechová, seniorka, ktorá už dvanásť rokov žije v Ružinovskom domove seniorov. Sympatická a veselá dáma pôsobila dlhé roky ako učiteľ ka. Má množstvo koníčkov, medzi nimi aj štrikovanie a háčkovanie. Pôsobila aj ako lektorka tanca. Svojim životom a vystupovaním si získala najväčšie sympatie pani Erika Mináriková. Súťaže o titul Najlepšej starej mamy sa zúčastnila už druhýkrát, tentoraz úspešne. Súťaž Najlepšia stará mama Ružinova 2016 organizovala Knižnica Ružinov v spolupráci s mestskou časťou, Okresnou organizáciou jednoty dôchodcov Bratislava II a spoločnosťou Cultus Ružinov, a.s.
Titul Najlepšia stará mama 2016 putuje do Prievozu
Doteraz sa výnimočným titulom mohla pýšiť Anna Vencelová, víťazka minuloročnej súťaže. Koncom novembra po nej prebrala pomyselnú štafetu pani Erika Mináriková. Sympatická seniorka vyštudovala tlmočníctvo a prekladateľstvo, ale jej najväčšou vášňou je tanec. Aj po šesťdesiatke sa aktívne venuje štandardným a ľudovým tancom. Okrem toho je tiež Ľadovou
medvedicou. Má tri deti, šesť vnúčat a býva v Prievoze. Tesne po vyhlásení výsledkov, sme Najlepšej starej mame Ružinova 2016 položili niekoľko otázok. Výsledkom je tento originálny rozhovor.
Šiesty ročník súťaže o Najlepšiu starú mamu Ružinova nebola vaša premiéra. Už v minulosti ste sa pokúsili získať tento titul. Čo vás presvedčilo, aby ste to vyskúšali opäť?
Bola som tu minulý rok. Vtedy som bola druhá a nevyhrala som. Jedna priateľka mi povedala, že som krásne tancovala a že som mala byť prvá, nech to idem opäť skúsiť. Tak som to znova skúsila.
Aké sú vaše dojmy keď sa vám to nakoniec podarilo?
Som rada a celkom spokojná. Prišlo menej dám, bála som sa, že sa ani nestihnem prezliecť do kroja a zatancovať. Myslím si, že tri súťažiace sme boli celkom dobrá konkurencia.
Ako vnímate túto súťaž?
Je to milé. Organizátori chcú spropagovať aj starších ľudí, len by mohli osloviť aj trošku mladšie ročníky aby to bolo konkurenčnejšie.
V súťaži ste sa prezentovala tanečným vystúpením. Prečo vás oslovil práve tanec?
Tanec milujem, venujem sa mu od malička. Začínala som vo folklórnom súbore GYMNIK, neskôr som prešla do Lúčnice. Potom som mala deti, ale tanec mi neskutočne chýbal. Keď deti odrástli rozmohlo sa seniorské hnutie. Začala som najprv so spoločenskými tancami s manželom. Podarilo sa mi nahovoriť ho. Potom vznikol súbor Tanečnice z Lúčnice – seniorky, tak to som sa cítila ako za detstva šťastná, tancujeme doteraz a je to výborné.
Existuje viacej druhov tanca, prečo si vás získali tie naše tradičné slovenské ľudovky?
Bola som pohybový typ, hľadala som čo, kde bude, niekde som potom videla vystupovať Lúčnicu a bola to láska na prvý pohľad. Bol to môj sen a bola som šťastná keď som sa stala jeho súčasťou.
Ako vnímate súčasnú generáciu tanečníkov? Venuje sa ľudovým tancom dostatočná pozornosť?
My sme sa báli, že po rozpade starých systémov, sa folklórne hnutie rozpadne, ale je neskutočné koľko súborov vzniklo. Ja by som všetky deti dala najprv do ľudových súborov.
Prečo?
Je to krásny, prirodzený pohyb. Myslím si, že pre deti je to ten najlepší začiatok. Neskôr sa môžu rozhodnúť čo ďalej. Naše tri deti všetky tancovali.
Ste doktorka filozofie. Vyštudovali ste tlmočníctvo a prekladateľstvo angličtina - španielčina.
Na striedačku som sa venovala umeleckému prekladu, tlmočila som, ale prekladám aj filmy. To je aktuálne najväčšia oblasť môjho pôsobenia. Sem-tam prekladám detské knihy. Celkovo sa ale najviac venujem redigovaniu, pracujem so slovenčinou, pretože úroveň našej slovenčiny neustále padá. My, skúsení redaktori, sa to ešte pokúšame zachrániť
Čím je to podľa vás spôsobené?
Je to smutné, že aj vyštudovaní ľudia a tí, ktorí by sa tomu mali venovať, nejaký záujem o jazyk nemajú. Všetko je to vec záujmu. Mnohé knihy, ktoré vychádzajú sú nezredigované a aj tam nachádzate mnoho chýb.
Ako ste spomínali, vaša profesia sa týka jazykov, konkrétne angličtiny a španielčiny. Ktorý z nich je vám bližší?
Pracovala som viac s angličtinou a tak je mi trochu bližšia, ale španielčina je zase citová a nádherná, milujem ju. V apríli som bola konečne na Kube. Mala som sa tam dostať ešte ako študentka, ale nevyšlo to, pretože som išla s Lúčnicou do USA. Na Kube mi rozumeli a aj ja som im rozumela, bola som nadšená.
O Španieloch sa hovorí, že sú temperamentní a horliví. Ste aj vy taká?
Myslím si, že som. Asi mám nejakú španielsku krv, minimálne nejaké kvapky. Musím to zistiť vo svojom rodostrome.
Dá sa povedať, že si plníte svoje sny. Získali ste tento rok titul Najlepšej starej mamy, navštívili ste vytúženú Kubu. Aké sú vaše ďalšie ciele?
Mám rôzne sny, napríklad cestovateľské. Veľmi sa teším, že manžel, ktorý nikdy nebol veľký cestovateľ, tomu prišiel na chuť. Teraz špekulujeme, kam pôjdeme na rok, hádam by sme šli do Južnej Ameriky. Moje životné krédo je venovať čo najviac času ľuďom, aby boli vzťahy pekné a ľudia sa mali radi.
Veronika Vasilková
Foto: autorka
Facebook
Twitter