Denne, už vyše tridsať rokov, je obklopený špičkovými výtvarnými umeleckými dielami. Spočiatku do ich tajov prenikal ako študent Vedy o výtvarnom umení na Filozofickej fakulte UK, nástupom do funkcie kurátora Galérie mesta Bratislavy (GMB) sa obrazom i sochám začal venovať profesionálne. V súčasnosti súdny znalec v oblasti výtvarného umenia 20.storočia, riaditeľ Galérie mesta Bratislavy a obyvateľ Prievozu PhDr. IVAN JANČÁR (1959).
Špecializujete sa na súčasné a moderné umenie. To zjavne dokazuje, že nepatríte k ľuďom, ktorí okrem Michelangela, Rembrandta či Tiziana neuznávajú nové umelecké smery...
Súčasné umenie je nesmierne vzrušujúce, umelci sú veľmi senzitívni ľudia, a ako prví zaznamenávajú niečo ešte len prichádzajúce, alebo veci ostatným nie príliš viditeľné. A výhodou je, samozrejme, bezprostredný kontakt s autormi, čo už pri starom umení nie je možné. Neznamená to však, že ma nezaujímajú aj iné obdobia. Vo veľkých múzeách si s pôžitkom a obdivom pozriem asýrske, mezopotámske či egyptské umenie, mimoriadne rád mám aj gotiku.
Keď sa český maliar Jan Hála usadil vo Važci a nerobil nič iné iba maľoval, vtedajší dedinčania ho považovali za takmer čudáka. Veľmi sa zmenil pohľad Slovákov na výtvarné diela za tých 70 rokov?
Myslím, že výrazne. Ľudia sú vzdelanejší a s otvorenejšou mysľou, je však potrebné systematicky k umeniu vychovávať už naše najmladšie generácie. Návštevnosť Galérie mesta Bratislavy stúpa, je aj omnoho viac zberateľov výtvarného umenia ako predtým. Mnohí z nich majú už vynikajúco koncipované zbierky. Zaiste tomu napomáhajú aj aukcie s výtvarným umením, ktoré u nás pred rokom 1989 neexistovali.
Galéria mesta Bratislavy, ktorej šéfujete, má viacero budov. Riaditeľstvo sídli v Mirbachovom paláci, expozície však máte aj vo výstavných miestnostiach Pálffyho paláca i Primaciálneho paláca. Aké diela prevažujú v týchto obrazárňach?
GMB dnes sídli v rokokovom Mirbachovom paláci na Františkánskom námestí, kde má stálu expozíciu Stredoeurópskeho barokového maliarstva a sochárstva s dielami známych stredoeurópskych majstrov Josefa Kurtza, Paula Trogera, Franza Antona Palka či Franza Xavera Messerschmidta. V Pálffyho paláci na Panskej ulici prezentuje stále expozície Gotickej tabuľovej maľby a plastiky, Stredoeurópskeho maliarstva a sochárstva 19. storočia a Slovenského výtvarného umenia 20. storočia. V Primaciálnom paláci, ktorý však spravuje mesto, vystavuje diela európskeho maliarstva minulých storočí, a najmä unikátnu kolekciu šiestich anglických tapisérií zo 17. storočia s antickým námetom tragickej lásky Héró a Leandra. V Mirbachovom a Pálffyho paláci okrem toho prezentuje aj krátkodobé výstavy starého, moderného i súčasného svetového i slovenského umenia.
Má mestský magistrát dostatok finančných prostriedkov na kúpu nových obrazov či plastík?
Všetci vieme, v akom stave sú financie mesta Bratislavy. Pred rokom 1989 sme mali na nákup umeleckých diel každý rok približne milión korún. Hodnotný Majerník, Fulla alebo Benka sa dali zakúpiť približne za 50 tisíc korún. Tento rok máme na nákup 15 tisíc eur. Kvalitné diela spomínaných autorov stoja dnes okolo 100 tisíc eur.... Napriek tomu sa nám podarilo za posledné roky získať do zbierok aj viacero vzácnych diel či už starého, alebo súčasného umenia, nakupovali sme aj diela od mladých autorov, kde ceny nie sú také vysoké, ale časom určite porastú.
Základnou podmienkou pre uchovanie kvality umeleckých diel je ich umiestnenie do vhodných priestorov. V poslednom čase sa však objavili problémy s ich uskladnením. Prečo sa niektoré exempláre ocitli v nevyhovujúcich skladoch?
Za najväčší problém našej galérie považujem v súčasnosti veľmi zlý stav depozitov, kde máme uskladnené naše umelecké diela. Boli postavené v roku 1981 a už vtedy boli označené za dočasné riešenie. Nekúri sa v nich, nie je tam klimatizácia. Tie najviac citlivé diela sme už presťahovali do priestorov, ktoré sme dočasne uvoľnili v našich palácoch, avšak je to len malá časť. Verím však, že vedenie a poslanci Bratislavy sa rozhodnú uvoľniť prostriedky na prestavbu týchto depozitov a zachránia tak vzácne diela nevyčísliteľnej hodnoty. Veď napokon ide o majetok mesta a hodnoty, ktoré sme povinní ochraňovať a zachovávať pre budúce generácie.
Ste známy nielen ako riaditeľ, ale aj ako kurátor a vaša autorská činnosť je veľmi bohatá. Napísali ste 18 kníh, množstvo katalógov, publikovali stovky článkov o umení. Dokážete ešte vždy nájsť niečo originálne a nadchnúť sa novými dielami našich umelcov?
Samozrejme, že áno. Je úžasné, že stále sa objavuje niečo nové a originálne, aj keď by sa miestami mohlo zdať, že všetko tu už bolo. Je vynikajúce, že niektorí naši autori sa významne presadili aj v zahraničí. Stačí spomenúť Mateja Kréna či Romana Ondáka, ktorí vystavovali skutočne v prestížnych svetových galériách.
Mimoriadnu pozornosť už dlhšie venujete jedinečnému maliarovi a grafikovi svetového formátu Kolomanovi Sokolovi, o ktorom ste publikovali viacero článkov, nedávno ste spolu s americkou výtvarnou teoretičkou Lee Karpiscak vydali obsiahlu 240 stranovú knihu s názvom 100 nepoznaných obrazov Kolomana Sokola. Tušili ste niekedy, že sa s ním osobne zoznámite, ba že aj budete ohodnocovať jeho diela?
No, tak to mi ani len nenapadlo. Zoznámil som sa s ním v roku 1996 keď som bol na jednom zo svojich pobytov v Tucsone v Arizone. Manželka Kolomana Sokola, pani Lýdia, si zlomila bedrovú kosť a tak sa presťahovali k synovi Jurajovi do Tucsonu. Majster bol ku mne nesmierne veľkorysý, mohol som si študovať jeho diela v ateliéri. Podieľal som sa na knihe o ňom, ktorú pripravil Tibor Huszár, realizoval som jeho rozsiahle výstavy v Národnej galérii v Budapešti, v Bratislave či vo Washingtone, spolupracoval som na filme o jeho živote. Navštevoval som ho často až do jeho smrti, a v kontakte som ostal aj s jeho rodinou, ktorá ma po smrti pani Lýdie pozvala prehodnotiť jeho pozostalosť, kde som na prekvapenie objavil úplne neznáme diela. Tak vznikla aj idea realizácie tejto najnovšej publikácie.
Anna Sláviková
Foto: archív I. J.
Facebook
Twitter