Na Pošni si našli miesto viaceré zariadenia, ktoré občanom poskytujú služby a oni ich radi navštevujú. Od zastávky električiek na Súmračnej ulici cez Bachovú až po trať trolejbusov na Gagarinovej ulici sú dve malé trhoviská s ovocím a zeleninou, reštaurácie, pivárne, kaviarne, obchodné stredisko Kocka. Ľudia sa v nich, a okolo nich, radi stretávajú, aby sa pozhovárali, niečo vypili, zahrali si hry, pozreli televízne programy, najmä športové prenosy.
Kaviarnička v susedstve pošty na rohu Kocky je však iná. K spokojnosti návštevníkov hrá hudba z rozhlasu, alebo na stene svieti televízna obrazovka a popri tom beží normálny rozhovor starších návštevníkov, rozprávajú sa vtipy a osobné zážitky. Až kým popoludní, alebo v podvečer nepríde pár chlapíkov v strednom veku. Posadia sa na barové stoličky, alebo postávajú pri bare a veľmi nahlas a vulgárne hovoria o svojich zážitkoch, až prekrikujú ostatných. Správne spisovné slovo počuť z ich úst len akoby omylom. Občas si k nim prisadne mladá dievčina, ich kamarátka, ktorá používa rovnaký slovník. V tomto smere sa im nevyrovnajú ani opití chlapi v najzapadlejšej dedinskej krčme.
Nečudo, že niektorí starší návštevníci prestávajú do tejto kaviarne chodiť a nachádzajú si cestu na iné miesta. Čoraz častejšie to je k stánku s pezinským vínom neďaleko električiek. Hostí tu obsluhuje usmiata a veselá pani Jana. So slušným slovenským slovníkom. Stretávajú sa tu susedia, muži i ženy, robotníci s neďalekých stavieb a opráv domov – ale hlavne všetci slušne rozprávajú. Vulgárne výrazy a nadmieru hlasný hovor tu takmer nepočuť.
Nuž, slušnosť naša každodenná nemá všade domovské miesto, hlavne v niektorých pohostinských zariadeniach.
Jozef Kvetko
Facebook
Twitter