Miro Gregor sa narodil 18. septembra 1931 v Žiline. Od ukončenia gymnázia je jeho život neoddeliteľne spätý s fotografovaním. Je jeho vášňou, prácou i záľubou a venuje sa mu dodnes. Na svojom konte má 14 autorských obrazových fotografických publikácií, z toho sú tri samostatné vydania kníh o Bratislave. Za svoju prácu bol aj niekoľko ocenení. Medzi tie najnovšie patrí titul Osobnosť slovenskej fotografie z roku 2011 a vlani získal aj Výročnú cenu Samula Zocha, ktorú udeľuje Bratislavský samosprávny kraj.
Fotografie majú tú zvláštnu schopnosť, že je v nich zachytená určitá hĺbka. Nesú v sebe nie len časť z fotografovaného objektu, ale i z fotografa samotného. Bolo vždy vaším snom venovať sa práve foteniu?
V roku 1957 som získal som cenu časopisu Československá fotografie na celoštátnej výstave ĽUT za snímku Splnená túžba. To rozhodlo o tom, že som rozhodol celoživotne venovať fotografovaniu venoval celý svoj život. Vo svojej tvorbe som sa venoval aj aktom, pričom som si vytvoril svoj osobitný štýl. S nimi som sa presadil nie len u nás, ale aj v zahraničí. Akty, ktoré som nafotil, boli ako prvé publikované v československých novinách.
Pri aktoch je tenká hranica medzi umením a vulgárnosťou. Ako sa vám ju podarilo udržať?
Bolo to práve mojim osobitým štýlom. Ja som fotograf a grafik. Fotil som čiernobiele akty a zväčša išlo len o detaily, kontúry a nefotil som tváre. V tejto svojej tvorbe som sa snažil vyjadriť vzťah medzi líniami a tvarmi. Trojrozmerný subjekt som redukoval čelným osvetlením a vysokým kontrastom do dvojrozmernej plochy obrazu.
Vo svojej tvorbe ste začali aktami, ale nevenovali ste sa len im. Učarovala vám aj slovenská krajina.
Presne tak. Neskôr som sa orientoval najmä na publikačnú tvorbu. Vydal som 14 autorských obrazových fotografických publikácií, v ktorých som zachytil krásy Slovenska. V mojej tvorbe ma veľmi podporovala moja manželka Anička. Vďaka nej som po vydaní kníh o Žiline prešiel na Gemer a urobil knihu aj o ňom. Tri knihy som venoval aj hlavnému mestu. Všetky knihy som si graficky upravoval sám, aj som si k nim písal texty. Pri fotografovaní som prešiel prakticky celé Slovensko. Od najvyšších vrcholov, kam som „vláčil“ ťažkú 24 kilovú techniku, až po jaskyne. Našu krajinu mám poriadne preštudovanú, prechodenú.
Pri fotografovaní ste sa zamerali na Slovensko. Nikdy ste nerozmýšľali nad fotením v zahraničí?
Nikdy som nekoketoval s myšlienkou fotiť miesta v zahraničí. Mojou špecialitou bolo a je Slovensko. Zostal a som mu verný. Fotil som ale pre slovenské podniky, z čoho vzišli publikácie ako napríklad Tesla Orava, Hydrostav či Sklárne Poltár.
Čomu sa venujete aktuálne?
Zväčša „pendlujem“ medzi bytom na Štrkovci a mojím ateliérom. Aktuálne pripravujem veľkú výstavu v galérii Umelka. Pôjde o prierez mojej celoživotnej tvorby, takúto výstavu v Umelke doteraz ešte nikto nerobil. Postupne som vyberal tie najlepšie z mojich fotiek a rámoval ich. Výstava bude v auguste tohto roka.
Autor: Marianna Šebová
Foto: archív Mira Gregora
Facebook
Twitter