Obvod s najromantickejším názvom sa vyznačuje nielen historicky dôležitým komplexom na spracovanie mäsa, ale aj architektonicky unikátnymi fasádami obytných domov. Neodmysliteľne sa s ním spája aj najznámejšie bratislavské trhovisko, ktoré je s históriou Ružovej doliny prepojené viac, než ste možno tušili. A to, že je rozlohou a počtom obyvateľov najmenšou časťou Ružinova, jej na originalite a rozmanitosti vôbec neuberá.
Prvou stavbou na tomto území boli priestory na porážku zvierat a spracovanie mäsa, ktoré sa tu nachádzali už v roku 1884. Situované boli na dnešnej Miletičovej ulici, vtedajšom okraji mestskej štvrte Blumentál / Kvetná dolina pri Mlynskom ramene. V ich blízkosti sa nachádzali aj pastviny pre ošípané. V oblasti za ramenom nazývanej Fuchsau (z nemčiny) alebo Fuchoau (z maďarčiny), bol podľa dostupných uhorských máp vysadený vinič.
Rosenheim V dvadsiatych rokoch minulého storočia vznikla na východ od Záhradnickej ulice (za Mlynským ramenom) nová záhradkárska oblasť s rodinnými domami, ktorú volali „Rosenheim“ (po slovensky Ružinov). Niektoré názvy ulíc v tejto oblasti prežili dodnes. Napríklad Klincová a Zelinárska v Ružovej doline a Priekopy v Starom Ružinove. Približne od roku 1933 ulice Ružinova spájala dlhá trieda, ktorá viedla popri kanály a dostala názov Ružová dolina. Krátko potom bola časť Mlynského ramena zasypaná. Miesto neho bol vysadený dlhý úzky park. Na juh od záhradkárskej oblasti Rosenheim sa nachádzala rodinná predmestská usadlosť Falbov dvor.
V roku 1925 sa prvá stavba Ružovej doliny (už spomínaný priestor na porážku zvierat) premenila na nový, na tú dobu moderný bitúnok. Okrem chladiarenskej haly bol areál vybavený aj priestorom pre choré zvieratá a kafilériu. Stavbu bitúnka realizovala firma Pittel a Brauswetter a jeho zachované dominanty - vežu a komín – môžete vidieť ešte aj dnes v areáli trhoviska Miletičova. Ďalšie osídľovanie Ružovej doliny pokračovalo až po druhej svetovej vojne.
„Palušáky“ a Delfín
Začiatkom 50-tych rokov začala výstavba súboru obytných domov medzi ulicami Prievozská – Miletičova – Trenčianska – Ružová dolina. Išlo o jeden z prvých bytových komplexov, ktorý bol navrhnutý spolu s občianskou vybavenosťou. Autori projektu, architekti Karol Paluš a Miroslav Tengler, umiestnili do prízemia obytných domov predajne a prevádzky. Navyše, architektúra týchto domov obsahuje aj zaujímavé prvky, ako sú figurálne plastiky, dekoratívne vlysy alebo stĺpové portiky. Ak už ste išli okolo, určite si všimli postavy na priečelí.
Okrem nižších obytných domov bolo súčasťou projektu aj päť 12-poschodových výškových budov. Tie sa dodnes ľudovo prezývajú „palušáky“. V každom z týchto vežiakov je po 43 bytov. Celkovo bolo v tomto obytnom súbore postavených viac ako 800 bytov.
V piatok 1. júla 1966 otvorili v Ružovej doline nové, moderné kúpalisko Delfín. Pýšilo sa 50-metrovým bazénom a prvou fínskou saunou v Bratislave. Hlavným projektantom kúpaliska bol známy architekt Karol Paluš a výstavbu realizovali Pozemné stavby za 3 800 000 Kčs.
Okolie Sklenárovej
Predzvesťou veľkých sídlisk v Ružinove bola výstavba panelových obytných domov po roku 1960 na novovzniknutých uliciach Martinčekova a Schiffelova (dnes Sklenárova). V obytnom komplexe pribudlo takmer 900 bytov a prví obyvatelia sa do nich sťahovali v lete 1961.
Súčasťou rozširovania rezidenčnej štvrte boli aj dve základné školy, ZŠ Ružová dolina a ZŠ Schiffelova, ktoré mali spoločnú telocvičňu. Svoje brány otvorili v septembri 1962 a neskôr, kvôli klesajúcemu počtu detí, boli tieto školy zlúčené a od roku 1980 pôsobia pod spoločným názvom ZŠ Ružová dolina.
Do priestorov pôvodnej základnej školy na Schiffelovej ulici sa v roku 1981 nasťahovalo Stredné odborné učilište obchodné, ktoré od roku 2009 nesie názov Stredná odborná škola obchodu a služieb Samuela Jurkoviča.
Okolo roku 1960 pribudol v Ružovej doline aj potravinársky priemysel. Konkrétne Bratislavské mraziarne a Bratislavské mliekarne (neskôr Západoslovenské mliekarne / Milex). Po nich sú pomenované práve ulice Mliekarenská a Mraziarenská. Mliekarne ukončili svoju výrobu v roku 1980 v dôsledku spustenia modernej prevádzky na Studenej ulici (dnešné Rajo). Mraziarne boli neskôr sprivatizované a akciová spoločnosť zrušila svoju činnosť v roku 2014.
Kľúčové miesta „Miletičky“
Najznámejšou ulicou tejto časti Ružinova je bezpochyby Miletičova. Svetozár Miletić bol srbský právnik a novinár, významný politický predstaviteľ Srbov vo Vojvodine, bojovník za práva Srbov i ostatných nemaďarských národov Uhorska. Zastupoval aj záujmy Slovákov na Uhorskom sneme. Zomrel v roku 1901, 18 dní pred 75. narodeninami. Dodnes má pamätnú tabuľu na ulici, ktorá nesie jeho názov.
Podľa tohto Štúrovho žiaka je pomenované známe trhovisko aj celá ulica, ktorú pred tým volali Paarova cesta. Dodnes sú súčasťou trhoviska už vyššie spomínané dominanty niekdajšieho bitúnka – veža a komín.
V roku 1965 bol schválený územný plán pre výstavbu Domu odborov na Trnavskom mýte. A ako to súvisí s Ružovou dolinou? V tejto lokalite bolo od konca 19. storočia Centrálne trhovisko, ale kvôli novému územnému plánu sa z Trnavského mýta muselo presunúť a svoje nové miesto si našlo v roku 1975 práve v priestoroch bývalého bitúnku na Miletičovej ulici. Momentálne tu možno nájsť takmer 150 stálych a približne 50 sezónnych predajcov.
V roku 1974 otvorila svoje brány Ústredná knižnica na Miletičovej 47. Bola hlavným sídlom viacerých pobočiek II. bratislavského obvodu, ktorých reorganizácia prebehla o dva roky skôr.
V súčasnosti sú pod hlavičkou „Knižnica Ružinov“ čitateľom k dispozícii tri pobočky a jedna ústredná na Miletičovej, ktorá svojim verným čitateľom len nedávno predstavila svoje moderne zrekonštruované priestory s terasou.
Súčasná Ružová dolina
■ rodinné domy: 11 rodinných domov (0,3% obyvateľov)
■ byty: 3480 bytov (99,5% obyvateľov)
■ obyvatelia: 6013 obyvateľov
■ rozloha: 0,63 km2
■ viac ako tretina obyvateľov štvrte je vo veku 26-45 rokov
■ väčšina obyvateľov tu žije menej ako 15 rokov.
■ zo všetkých obvodov Ružinova má Ružová dolina najmenší počet obyvateľov a najmenšiu rozlohu
Facebook
Twitter