Základným dokumentom, ktorý určuje, čo sa môže v Bratislave stavať, je územný plán hlavného mesta. Mestské časti môžu na jeho základe určiť presnejšie pravidlá pre menšie lokality. Územné plány zón usmerňujú a regulujú rozvoj na zonálnej úrovni a chránia prírodné prostredie, kultúrne a pamiatkové hodnoty na konkrétnom území.
Územný plán reguluje budúcu výstavbu, hovorí o možnosti využitia územia. Práve preto je v rámci procesu jeho tvorby participácia obyvateľov taká dôležitá. Ak totiž územný plán v danej lokalite umožní výstavbu, ľudia z okolia už nebudú môcť zabrániť výstavbe v rámci stavebného konania.
Informácie o termínoch verejných prerokovaní sú zverejňované na úradnej tabuli, na webe, sociálnych sieťach, v Ružinovskom Echu a TVR. Dokumentácia je dostupná na webe mestskej časti (v sekcii miestny úrad – územné plánovanie).
Právnické a fyzické osoby, vlastníci nehnuteľností a verejnosť majú možnosť sa v jednotlivých etapách obstarania územného plánu zóny zapojiť do procesu prerokovania a v stanovenej lehote písomne podať svoje pripomienky a podnety k prerokovávanému materiálu.
Zároveň je zverejnený aj prerokovávaný materiál a minimálna dĺžka prerokovania (možnosť doručiť pripomienky a podnety) je v zmysle príslušnej legislatívy 30 dní, resp. podľa lehoty stanovenej v Oznámení o prerokovaní.
V priebehu roka 2024 predpokladáme:
■ prerokovanie návrhu riešenia zóny Prievoz-východ
■ prerokovanie návrhu riešenia zóny Prievoz-západ
■ prerokovanie konceptu riešenia zóny Pošeň-juh
■ prerokovanie konceptu riešenia zóny Pošeň-sever
■ schválenie zadania 02 zóny Trnávka-stred
■ schválenie zadania zóny Líščie nivy-Palkovičova
■ schválenie zadania zóny Nivy
■ schválenie zadania zóny Strojnícka-Na piesku
■ prerokovanie konceptu riešenia zóny Zlaté piesky, záhradkárska osada
Čo sa deje v jednotlivých fázach?
1. zadanie – dokument, ktorý schvaľuje zastupiteľstvo, určuje hranice územia a ciele (napr. stabilizácia územia, dobudovanie občianskej infraštruktúry, vyriešenie statickej dopravy a pod.)
2. koncept riešenia – variantný návrh (štandardne 2 alternatívy), ktorý sa verejne prerokováva s dotknutými orgánmi, vlastníkmi a verejnosťou. Neznamená, že si v diskusii vyberáme jednu z týchto možností, ale to, čo je v každej z nich pre danú lokalitu najvhodnejšie, takže výsledkom prerokovania býva mix predložených návrhov.
3. návrh – finálny návrh, ktorý vzišiel z prerokovania variant a ktorý sa následne opäť verejne prerokováva. Keď potom Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR potvrdí, že celý proces prebehol v súlade so zákonom, schvaľuje ho miestne zastupiteľstvo.
Facebook
Twitter