Oblasť Nivy bola až do 19. storočia priestorom, ktorý zaberali lúky, polia, pasienky, dokonca sa tu choval aj dobytok. Preto ten názov. Zástavba v tejto lokalite bola riedka. Väčšinou išlo o hospodárske budovy, spravovali ich najmä vlastníci pozem- kov. Nivy sa nachádzali veľmi blízko mestských hraníc a Záhradnícka ulica existovala už vtedy. Vozy smerujúce z okolitých obcí priamo do mesta, ňou prechádzali, aby do mesta doviezli svoje produkty a mohli ich tu popredávať.
Neskôr sa lokalita začala rozrastať. Najprv okolo majerov a polí, stavalo sa tu stále viac a viac domčekov, potom pribudli továrne. Záujem bol, keďže išlo o lacné pozemky v dobrej lokalite. „Koncom 19. storočia sa územie stáva súčasťou mesta a začínajú sa tu vytyčovať uličné siete a uvedomujú si, že je to jedna z lokalít, kde môže nastať rozmach mesta,“ povedala Jana Hamšíková z Mestského ústavu ochrany pamiatok. V 20. storočí Nivy začínajú mať dnešnú podobu. Park medzi bytovými domami vznikol prirodzeným spôsobom ako súčasť obytného priestoru. Podoba, akú vidíme dnes, vznikla približne v 90. rokoch. Park pomenovali po hrdinovi SNP, Ľudovítovi Kukorellim. V strede parku stojí aj jeho pomník, ten sa stal súčasťou priestoru od 60. rokov. „Pomník bol na mieste inštalovaný v roku 1969 a jeho autorom je akademický sochár Ľudovít Polák. Ten veľmi realisticky spodobil Kukorelliho,“ dodala Hamšíková. Ľudovít Kukorelli s Bratislavou toho nemá príliš veľa spoločného. Nemôžeme hľadať súvislosť medzi miestom pomníku a jeho životom. Kukorelli však hral významnú úlohu v slovenskej histórii. Bol jedným z veliteľov partizánskej skupiny Čapájev, tá v sebe združovala viac ako 1 500 partizánov. Ľudovít Kukorelli zahynul počas Karpatskoduklianskej operácie v roku 1944. Pochovali ho na mieste, kde zomrel. Neskôr ho ale exhumovali a zistili, že ho zastrelili strelou do hlavy, ktorá prišla odzadu a zblízka. Takže historici predpokladajú, že ho zabil niekto z jeho skupiny.
Len pár desiatok metrov od Kukorelliho parku sa nachádza podobný park, a to Daxnerov park. Pomenovali ho po Štefanovi Markovi Daxnerovi, ktorý tak isto ako Kukorelli nemá spojenie s Bratislavou, ale patrí k významnej histórii Slovenska, čo bolo a je dôvodom pre hlavné mesto pomenovať po ňom bratislavský park a umiestniť v ňom aj jeho bustu. „Štefan Marko Daxner patrí k významným predstaviteľom štúrovského obdobia. Bol vzdelaný právnik, ktorý pochá- dzal z evanjelickej rodiny ako väčšina významných činiteľov štúrovského obdobia. On po prvýkrát sformuloval Žiadosti národa slovenského, ktoré potom predniesol Ľudovít Štúr na Uhorskom sneme v roku 1848. Taktiež bol ideovým vodcom Memoranda slovenského národa, ktoré sa prijalo v roku 1868,“ povedala Hamšíková. Busta, v parku je od roku 1973 a vytvoril ju akademický sochár Karol Lacko v spolupráci s architektom Virgilom Dropom. Umelecké vyjadrenie busty vypovedá o dobe jej vzniku. Obidve uvedené sochy sú súčasťou parkov, ktoré vznikli pri výstavbe v 50. - 60. rokoch 20. storočia. V Bratislave nájde- me viacero práve takýchto mestských parkov, ktoré slúžia ako oázy pokoja medzi domami a z roka na rok sa tešia väčšej obľube obyvateľov mesta.
Marianna Podlucká Foto: Radoslav Hoblík
Facebook
Twitter