Narodil sa v Bratislave, no precestoval svet. Pracoval ako palubný sprievodca, venoval sa štúdiu cudzích kultúr a vzťahov medzi nimi. Zlákali ho bojové umenia, ktorým je verný dodnes a pôsobí ako hlavný tréner v klube Abadá Capoeira Bratislava. Martin „Fogo“ Halász vo svete nabral inšpiráciu, ktorú pretavil v Ružinove a založil jedinečnú Academiu Universum.
Mnoho Ružinovčanov ťa pozná ako milovníka bojových umení. Začal si s karate, postupne prešiel na aikido a capoeiru. Kedy sa u teba zrodila láska k týmto bojovým umeniam?
Ako dieťa som vyrastal v cudzej krajine s odlišnou kultúrou. Kinematografia tam bola značne ovplyvnená americkou tvorbou a tak som bol už od útleho detstva fanúšikom bojových umení. Po návrate na Slovensko som začal vyhľadávať kluby venujúce sa bojovým umeniam, avšak možnosti boli limitované. Cez karate som sa dopracoval k aikidu a ku capoeire. Kombinácia juhoamerického temperamentu a slovanskej húževnatosti spôsobili, že som im verný dodnes.
Môžeš sa popýšiť účasťou na viacerých európskych či svetových majstrovstvách a tiež medailami. Ktorý úspech si ceníš najviac?
Bude to už 20 rokov, čo aktívne cestujem na významné domáce a zahraničné podujatia. Na každom z nich je pre mňa česť reprezentovať seba, môjho majstra, našu školu a našu krajinu. Vyše 10 rokov reprezentujem Slovensko na rozličných majstrovstvách v capoeire, s viacerými medailovými výsledkami. Vážim si každý jeden z nich, lebo odzrkadľujú námahu a drinu, ktoré za tým stoja. Rovnako si cením ohodnotenia mojich učiteľov, ktoré sa pretavujú do formy technických stupňov. V capoeire som držiteľom inštruktorského fialového opasku a v aikide majstrovského stupňa III. dan. No za životný úspech považujem aj dlhoročnú prácu v letectve a dosiahnutie vysokoškolského vzdelania zo sociálnej antropológie, ktoré kľúčovo formovalo vznik konceptu Academia Universum.
Spomínaná Academia Universum funguje v Ružinove už niekoľko rokov. Čo si pod týmto pojmom môžeme predstaviť? Kde sa zrodila myšlienka na akadémiu?
Academia Universum je koncept systematického rozvoja tela, mysle a spoločnosti. Ide o modernú kalokagathiu, v ktorej nestačí trénovať svoje telo, vzdelávať svoju myseľ, ale aj adaptovať tieto aspekty do partikulárnej skupiny členov spoločnosti. Búrame mýty, predsudky a stereotypy a ukazujeme ľuďom svet inými očami. Pretože nie je dôležité len pozerať, ale vidieť. Námetom na zrod tejto myšlienky je samotný život. Kto naozaj žije a nielen prežíva, čelí každodenne mnohým otázkam, na ktoré treba hľadať odpovede. Ja som vďaka intenzívnemu cestovaniu po svete nabral toľko otázok, že som cítil potrebu nájsť na ne odpovede. K tomu mi dopomohlo veľa významných učiteľov, trénerov a mentorov. Koncept akadémie sme pretavili do konkrétneho miesta v Ružinove, kde chceme poskytnúť každému záujemcovi priestor na sebarealizáciu. Tento priestor máme radi, ale je nesmierne obtiažne udržať ho za podmienok, ktoré máme.
U teba to už teda nie je len o súťažení, ale aj trénovaní. Rozhodol si sa svoje skúsenosti posúvať ďalej.
Nikdy to nebolo o súťažení. Súťaž bola len konsekvencia vyplývajúca z trénovania. Kľúčovým procesom je „učiť sa a učiť“. To znamená, že žiak, by sa mal jedného dňa stať učiteľom a neprestať byť žiakom. Vediem klub s vyše 200 členmi, od 5 do 99 rokov. Je radosť vidieť ich napredovanie. Robíme z nich zdravých, vzdelaných a hodnotných členov spoločnosti.
Na tvojich tréningoch môžeme vidieť desiatky detí, už od tých najmenších. Ako sa ti darí ich pritiahnuť na capoeiru?
Na Slovensku platí: spokojný klient pritiahne ďalšieho klienta. A to je zároveň naša najsilnejšia marketingová stratégia. Dôležité je prilákať záujemcu na prvý tréning a potom ho už zväčša nepustíme.
Aktuálne sa pohrávaš s myšlienkou robiť capoeiru aj pre seniorov. Je to vôbec možné? Veď toto bojové umenie sa vyznačuje dosť „krkolomnými“ pohybmi.
Netreba hľadať limity. Limity sú v prvom rade v našich hlavách. Vieme ich posúvať až búrať. Verím, že všetko sa dá prispôsobiť. Dôležité je, aby praktikantovi prinášala daná aktivita radosť, aby mu dávala zmysel, aby si v nej našiel to svoje. Capoeira pre seniorov, nie je pre mňa odlišná od capoeiry pre deti, capoeiry pre ľudí s postihnutím, capoeiry pre bezdomovcov a capoeiry pre Rómov. Pretože všetko sú len nálepky, ktoré nás limitujú.
Spolupracuješ teda aj s Rómami. V akadémii si mal na návšteve spievajúce rómske deti a mládež. O čo ide v tomto projekte?
Som súčasťou tímu Romanodrom, ktorý pomáha deťom z rómskych osád nájsť v sebe zručnosti, vďaka ktorým sa dokážu dostať von z osady a zároveň zostať pyšní na svoju etnicitu.
Aké sú tvoje najbližšie plány? S akadémiou, s capoeirou, s klubom?
Najbližšie plány sú prežiť. Ako som spomínal, sme v poslednej fázy, to znamená. dokázať trvalo udržať náš projekt medzi ľuďmi v čase a v priestore. Dokázali sme svetu silu komunity a teraz potrebujeme sympatizantov, ktorí majú prostriedky pomôcť nám robiť veci lepšie.
Katarína Kostková
Foto: archív M. Halásza
Facebook
Twitter