Predstavme si: Trnávka: Najmladšia časť Ružinova

Zarazil vás titulok? Nie, nejde o "vek" mestskej časti, ale o priemerný vek jej obyvateľov. Dozviete sa aj to, kto boli prví obyvatelia Trnávky, či kedy sa začalo s výstavbou prvých panelových domov. V historickom priereze vzniku a rozvoja Trnávky vám pripomenieme množstvo zaujímavostí o miestach, okolo ktorých tak často prechádzame bez toho, aby sme si uvedomovali, aké zaujímavé príbehy skrývajú.

Trnávka je pokojnou predmestskou štvrťou bratislavského Ružinova a pri dnešnej infraštruktúre plnohodnotne zapadá do koloritu hlavného mesta. V minulosti tvorili územie dnešnej Trnávky iba polia, lúky a pasienky. Jej pôvodný názov bol Torrnkappel, neskôr Dornkappel a takto sa táto miestna časť volala až do roku 1945.

 

História Trnávky pred rokom 1945

■ Dornkappel (v preklade tŕňová kaplnka) sa začal osídľovať okolo roku 1869. Jedným z jeho prvých obyvateľov bol aj kočiš, ktorý sa nasťahoval do služobného bytu na Jurajovom dvore, ktorý bol súčasťou vtedajšieho Dornkappelu.

■ Za svoj názov vďačí Dornkappel zvonici pri predmestskej kaplnke, ktorá oznamovala začiatok a koniec pracovnej doby pre zamestnancov miestnych prevádzok.

■ O tri roky neskôr (1872) bola do prevádzky uvedená Hecklerova tehelňa (nachádzala sa v okolí dnešnej Pestovateľskej ulice). Osídlia si tu začali budovať majerníci a tehliari práve medzi Hecklerovou tehelňou a majermi Jurajov dvor a Güllov dvor. Oblasť však ostala riedko osídlená až do konca prvej svetovej vojny.

■ Po prvej svetovej vojne tu v roku 1920 pribudla tzv. Masarykova kolónia, pre ktorú boli typické dvojdomy s menšími bytmi. Tie boli pôvodne postavené pre úradníkov.

■ S príchodom hospodárskej krízy sa do Bratislavy sťahovalo množstvo ľudí z celého Slovenka, ktorí hľadali prácu. Pracovných miest však bolo málo a tak sa mnoho obyvateľov muselo uchýliť k sezónnym prácam. Vznikali chudobné štvrte, okrem Trnávky to bolo napríklad aj Pálenisko.

■ Bytov a domov bolo v tej dobe nedostatok a tak sa “prišelcom“ prideľovali pozemky (aj vďaka spolku Svojpomoc), ktorých bolo na území Dornkappel dostatok. Na nich si noví obyvatelia stavali svojpomocne provizórne obydlia. Zväčša to boli iba chatrče zbité z dosiek a improvizované príbytky zo starých tehál. Kanalizácia chýbala, pitnú vodu čerpali zo studní.

■ V chatrčiach a pivničných bytoch bežne bývali aj 10-členné rodiny. Svojho času v takýchto stiesnených a nehygienických podmienkach bývalo v Trnávke a jej okolí až 9 000 obyvateľov, čo je viac než dnes. ■ V roku 1933 bola osídlená časť od Masarykovej kolónie po ulicu Slowackého a od dnešnej Vrútockej ulice po dnešnú Jakabovu ulicu. 

 

Po roku 1945

■ Po roku 1945 sa Dornkappel premenoval na Trnávku.

■ Letisko M.R. Štefánika: - Prípravné práce sa začali v roku 1947 a samotná stavba v roku 1948. Letová prevádzka bola otvorená v roku 1951. - V roku 1970 bol otvorený dnešný letový terminál A.

■ V rokoch 1997 - 1999 bola zrekonštruovaná pristávacia a vzletová dráha (predĺžená o 240 m na 3 190 m). Tiež bola do prevádzky uvedená nová riadiaca veža a spustila sa prevádzka na novej časti vybavovacej plochy.

■ Rekonštrukcia terminálu B a otvorenie nového terminálu A prebehla v rokoch 2010 - 2012. Po otvorení druhej časti Terminálu A v júli 2012 vznikol kompaktný celok letiskového komplexu.

■ Zlaté piesky – jazero vzniklo vyťažením štrku v 50. rokoch 20. storočia. Voda má maximálnu hĺbku 11 metrov a rozprestiera sa na ploche 0,53 km2. ■ 28. júla 1976 o 9:37:30 sa do jazera Zlaté piesky zrútilo lietadlo Illiušin Il-18B, let ČSA č. 001 na trase Praha - Bratislava. Ide o najtragickejšiu leteckú nehodu ČSA na území Československa. Pri nehode zahynulo 76 osôb.

■ Základná škola Vrútocká bola postavená podľa rovnakého projektu ako ZŠ Kulíškova, ktorá bola otvorená v roku 1952. Podľa dostupných zdrojov škola na Vrútockej stála a fungovala už v roku 1955 a dá sa teda predpokladať, že bola otvorená zároveň so ZŠ Kulíškova.

■ V roku 1959 boli všetky názvy ulíc rovnaké ako ich poznáme dnes. S výnimkou ulice Na Trnávku, ktorá sa premenovala na Rožňavskú.

■ Prvé bytové domy v Trnávke boli na Doležalovej ulici. Väčšina panelových bytových domov pribudla v rokoch 1970 - 1977 na uliciach Banšelova a Vietnamská.

■ V rokoch 1999 - 2002 pribudol diaľničný obchvat D1 s predĺžením Galvaniho ulice.

 

Súčasný stav

■ Rodinné domy: 1 359 (42 % obyvateľov)

■ Byty: 3 481 (56 % obyvateľov)

■ Obyvatelia: 8 603

■ Rozloha: 12,9 km2 z čoho zhruba 14 % tvorí rezidenčná zástavba, zvyšok sú polia, areál letiska, jazero, ľahký priemysel a nákupné centrá.

■ Trnávka je vekovo najmladšou časťou Ružinova. Počet neplnoletých obyvateľov prevyšuje počet obyvateľov v seniorskom veku.

■ Viac ako polovica obyvateľov tu nebýva dlhšie ako 15 rokov.

■ Vzhľadom na výstavbu sídliska Ovocné sady a ukončenie bytového komplexu Galvániho dvory, sa v najbližších rokoch očakáva úmerný nárast obyvateľov o približne 2 000, prevažne mladých ľudí. Ovocné sady budú mať vlastnú materskú školu a v rozpočte sa počíta aj s výstavbou nového pavilónu k Základnej škole Vrútocká.

 

Vydanie: Máj 2023