MUDr. Vladimír Ferjenčík (62) je ružinovským poslancom od roku 2010. Je predsedom Komisie sociálnych služieb, členom Komisie na ochranu verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov a pôsobí aj v Bytovej komisii. Kandidoval za stranu OKS. Pracuje ako neurológ v súkromnej ambulancii. ferjencik.fermed@gmail.com
Čo bolo dôvodom, pre ktorý ste sa v roku 2010 prvýkrát uchádzali o hlasy ružinovských voličov?
Vonkoncom som nebol spokojný, ako sa vyvíja komunálna politika v našej mestskej časti.
Takže ste ju asi sledovali aj predtým, než ste sa stali poslancom...
Sledoval som jej priebeh sčasti v Televízii Ružinov, občas som sa dostal k Ružinovskému echu, ale aj z rozhovorov so spoluobčanmi a z vlastného pozorovania života v Ružinove.
Je práca v zastupiteľstve taká, akú ste mali predstavu o nej?
Nie je príliš vzdialená od mojich predstáv.
Ktoré problémy vnímate ako prioritné, ktoré treba v Ružinove riešiť? A darí sa to?
V prvom rade kriminalitu. Nesmieme zabudnúť na katastrofálny stav s parkovaním (nie je nič zriedkavé, že autá parkujú v strede trávnatých plôch vo vnútroblokoch) a takisto absentujúca vzájomná slušnosť medzi spoluobčanmi Ružinova. Nie je zriedkavosťou, že jeden-dvaja spoluobčania rozčuľujú svojím arogantným neznášanlivým správaním aj množstvo obyvateľov, napríklad tým, že svojvoľne prehradzujú chodníky. Miestny úrad to rieši od apríla 2011. Aj preto som kandidoval. Vďaka tomu, že v našej mestskej časti došlo najmä v posledných desiatich rokoch k obrovskej fluktuácii, pôvodných obyvateľov 500 bytov je už minimum. Naši noví susedia si ešte nevybudovali patričný kultivovaný vzťah k tejto mestskej časti. Preto sa správajú egoisticky, bezohľadne, bez úcty k starším ľudom, bez úcty k životnému prostrediu, v ktorom bývajú.
Uplynuli už vyše dva roky tohto volebného obdobia. Ktoré udalosti alebo výsledky, ktoré sa podarilo v Ružinove urobiť, sú z vášho pohľadu najdôležitejšie?
Predovšetkým, že sa nám podarilo schváliť rozpočet v roku 2011 (v predchádzajúcich rokoch rozpočet schválený nebol a postupom času sa nám objavovali dlhy, napr. len za plastové okná na školách vo výške 400 tisíc eur. Podotýkam však, že nikto zo súčasných poslancov o týchto dlhoch nič nevedel. Objavilo sa to až v marci 2011. A takýchto nášľapných mín z minulosti bolo viacero.) Súčasné vedenie našej samosprávy sa snaží o slušné a korektné hospodárenie s finančnými prostriedkami, všetko je prehľadné, verejné a dostupné na internete. Je len dobré, že nás nikto nemôže upodozrievať z podvodov, krádeží a klientelizmu. Sám som bol členom viacerých výberových komisií na vedúcich jednotlivých oddelení, bytovej komisie, kde môžem plne zodpovedne potvrdiť absolútnu transparentnosť týchto výberových konaní. V podobnom ovzduší sa realizujú všetky výberové konania. Taktiež som nesmierne rád, že sa nám podarilo schváliť dotácie na stravovanie pre našich seniorov a pre deti, ktorých rodičia nemôžu uhradiť poplatky na stravné. Som rád, že celé miestne zastupiteľstvo schválilo tento sociálny problém. Je to tiež jeden z dôvodov, prečo som vstúpil do komunálnej politiky. Taktiež v spolupráci s kolegami realizujeme pre našich seniorov rôzne výlety a prispievame aj na letné pobyty pre zdravotne postihnutých.
Čo by ste ešte radi videli ako „vybavené“ do konca volebného obdobia?
Predovšetkým naše zbedačené cesty a chodníky, revitalizáciu verejnej zelene, vrátane lavičiek a oddychových zón, odpadkových košov. Verejná zeleň bola viac ako z 50 % zničená v priebehu posledných rokov pri realizácii stavieb a nadstavieb obytných domov najmä v 500 bytoch a okolí. Napr. naposledy nadstavby domov na Páričkovej. Tým pádom bol rozkopaný a zničený jeden celý park, zlikvidované lavičky a celý záhon kvetov, ruží a kríkov. A niekoľko krásnych zdravých stromov bolo vyrúbaných. Z toho vyplýva, že životné prostredie by malo trvať na kategorickom dodržiavaní zákonov bez výnimky a takéto priestupky adekvátne a prísnejšie postihovať. Aj to by bol jeden z receptov na zlepšenie medziľudských vzťahov.
Niektorí poslanci počas zastupiteľstiev málokedy povedia svoj vlastný názor na problém, vy skôr naopak. Uplatňujete to aj v bežnom živote?
Celý život som sa snažil byť pre každého čitateľný, zdvorilý a pravdovravný. Vo svojom veku odmietam tieto názory meniť a každému hovorím pravdu, aj keď mu nie je príjemná. Je len pochopiteľné, že som na to opakovane doplatil, ale napriek tomu som rád, že môžem pokojne spávať a pozerať sa priamo do očí.
Ako dlho bývate v Ružinove? Čo vás sem pritiahlo?
Na rozdiel od viacerých ma sem nič „nepritiahlo“. V roku 1954 som sa do 500 bytov s rodičmi ako maličké dieťa presťahoval z Brna (otec vtedy spoluzakladal Biovetu – výrobu očkovacích látok). Takže vidíte, že som „ružinovský inventár“. Taktiež si pamätám na tzv. akcie Z, pri ktorých naši rodičia zušľachťovali priestory medziblokov stavaním športovísk, lavičiek, zakladaním trávnikov, kvetinových záhonov, sadením stromov a kríkov. Viete napr. že medzi Pavlovovou a Svätoplukovou bol detský bazén? A medzi Svätoplukovou a Azovskou (na našom dvore) bolo volejbalové ihrisko, ktoré nám v zimných mesiacoch rodičia upravovali na ľadovú plochu. V susedstve ešte býva pán Černický, neďaleko býval pán Dzurilla, ktorí nám deťom dávali vyradené hokejky. V každom byte boli minimálne dve deti. Preto sa muselo chodiť do školy na dve smeny. Tomu už dnes mladí ani neveria.
S akými problémami sa na vás obracajú obyvatelia?
Predovšetkým s ich sociálnymi a zdravotnými problémami, čo vyplýva z mojej profesie a tiež z členstva v sociálnej komisii. Tiež mi je ich ľúto pri ich oprávnených pocitoch krivdy zo strany všetkých úradov. Násilné zoštátnenie, vysťahovanie z Bratislavy, akcia B a pod., za čo doteraz neboli odškodnení. Napr. na poslednej poslaneckej strede som mal veľmi poučnú a zaujímavú debatu s naším susedom z Ružinova na túto tému. Prial by som každému taký múdry monológ počúvať. A pritom sa jedná o mimoriadne kultivovaného známeho človeka, ktorý je vlastne len bitý a bezmocný.
Ktoré formy komunikácie s Ružinovčanmi využívate najviac?
Najradšej osobne, ale v posledných troch rokoch častejšie používam e-mailovú komunikáciu, aj keď skutočne preferujem osobné jednanie. Počítač mi pripadá neosobný. Pretože som zo „starej školy“, je ozaj najlepší osobný styk. Opakovane sa mi to potvrdilo.
Aj toto som ja
Vzhľadom k tomu, že môj otecko bol zverolekár, vždy sme mali psov. Celý život som mal boxerov a v posledných 20 rokoch máme malého münsterlandského stavača. Máme už tretiu generáciu týchto kamarátskych dobráckych psov. Sú to pracovné poľovnícke psy, s ktorými som absolvoval všetky skúšky vrátane tréningov. Z toho sa odvíja môj veľký vzťah k prírode. Ako ďalší koníček, čo je o mne známe, je potápanie, ktoré s prihliadnutím na môj vek a zdravotný stav už musí byť v tomto období výrazne opatrnejšie. A v neposlednom rade moje hobby je, našťastie, moje povolanie neurológa.
Miroslava Štrosová
Foto: autorka
Facebook
Twitter