V rokoch 50. rokoch sme boli školáci a denno-denne chodili cez „Dulák“ do školy na Kvačalovej. V 60. rokoch sa začala budovať časť Trenčianskej ulice, dnes nepárne čísla, ako aj časť Košickej ulice smerom trhovisku. Domy s červenou fasádou na Dulovom nám, ešte neskôr. Námestie vtedy rámcovali iba domy Trenčianskej ulice a na opačnej strane dvory malých prevádzok Cvernovky. Nestál hotel Dukla a domy na Kvačalovej a Páričkovej. Pred tzv. apolláckymi domami na Trenčianskej ulici, dnes č. 20 – 30, Bulhar Petko pestoval zeleninu. Všetci to takto máme v pamäti, niektorí aj na fotografiách. Rovnako si pamätáme každú zmenu, pretože sme s ňou doslova rástli. Preto nemôžeme prijať nepresnosti uvedené v článku: 1. Barokový zámoček neprebrala po 2. vojne do správy armáda. Armáda ho prevzala do správy až v 80. rokoch a bolo tam jej zdravotnícke zariadenie s lôžkovou časťou. A aj posádková hudba, ktorá je tam dodnes. 2. Košická ulica sa budovala ako je uvedené vyššie, ona nevytvárala a nevytvára námestie. Nebola a nie je prepojená s tzv. 500 bytmi. Sídlisko na Dulovom novou výstavbou nevzniklo. Dolu boli a sú štyri obchody. Takže aké „malé mestečko“ vzniklo? 3. Najväčšou nepresnosťou je informácia o hoteli Dukla (dnes Apollo). Ten bol od začiatku hotelom! Vstup, recepcia a kaviareň s reštauráciou sú pôvodné a takto boli funkčné od jeho otvorenia. Menili sa konferenčné sály pri a nad reštauráciou, ale aj tie tam dnes sú. Hotel bol vtedy iba do 5. či 7. poschodia. Vyššie bola ubytovňa, garzónky a nad nimi byty sochárov s ateliérmi. Vstup do nich ako do bytovky bol samostatný, dnes je v jeho priestore výťah hotela. Takže žiadna ubytovňa pre straníckych funkcionárov, bývali tam aj mladé rodiny a jednotlivci. Objekt nebol vôbec uzavretý, do obytnej časti sa vchádzalo bežným vchodom, ktorý sa nezamykal. Za uvedenými výhradami k článku si plne stojíme.
Jana Miklovičová
za pamätníkov z Trenčianskej ulice č. 20 - 28
Foto: Archív RE
Facebook
Twitter